Čo mi najviac prekáža na hokejových majstrovstvách sveta a pochvala Matúšovi Vallovi

BRATISLAVA – Ani to, že polovica Slovákov prepla do módu „tréner“, ani vlajočky na autách, a veruže ani návleky na spätných zrkadlách. Ani tréner, ani hráči, ani spôsob hry, teda možno okrem zápasu so Švédskom, z ktorého boleli oči ešte na druhý deň. Najotravnejšia a zároveň najnebezpečnejšia vec na prebiehajúcom šampionáte je brutálna, ničím neobmedzená reklama na hazard.  

hlavaj Slovenský brankár Samuel Hlavaj. FOTO: TASR/Michal Runák

Slovenskí hokejisti vypadli z turnaja trochu smoliarskym spôsobom po zápase s obhajujúcou Kanadou, ktorá by bola nad naše sily aj v prípade, že by sme premenili všetky čisté šance na skórovanie. Tím odohral svoj očakávaný štandard a nie je dôvod na výraznú nespokojnosť.

Naozajstná katastrofa sa totiž odohrávala na televíznych obrazovkách. Pre všetkých rodičov, ktorí hokej sledujú so svojimi deťmi, musí byť priam nočná mora, keď sú vystavené reklamám, v ktorých sa ich športové vzory pozitívne vyjadrujú o hazardných hrách.

Na obrazovkách sme mohli vidieť reklamy na päť spoločností, ponúkajúcich voľný pád do stávkovacieho sveta, ktorý sa naozaj pre niektorých nemusí skončiť dobre. Poviete si, staviť si na zápas, veď prečo nie, je to neškodné. Lenže v skutočnosti to tak nie je.

Stávkovacie spoločnosti totiž fungujú ako díler drog. A ani to neskrývajú. Prvá dávka je zadarmo (vstupný bonus), za všetko ostatné už platíte. A môžete, samozrejme, aj vyhrať. Opäť, reklamy prezentujú príjemné pocity po výhre. Ukazujú, samozrejme, aj možnosť prehry. Malými písmenkami na spodku obrazovky.

Podľa názoru odborníkov je hazard na podobnej úrovni ako alkohol. Keď to preháňate, ničí životy. Prečo teda môžeme sledovať reklamy na stávkovanie pred ôsmou hodinou a na alkohol nie?

Pretože to umožňuje zákon. A ako rodič malého športovca sa môžete aj rozkrájať, keď počas reklamnej pauzy trikrát za tretinu prepínate na hocičo iné, lebo je tam reklama na hazard. Podporovaná Valábikom či Tatarom, ktorí sa ulakomili na grošíky, namiesto aby zostali pozitívnymi športovými vzormi.

Jediný, kto s tým môže niečo urobiť, sú politici. Napríklad aj tí progresívni. Treba pripomenúť, že zákaz hazardu v Bratislave dokázal po dlhom boji aktivistov presadiť až primátor Matúš Vallo.

Je to jedna z vecí, za ktorú ho treba pochváliť. A možno mu našepkať, že by jeho progresívni a kresťanskí kamaráti z opozície mohli využiť majstrovstvá sveta na to, aby navrhli zmeny v zákone o vysielaní reklám na hazard a dali ich na úroveň zákazu alkoholu.  

Nech môžu byť rodičia maloletých detí o niečo pokojnejší.