Jeden z najväčších gemerských kaštieľov bol čiastočne zrekonštruovaný

Jeho rekonštrukciu samospráva oficiálne zavŕšila na štvrtkovej (25. 4.) konferencii.

Na poschodí obnovenej časti vznikla konferenčná miestnosť s toaletami a príslušným zázemím. Na prízemí má byť kaviareň a ďalšie zázemie, v pláne je tiež otvorenie kováčskych a stolárskych remeselných dielní.

Obnova tejto zadnej časti kaštieľa, ktorý patrí medzi najväčšie pamiatky svojho druhu na celom Gemeri, bola možná vďaka peňažnému príspevku zhruba milión eur, ktorý samospráva získala z Nórskeho finančného mechanizmu.

„Musím vyjadriť uznanie v prvom rade primátorovi Milanovi Kolesárovi za to, že nás oslovil a zúčastnil sa na našich workshopoch. Tým, že prejavil obrovský záujem a nadšenie, pritiahol ľudí z komunity a blízkeho okolia, ktorí to s ním zdieľali. To je ten najväčší benefit, ktorý sme mohli pre tento región priniesť,“ povedal na margo projektu Rhys Evans, profesor Nórskej univerzity pre zelený rozvoj v meste Bryne, ktorý zastupoval nórsku stranu.

Viktor Brádňanský z Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer sa vyjadril, že mesto Jelšava je pre ich inštitúciu z hľadiska rozvoja cestovného ruchu dôležitým partnerom.

„Jelšava dnes môže ponúknuť niekoľko zaujímavých produktov cestovného ruchu. Veríme, že aj vďaka tejto rekonštrukcii si do mesta nájde cestu mnoho nových návštevníkov,“ povedal Brádňanský.

Koordinátorku pamiatkovej obnovy kaštieľa Vieru Kozárovú teší, že postupnou obnovou objektu, ktorá prebieha posledných deväť rokov, získavajú v objekte stále lepší štandard. „To znamená, že tu už máme napríklad vykurované priestory,“ konkretizovala. Zároveň zdôraznila, že najdôležitejšie je, aby pamiatka „žila“, teda mala po obnove nový účel využitia.

Rovnaký názor vyjadril aj podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ján Beljak. „Neobnovujeme pamiatky len preto, aby sme z nich urobili pomníky dnešnej doby, ale chceme ich znova oživiť. Je dôležité, aby to bola živá pamiatka a magnet pre cestovný ruch,“ zdôraznil.

Obnova zadnej časti coburgovského kaštieľa sa začala v roku 2022 a mala trvať do augusta 2023. Ohrozil ju však svojvoľný odchod pôvodného zhotoviteľa, ktorý zo stavby odišiel uprostred rekonštrukčných prác. Samospráve sa, našťastie, podarilo vybaviť posunutie termínu dokončenia a napriek istým komplikáciam napokon vysúťažila nového dodávateľa stavebných prác.

Štyristoročné dejiny

Počiatky kaštieľa v Jelšave siahajú minimálne do začiatku 17. storočia. Pôvodne renesančný objekt bol následne opevnený, ale napriek tomu bol v časoch stavovských povstaní vyrabovaný. V 18. storočí sa začala jeho honosná neskorobaroková prestavba, ktorá však nebola nikdy dokončená v plánovanom rozsahu.

Kaštieľ v ďalšom období prešiel stavebnými úpravami hlavne na sfunkčnenie priestorov a začal slúžiť predovšetkým ako administratívno-hospodársky objekt či správna budova pre majetky rodov Koháry a Coburg.

V kaštieli sídlilo riaditeľstvo coburgovských lesov, bol určený aj na ubytovanie pre úradníkov a zamestnancov. Zaujímavosťou je, že v monumentálnej veži v severovýchodnom krídle bola umiestnená sýpka.

Celkovo ide o veľký, štvorkrídlový objekt, ktorý je trojpodlažný a v najstarších častiach dvojpodlažný. Vonkajšie rozmery kaštieľa sú 85 x 47 metrov, vnútorné nádvorie má 50 x 20 metrov.

V druhej polovici 20. storočia kaštieľ slúžil okrem iného filiálke Semenárskeho závodu Štátnych lesov, Štátnej horárskej škole a neskôr poľnohospodárskemu učilišťu.

V zadnej časti bývali viaceré miestne rodiny, tie však boli ešte v 70. rokoch spolu so spomínanými inštitúciami vysťahované z dôvodu zlého stavebno-technického stavu objektu.

V 80. rokoch prebehla rekonštrukcia krovu a osadená bola medená strešná krytina, objekt však zostal ďalej bez využitia. Majetkom mesta sa stal v 90. rokoch a od roku 2015 je postupne obnovovaný a prezentovaný verejnosti.