Nadané deti nasávajú informácie ako špongia. Na Slovensku im venujú veľmi slabú pozornosť

Jedným z hlavných organizátorov podujatia je Centrum poradenstva a prevencie v Sabinove. Logopéd Ľuboš Lukáč upozorňuje, že ide o najväčšiu súťaž tohto typu na východnom Slovensku a výhodou sú práve odborné semináre. Tvrdí, že nadaným deťom je potrebné venovať omnoho väčšiu pozornosť, než aká je v súčasnosti.

„Nevenuje sa im žiadna pozornosť. U nás prevláda mýtus, že ak sú žiaci nadaní, pomôžu si sami. Nie je to však pravda. Máme veľa nadaných v kategórii s dvojitou výnimočnosťou, čo je nadanie plus pridužená iná diagnóza napríklad poruchy učenia, ADHD, Aspergerov syndróm a iné. S nimi treba pracovať inak, treba využiť ich potenciál, venovať sa nielen výkonovej zložke, ale aj tej osobnostnej. Sledovať, aké to dieťa je, ako prežíva emócie, ako sa dokáže socializovať a podobne,“ uviedol pre Prešovský Štandard.

Vo všeobecnosti vraví, že nadané deti nasávajú všetko učivo ako špongia. Sú veľmi vtipné, zhovorčivejšie, majú sklon k perfekcionizmu. „Majú však problém zapadnúť. Venujú sa iným veciam, rozmýšľajú o úplne iných veciach, bažia po informáciách, veľmi radi ich spracovávajú a zároveň ich vedia využiť aj v rámci medzipredmetových vzťahov. Im nestačí obyčajná hodina s popisom čo je čo. Chcú ísť ďalej do hĺbky a súvislostí,“ vymenúva charakteristické vlastnosti nadaných detí odborník.

Prvé znaky nadania sa podľa jeho slov dajú odpozorovať už v predškolskom veku. „Nezapadá do kolektívu, zaujímajú ho iné aktivity, iné hračky, vyhľadáva spoločnosť dospelých. Robíme však chybu, že ich pozorujeme iba v tomto veku. Deti by sme mali pozorovať počas celého vzdelávania v základnej škole. Nadanie sa môže prejaviť aj neskôr,“ upozorňuje Lukáč.

V súčasnosti sa nadané deti vzdelávajú troma možnými formami. Prvou sú školy pre nadané deti, ktoré sú na Slovensku len tri a to v Bratislave. Potom sa vzdelávajú v triedach pre nadaných, ktoré sú po celom Slovensku, v Prešove ide napríklad o triedu na základnej škole Šmeralova. Treťou možnosťou je inkluzívne vzdelávanie v klasickej škole, klasickej triede.

Ľuboš Lukáč tvrdí, že súčasné školstvo na inklúziu týchto detí nie je úplne pripravené. „Neboli na to vzdelávaní a v súčasnosti je veľmi málo možností, kde by sa učili pedagógovia pracovať s nadanými deťmi. To je najväčší problém. Učitelia nevedia a nemôžu zvládnuť inklúziu, ak na to nie sú školení,“ myslí si logopéd.

Ako ďalej uvádza, v Prešove je celkovo 78 nadaných detí, čo je nižší počet ako napríklad v mestách Spišská Nová Ves alebo Humenné. Mnoho z nich sa vzdeláva na súkromných školách. Z tried pre nadané deti podľa jeho slov deti utekajú, čo je jeho osobná skúsenosť.

Mama jedného zo súťažiacich Eva Siváková prišla na olympiádu so synom prvýkrát. Výhodu v súťaži vidí v tom, že logické úlohy syna zaujímajú a tiež v tom, že má sama možnosť vzdelať sa.

U syna spozorovala znaky nadania v prvom ročníku na základnej škole. „Nudil sa, mal pocit, že je popredu pred ostatnými deťmi a v škole ho to nenapĺňalo. Stále hovoril, že by chcel robiť niečo viac, až mi to nedalo, tak som ho zobrala do centra na testy a vyšlo mu, že má intelektové nadanie,“ spomína si Eva s tým, že toto nadanie má aj svoje úskalia.

„Niekedy má také dni, že do školy sa mu nechce, že keby aj týždeň vynechal, o nič nepríde. Som vďačná za túto aktivitu, sú tu prednášky, ktoré oceňujem, možno sa dozviem, čo s ním robiť, aby sa jeho potenciál využil čo najviac,“ dodala.

Úlohy na olympiádu tvorí človek, ktorého IQ dosahuje číslo 152. Miroslav Macko sa ich tvorbe venuje už 20 rokov. „Logická úloha je o tom, že potrebujete skombinovať súvislosti. Či už ide o nejaký obrázok, alebo verbálnu úlohu – napríklad musí ku dvom-trom slovám nájsť podobné, alebo to, ktoré tam naopak nepatrí,“ vysvetľuje.

Logické úlohy môžu skúmať rôzne typy intelektu. Ako ďalej upresňuje, úlohy nie sú zamerané na vedomosti, ale na logiku. „Deti majú 21 úloh a je v nich matematika - hľadať súvislosti medzi číslami a logický vzťah, ďalej jazykové úlohy či 3D úlohy – pozrieť na kocku z rôznych uhlov, nájsť podobnosť s inými predmetmi atď. Tieto úlohy by vedeli vyriešiť aj deti s priemerným IQ, no potrebovali by na to viac času. Nadané deti majú vysoký intelekt a vyriešia ich rýchlejšie,“ vysvetlil.

Miroslav Macko je vyštudovaný elektrotechnický inžinier. Má dlhoročné skúsenosti s tvorbou IQ testov a logických úloh. Jednou z jeho spoluprác bola aj práca pre televízne vedomostné súťaže. Jeho otázky/úlohy padli napríklad v relácii Fenomén 21 na RTVS. Je konateľom združenia Mensa Slovensko, ktoré združuje nadpriemerne inteligentných ľudí.