Vláda si z koláča vyberá čerešničky. Pri výdavkových limitoch sa chce riadiť Bruselom

Výdavkové limity sú jedným z hlavných nástrojov, ktoré majú zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Teda to, aby sa v dobrých časoch ekonomického rastu šetrilo na pomoc, ktorú bude štát schopný poskytovať v dobe krízy. A to z dlhodobého hľadiska. Tohtoročný rozpočet tieto normy nespĺňa približne o dve miliardy eur. Vládny kabinet tak prišiel s kreatívnym riešením. Pokukuje po pravidlách Bruselu.

Nová vládna garnitúra na čele s ministrom financií Ladislavom Kamenickým rieši v týchto momentoch dva hlavné problémy, ktoré spolu úzko súvisia.

Prvým je stav slovenských verejných financií. Štát vlani hospodáril s vysokým deficitom na úrovni 4,9 percenta HDP, keď výdavky prevýšili príjmy o šesť miliárd eur. V tom aktuálnom sa má napriek avizovanému šetreniu tento rozdiel ešte prehĺbiť. A to až k úrovni šiestich percent HDP.

Vláda totiž konsolidačné kroky (na úrovni pol percentuálneho bodu) v rámci rozpočtu na rok 2024 vzťahovala k číslu uvedenému v rozpočte na rok 2023, nie ku konečnému reálnemu výsledku, o ktorom informoval len pred niekoľkými dňami Štatistický úrad SR.

Vysoké schodky pokračujú v nastavenom trende z obdobia pandémie, keď v roku 2020 a 2021 štát pumpoval peniaze do ekonomiky a hospodáril podobne stratovo. To, samozrejme, kriticky vnímajú aj investori a ratingové agentúry. Slovensko si tak aktuálne požičiava za jedny z najvyšších úrokov v eurozóne.

K tomu sa ako druhý problém pridružuje hrozba straty financií z plánu obnovy. A to nielen pre takzvané ohrozenie právneho štátu či útoku na médiá, ako nazýva vládne kroky opozícia, ale napríklad aj pre absenciu výdavkových limitov, ktorých zavedenie je jednou z podmienok čerpania týchto európskych finančných prostriedkov.

Kontrolný nástroj

Práve výdavkové limity boli vytvorené ako jeden z hlavných nástrojov, ktorý politikov tlačí do rozpočtovo zodpovedných politík. Zjednodušene, aby sa v dobrých časoch ekonomického rastu šetrilo na pomoc, ktorú bude štát poskytovať v dobe krízy.

Nejde pritom iba o akúsi maximálnu sumu, ktorú môže štát minúť. Do výpočtu horného stropu výdavkov vstupujú aj opatrenia na príjmovej strane – ak vláda zvýši dane, porastú aj limity, ktoré možno flexibilne aktualizovať. Exekutívu tak neobmedzujú v spôsobe, akým sa rozhodne konsolidovať verejné financie.

„Kľúčové však je, aby všetky opatrenia na ozdravenie verejných financií, či už na strane výdavkov alebo príjmov, mali trvalý vplyv na hospodárenie,“ uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), podľa ktorej sú limity hlavným nástrojom na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti slovenských financií. Tá sa aktuálne nachádza v pásme vysokého rizika.

Práve RRZ je inštitúciou, ktorá výdavkové limity na národnej úrovni vytvára a predkladá ich do Národnej rady.

Na bočnej koľaji

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý predpokladal aj zavedenie výdavkových limitov, bol prijatý ešte v roku 2011. Parlament ich však definitívne schválil až v roku 2022. Napriek tomu si Hegerova vláda v rozpočte na rok 2023 uplatnila výnimku z ich dodržiavania.

A hoci sa Slovensko v pláne obnovy zaviazalo mať v rozpočte výdavkový limit, pre prebiehajúcu krízu ani Brusel svoje pravidlá neuplatňoval a európske financie tak neboli ohrozené.

Ani súčasný kabinet však rozpočet na rok 2024 nezosúladil s výdavkovými limitmi. A to napriek tomu, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť 15. decembra predložila do parlamentu ich aktualizovanú verziu na roky 2024 až 2027 s podstatne väčším priestorom na manévrovanie, ktorá by po schválení nahradila tú z februára 2023.

Limity stanovené RRZ vláda prekračuje o miliardy eur

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tento krok kritizuje. Rozpočtované výdavky podľa nej prekračujú vypočítané limity predložené v decembri do Národnej rady o 2,3 miliardy eur (približne 1,75 percenta HDP).

Po schválení limitov v parlamente vláda môže požiadať RRZ o ich aktualizáciu tak, aby odrážali všetky podstúpené konsolidačné kroky, ktoré ovplyvňujú výdavkový strop. Podľa predbežných odhadov rady by to v tomto roku navýšilo výdavkové limity o vyše 600 miliónov eur.

Kontrolný orgán však upozorňuje, že aj po ich zohľadnení sú rozpočtované výdavky v porovnaní s vypočítanými limitmi v roku 2024 vyššie o 1,7 miliardy eur (1,3 percenta HDP).

Vláda ide výhodnejšou cestou – cez Brusel

Keďže ide o dosť veľký rozdiel, na zmazanie ktorého by bolo potrebné razantné a nepopulárne šetrenie, vládnuca garnitúra sa obzerá po inom riešení. Novým zákonom chce zosúladiť výdavkové stropy s rozpočtovými pravidlami Bruselu, ktoré po dobe kríz začali opäť platiť.

V odôvodnení návrhu zákona stojí, že ministerstvo financií chce „odstrániť dvojkoľajnosť národných a európskych fiškálnych pravidiel vo vzťahu k limitu verejných výdavkov, ktorý je jedným z míľnikov Plánu obnovy a odolnosti“, keďže nesplnením záväzku vyplývajúceho z plánu obnovy môže dôjsť k „značným hospodárskym škodám“.

Rezort financií stihol európske normy aplikovať už aj v Programe stability Slovenskej republiky na roky 2024 až 2027, ktorý v apríli schválila Národná rada.

Súlad s Bruselom sa pritom nejaví ako hlavný dôvod, prečo chce ministerstvo prejsť na európske pravidlá.

Výdavkové limity na úrovni EÚ sú totiž pre Slovensko minimálne v tomto roku podstatne priaznivejšie. Zatiaľ čo podľa aktualizovaných slovenských limitov prekračuje rozpočet cieľ o 1,3 percenta HDP, podľa tých európskych ho hravo spĺňa. Brusel odporúčal limit pre rast čistých výdavkov na úrovni 5,7 percenta HDP, pričom podľa rozpočtu majú rásť len o 4,9 percenta.

Kritika

Hoci sa možno pýtať, čo je zlé na tom, že si chce vládnuca garnitúra takýmto spôsobom ochrániť európske peniaze, RRZ poukazuje na niekoľko problematických skutočností.

Národné limity napríklad kontrolujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií v horizonte 50 rokov, zatiaľ čo tie európske sa pozerajú len 15 rokov dopredu. Rada tiež dopĺňa, že ňou stanovené limity „reflektujú špecifiká slovenskej ekonomiky, ako je závislosť malých a otvorených ekonomík od výkyvov na finančných trhoch a neskorší nástup vplyvov starnutia populácie na verejné financie v porovnaní s inými európskymi krajinami“.

Opozícia v súvislosti s tým poukazuje na to, že Brusel vníma aj zníženie príspevku do druhého dôchodkového piliera ako konsolidačné opatrenie, ktoré horný strop výdavkov zvyšuje.

„Keďže výdavkové limity zohľadňujú dlhší časový horizont a prísnejšie požiadavky na výšku dlhu v porovnaní s európskymi pravidlami, ich naviazanie výlučne na európske pravidlá by v konečnom dôsledku viedlo k oslabeniu pravidiel rozpočtovej zodpovednosti na Slovensku a nemuselo tak byť v súlade s požiadavkou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti,“ konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.