Sankcie sa týkajú dovozu výrobkov z Krymu alebo Sevastopolu do štátov EÚ, investícií do krymskej infraštruktúry a finančných investícií zo strany EÚ a služieb cestovného ruchu z oblastí anektovaných Ruskom.

Sankcie EÚ zostávajú platné aj na vývoz tovarov a technológií na anektovaný Krym alebo ich využitie v sektore dopravy, telekomunikácií a energetiky a v energetickom priemysle pri vyhľadávaní, prieskumných vrtoch a ťažbe ropy, zemného plynu a nerastných surovín.

Vo vyhlásení Rady EÚ sa spresňuje, že EÚ neuznáva nezákonnú anexiu Krymu a Sevastopolu Ruskou federáciou a naďalej ju odsudzuje ako porušenie medzinárodného práva.

Dokument tiež spresňuje že od roku 2022 Rusko „nevyprovokovanou a neopodstatnenou útočnou vojnou porušuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny“…

(tasr)

Zatiaľ nešpecifikovaná munícia vybuchla podľa armády krátko po 11. hodine v priestore trhacej jamy Čermná počas plánovaného výcviku pyrotechnikov.

„Na mieste bolo zranených osem vojakov z povolania a jeden občiansky zamestnanec. Jeden vojak, bohužiaľ, zomrel,“ napísala armáda. Všetci boli príslušníkmi Centra zabezpečenia munície Týniště nad Orlicí.

Na mieste zasahujú hasiči a udalosť vyšetruje vojenská polícia, ktorá začala úkony v trestnom konaní. Armáda dodala, že blízkych zranených a zomrelého vojaka už o nešťastnej udalosti informovala.

Na miesto výbuchu smeruje aj ministerka obrany, aby sa podľa svojich slov bezprostredne zoznámila s následkami výbuchu a poďakovala všetkým zasahujúcim zložkám za profesionálny zásah.

„Výbuch, ku ktorému došlo vo vojenskom výcvikovom priestore Libavá, je tragickou udalosťou, ktorej príčina je a bude predmetom vyšetrovania… Myslím na všetkých pozostalých zomrelého vojaka a tiež na všetkých ranených,“ uviedla na sieti X. Zraneným popriala čo najrýchlejšie uzdravenie.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťV českom vojenskom výcvikovom priestore Libavá neďaleko Olomouca explodovala munícia

(x, tasr)

Fínski poslanci o návrhu zákona, ktorý umožňuje vyhostenie migrantov, ešte len budú rokovať. Jeho cieľom je obmedziť zvýšený príliv „žiadateľov o azyl“ prichádzajúcich z Ruska.

O‘Flaherty v liste predsedovi fínskeho parlamentu Jussimu Halla-ahovi a niekoľkým predsedom parlamentných výborov vyjadril znepokojenie, či je návrh zákona v súlade s európskymi normami v oblasti ľudských práva. Preto tiež vyzval na jeho odmietnutie.

Podľa návrhu zákona o dočasných opatreniach by vláda mohla dočasne obmedziť žiadosti o azyl. Okamžite by to tiež umožnilo vyhostiť migrantov pri podozrení, že ich príchod do Fínska organizuje cudzí štát.

Komisár upozornil, že návrh zákona sa zdá byť nezlučiteľný so zákazom vyhostenia, ktorý „je absolútny a nemožno ho obmedziť“. Upozornil, že uvedený návrh nastoľuje aj otázky týkajúce sa zákazu kolektívneho vyhostenia a prístupu k účinným opravným právnym prostriedkom.

Podľa O‘Flahertyho zodpovedné fínske orgány by mali pokračovať v hľadaní alternatívnych riešení situácie v súlade so záväzkami krajiny v oblasti ľudských práv. Obáva sa tiež, že ak bude návrh sporného zákona prijatý, vytvorí sa znepokojivý precedens pre ostatné európske krajiny a pre globálny azylový systém.

Fínska konzervatívna vláda predstavila koncom mája návrh zákona, ktorý povoľuje členom pohraničnej polície odmietať migrantov. Vláda reagovala na príchod približne tisícky migrantov bez platných víz zo susedného ruského územia na jeseň minulého roka.

(tasr)

„Rezort s ním už mešká viac ako pol roka. Namiesto kvalitného zákona a splnenia termínu minister Taraba prináša len ďalšiu reguláciu pre ľudí a to ešte s meškaním, ktoré vidí celá Európska komisia. Zákon o krajinnom plánovaní bude slúžiť len na plány, ktorých väčšina skončí v šuplíkoch,“ skonštatovalo hnutie Slovensko.

Európa podľa hnutia podáva SR ruku s plným mešcom a Taraba hovorí o tom, ako by plán obnovy urobil inak. „Akokoľvek by to chcel robiť, zatiaľ jeho výsledky hovoria o tom, že robí veľmi málo a nestíha ani základné priority rezortu,“ uviedol poslanec za hnutie Slovensko Rastislav Krátky. Doplnil, že v prípade hodnotenia plnenia úloh MŽP v rámci plánu obnovy ide o „červené more“.

Hnutie zároveň poukazuje na to, že vláda je rekordérom v urýchlenom schvaľovaní zákonov. Kým priemer zrýchleného schvaľovania zákonov je od roku 2006 približne päť až šesť zákonov ročne, táto vláda za osem mesiacov priniesla 35 legislatívnych návrhov. „Podľa môjho názoru z 35 návrhov, ktoré už priniesla, 24 z nich nespĺňalo ani základné predpoklady na takéto rýchle schvaľovanie zákonov tak, ako to vyžaduje rokovací poriadok Národnej rady SR,“ povedal Krátky.

(tasr)

Na Krymský most pripadá menej ako štvrtina celkového prepravovaného nákladu a zvyšok Rusko prepravuje trajektom do prístavu Kerč, ktorý ukrajinská armáda zasiahla koncom mája, povedal Pletenčuk.

„Tento most už nemá taký taktický a strategický význam po tom, ako bol poškodený v dôsledku spoločnej operácie Ukrajinskej bezpečnostnej služby a námorníctva pri útoku dronmi,“ povedal hovorca.

Analýza satelitných snímok, ktorú vykonala investigatívna skupina Molfar, ukázala, že za jeden kvartál tohto roka prešiel cez most len jeden vojenský nákladný vlak s približne 55 vagónmi paliva. Ukrajinská armáda však opakovane hovorí, že Krymský most je legitímnym cieľom.

(rbc-ukrajina, kyiv independent, sita)

Podľa stanoviska nemeckej charitatívnej organizácie RESQSHIP, ktorá prevádzkuje záchrannú loď Nadir, našli na palube dreveného plavidla spolu 61 migrantov, desať z nich uviazlo v podpalubí, ktoré zaplavila voda. Organizácia to uviedla na sieti X.

RESQSHIP neinformovala o konkrétnom mieste a čase incidentu. Podľa portálu marinetraffic.com sa loď Nadir v pondelok nachádzala neďaleko tuniského prístavu Sfax.

Dvoch z preživších našli záchranári v bezvedomí, v súčasnosti sa nachádzajú pod ich dohľadom. Predstavitelia RESQSHIP zdôraznili, že museli evakuovať všetkých pasažierov plavidla.

Talianska pobrežná stráž medzičasom oznámila, že pri pobreží Kalábrie pátra po lodi, na ktorej sa podľa médií prevážalo približne 60 migrantov.

(afp, reuters, tasr)

Ministri životného prostredia štátov Únie formálne prijali nariadenie, ktoré je súčasťou Európskej zelenej dohody (Green Deal). Počas hlasovania ho podporila aj rakúska ministerka Gewesslerová zo strany Zelených, čo napokon umožnilo jeho prijatie. V Rakúsku to však rozhnevalo koaličného partnera ÖVP.

Kancelár Nehammer (ÖVP) oznámil, že vláda na európskom súde podá sťažnosť proti „nezákonnému“ hlasovaniu. „Nikto nie je nad zákonom,“ uviedol vo vyhlásení s tým, že v Rakúsku podá na Gewesslerovú samostatné trestné oznámenie s argumentom, že „zneužila svoju funkciu“ a podľa neho konala vedome v rozpore s ústavou.

Ministerka rozhodnutie hlasovať za nariadenie zamerané na obnovu zničených ekosystémov označila za odvážne a legálne. „Dnešné rozhodnutie je víťazstvom prírody,“ zdôraznila.

(afp, tasr)

Hochstein venoval mesiace prevažne zákulisnej diplomacii v snahe upokojiť napätie medzi Izraelom a Hizballáhom. Od začiatku vojny v Pásme Gazy v októbri 2023 totiž dochádza k stupňovaniu prestreliek na oboch stranách modrej línie medzi Izraelom a Libanonom a z pohraničnej oblasti boli vysídlené desiatky tisíc civilistov.

Hochstein sa stretne s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a ministrom obrany Joavom Gallantom a následne odletí do Libanonu.

Osobitná koordinátorka OSN pre Libanon Jeanine Hennis-Plasschaertová a šéf mierových síl OSN v Libanone Aroldo Lázaro cez víkend v spoločnom vyhlásení uviedli, že sú hlboko znepokojení eskaláciou pozdĺž libanonskej hranice. Takisto sa obávajú, že by mohla prerásť do vojny.

Aj v USA a ďalších krajinách narastajú obavy z rizika vážnej eskalácie medzi oboma stranami. Izrael totiž minulý týždeň zabil vplyvného veliteľa Hizballáhu Sámího Abdalláha, známeho aj pod prezývkou abú Tálib.

Hizballáh reagoval vypálením stoviek rakiet a bezpilotných lietadiel na sever Izraela. Išlo o najintenzívnejšiu paľbu Hizballáhu od 8. októbra minulého roka, ktorou prejavuje podporu hnutiu Hamas v Pásme Gazy.

Izrael chce svojím vojenským a diplomatickým tlakom dosiahnuť, aby sa Hizballáh opäť stiahol za rieku Lítání, ako mu to nariaďuje rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN z roku 2006, ktorá vyzýva na úplné zastavenie bojov medzi oboma stranami.

(times of israel, dpa, tasr)

„Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR urobí všetko pre to, aby tieto peniaze neprepadli, ale boli použité na dekarbonizačné či iné zmysluplné environmentálne projekty,“ deklarovalo. Taraba tvrdí, že niektoré projekty dokončia, aby zachránili financie pred ich prepadnutím. „Tam, kde je to možné, vstupujeme do rokovaní a podporujeme zmysluplné projekty, ktoré napríklad pomôžu Slovensku pripraviť sa na veľké vody či manažment priehrad,“ podotkol.

Slovensko tiež podľa MŽP potrebuje naštartovať hospodársky rozvoj, ktorý bude rešpektovať európsku envirolegislatívu. Taraba však odmieta uplatňovanie prísnejších pravidiel, ako vyžaduje legislatíva Európskej únie, tzv. goldplating, ktorý sa v súčasnosti deje aj v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). „Navrhovaná zmena EIA má za cieľ vrátiť Slovensko medzi civilizované štáty, kde každý, kto požiada o povolenie, vie, čo sa od neho požaduje a v akom horizonte povolenie získa,“ povedal minister.

Zároveň poukazuje na to, že pôvodný zákon o krajinnom plánovaní dala do plánu obnovy predchádzajúca vláda. Je podľa neho výmyslom a diktátom, čo môžu či nemôžu samosprávy robiť na svojom území. „Zákon sme preto upravili tak, aby boli splnené podmienky a nebol prekážkou na vyplatenie peňazí z plánu obnovy,“ povedal Taraba.

(tasr)

Tento vývoj prispel k zhoršeniu trvalej udržateľnosti verejných financií. V aktuálnom hodnotení to konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Rada musí podľa zákona zverejňovať toto hodnotenie každoročne do 15. júna. Vzhľadom na to, že pre rok 2023 bola v platnosti všeobecná úniková doložka, vláda nebola povinná zosúladiť rozpočet verejnej správy s limitom verejných výdavkov za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť. Hodnotenie tak podľa RRZ slúži predovšetkým ako informácia o vplyve výdavkov spadajúcich pod limit na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Limit verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 schválila Národná rada (NR) SR 1. februára 2023. Limit na rok 2023 bol určený v sume 41,321 miliardy eur a schválený rozpočet s ním bol v súlade, pripomenula RRZ. Jeho neskoršiu aktualizáciu o vplyv nových legislatívnych opatrení neschválili príslušné parlamentné výbory, rada ich však premietla do hodnotenia plnenia limitu.

(tasr)

Medzi vznikajúcimi subjektmi sú hnutia Naše nové Slovensko a Jednotní Slovania, ale aj strany Aliancia Slovenska, Front občianska strana práce či Nová pravica.

Zakladatelia strany musia vyzbierať aspoň 10-tisíc podpisov, odovzdať ich ministerstvu a požiadať o registráciu. Ak splnia všetky zákonné podmienky, ministerstvo vnútra stranu zaregistruje.

(tasr)

„Univerzita Karlova informuje, že v piatok 14. júna 2024 dostala uznesenie Polície ČR o odložení trestnej veci vyšetrovania tragických udalostí na FF UK… UK potvrdzuje, že podá proti uzneseniu sťažnosť s návrhom na úplné vyšetrenie všetkých súvislostí útoku aj jemu predchádzajúcich udalostí,“ napísala univerzita.

Sťažnosť je podľa nej možné podať do troch kalendárnych dní od doručenia, v stručnej verzii ju preto univerzita podá už v pondelok a doplní neskôr, keď do spisu nahliadnu jej právni zástupcovia.

Členka kolégia rektorky Lenka Henebergová dodala, že o tom informovali zasiahnutých, s ktorými sú podľa jej slov v pravidelnom kontakte. UK naďalej pokračuje v poskytovaní finančnej, psychologickej a krízovej podpory pozostalým a zraneným a psychologickú pomoc môžu využívať aj študenti a zamestnanci školy, uviedli na webe.

(tasr)

„Áno oslovil a budú o tom rokovať,“ reagovala pre Pravdu hovorkyňa Maďarskej aliancia Eva Pálinkás.

Forró bol neúspešným kandidátom v prezidentských voľbách, získal 2,9 percenta hlasov. Pred druhým kolom podporil Petra Pellegriniho.

Pellegrini na post poradcu oslovil aj Jozefa Banáša, a to na pozíciu pre oblasť kultúry a médií. Komunikačný odbor bude viesť v paláci prezidentova hovorkyňa a dlhoročná spolupracovníčka Patrícia Medveď Macíková. Novým šéfom prezidentskej kancelárie bude Peter Vodrážka.

Mohlo by vás zaujímať

PolitikaPellegrini na post poradcu oslovil aj Jozefa Banáša

(pravda)

Dalibor Jurášek nepovažuje za stigmatizáciu, keby mimovládky po novom mali nálepku „organizácií so zahraničnou podporou“. Vo výslednom návrhu zákona to však podľa neho nebude.

Do ktorých strategických oblastí by podľa neho nemal zasahovať zahraničný vplyv, ako progresívne mimovládky deformuje verejnú diskusiu a prečo majú konzervatívne mimovládky pri vládnych dotáciách nižšiu úspešnosť, sa dočítate v rozhovore:

Mohlo by vás zaujímať

RozhovorPoradca Fica pre mimovládky: Nechceme stigmatizáciu, ale verejnosť musí vedieť, kto ich financuje

Botulizmus je život ohrozujúca otrava jedlom obsahujúcim botulotoxín. Botulotoxín – takzvaný klobásový jed – zabraňuje prenosu signálu medzi nervami a svalmi. Môže spôsobiť zlyhanie dýchania a paralýzu..

Úrady v Moskve uviedli, že epidémia súvisí so šalátmi distribuovanými koncom uplynulého týždňa online donáškovou službou, ktorá v nedeľu – po prvých správach o nevoľnosti klientov – dočasne pozastavila svoje aktivity.

„Celkovo vyhľadalo lekársku pomoc 121 ľudí,“ citovali štátne tlačové agentúry námestníčku primátora Moskvy Anastasiju Rakovovú. Ako dodala, vo vážnom stave je 55 osôb, z toho 30 na jednotke intenzívnej starostlivosti. Ubezpečila súčasne, že život žiadneho z hospitalizovaných nie je ohrozený, keďže dostali včasnú liečbu.

Pre podozrenie z porušenia noriem bezpečnosti spotrebiteľov sa prípadom začala zaoberať moskovská prokuratúra.

Donášková služba spájaná s epidémiou medzičasom uviedla, že identifikovala výrobky, v ktorých bol zistený botulotoxín – ide o gruzínsky šalát lobio, v ktorom bola použitá konzervovaná fazuľa.

(afp, tasr)

Naopak, samosprávy by mali pokutovať tých, ktorí systematicky zanedbávajú túto starostlivosť, podotkol. „Žiadať od ľudí tisícové platby za to, že si chcú v záhradkách vyčistiť náletové dreviny, je v skutočnosti skôr vypaľovaním vlastných občanov. Navyše, táto legislatíva bola platná ešte pred pár rokmi,“ povedal minister.

ZMOS žiada poslancov o neprijatie novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá sa týka regulácie výrubu stromov v zastavanom území obce. Môže mať podľa nich dlhodobé negatívne dosahy na životné prostredie a kvalitu života. Novelu vetovala ešte prezidentka Zuzana Čaputová.

(tasr)

Severokórejský vodca Kim Čong-un pozval Putina do Pchjongjangu počas svojej návštevy ruského Ďalekého východu vlani v septembri. Putin bol v KĽDR naposledy v júli 2000, keď sa stretol s vtedajším vodcom Kim Čong-ilom.

Spojené štáty a ich spojenci tvrdia, že Severná Kórea dodáva Rusku zbrane, ktoré nasadzuje do bojov na Ukrajine, pripomenul Reuters. Severná Kórea tieto tvrdenia opakovane poprela a označila za výmysel západných propagandistov.

Následne Putin zavíta do Vietnamu, kde bude 19. a 20. júna. Stretne sa s generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Vietnamu, prezidentom To Lamom, predsedom vlády Pham Minh Tinom a predsedom parlamentu Tranom Thanh Manom. Diskutovať bude „o rozvoji strategického partnerstva a medzinárodnej agende“.

(tasr)

„Situácia je mimoriadne vážna. Palestínska samospráva, s ktorou úzko spolupracujeme, nás varovala, že sa môže toto leto rozpadnúť,“ povedal Eide pre Reuters.

„Ak sa rozpadne, môže vzniknúť ďalšia Gaza, čo by bolo hrozné pre všetkých vrátane obyvateľov Izraela,“ dodal nórsky minister.

Nórsko predsedá medzinárodnej skupine darcov pre Palestínčanov a v máji oficiálne uznalo palestínsky štát. „Nórsko je už viac než 30 rokov jedným z najhorlivejších zástancov palestínskeho štátu,“ uviedol po odovzdaní dokumentov o uznaní Eide.

(tasr)

(tasr, urad vlady)

Pellegrini nahradil na portáli prezident.sk štvorec so štátnym znakom s bielo-modro-červeným lemom po okraji vlastným logom z kampane k prezidentským voľbám. Obsahuje dve písmená PP na červenom podklade s bielym, modrým a červeným pásom v pravom spodnom rohu.

Tlačový odbor prezidenta tvrdí, že logo PP plánujú používať aj naďalej „primárne v prípadoch digitálnej komunikácie, tak ako sme postupovali doteraz“.

Podľa informácií pripravujú aj ďalšie zmeny webu prezidenta. Súčasný portál vraj nevyhovuje dnešným technologickým potrebám.

Štvorec so štátnym znakom mali na stránke Ivan Gašparovič, Andrej Kiska aj Zuzana Čaputová.

(sme)

Predstavitelia UEFA vnímajú, že počas niektorých duelov boli v hľadisku ruské vlajky prítomné. Agentúra AP pripomína, že sa tak stalo v piatkovom otváracom zápase šampionátu v sektore škótskych priaznivcov aj v nedeľu v súboji Srbov s Angličanmi. Štátna vlajka s bielymi, červenými a modrými vodorovnými pruhmi bola viditeľná aj v televíznom prenose uvedeného zápasu počas gólovej oslavy Angličana Juda Bellinghama.

Ruské futbalové reprezentácie aj tímy majú od UEFA zákaz účasti na medzinárodných podujatiach, no fanúšikovia z Ruska si môžu zakúpiť vstupenky na jednotlivé zápasy bez obmedzení.

Nemecké úrady už pred začiatkom kontinentálneho šampionátu uviedli, že chcú povoliť len vystavovanie vlajok zúčastnených tímov, pričom nejde len o prostredie štadiónov, ale aj o fanzóny.

(sita)

„Osobne som terén nad Čiernym Balogom navštívil aj v máji. A jedinou šancou, ako zachrániť Poľanu či Dobročský prales, je čo najrýchlejšie odpratať všetko mŕtve drevo a napadnuté stromy z postihnutých oblastí, aby sa podkôrniky v priaznivých podmienkach nemnožili a nenapádali ďalšie stromy,“ zdôraznil šéf agrorezortu.

Kedy sa zrejme kalamita dostane pod kontrolu, sa dočítate v článku:

Mohlo by vás zaujímať

PolitikaTakáč: Kalamitu na Horehroní spôsobili ekoteroristi. Pod kontrolou bude asi do pol roka

Čoraz viac ľudí sa od spravodajstva odvracia a označuje ho za depresívne, neúprosné a nudné, tvrdí štúdia.

K túžbe ľudí vypnúť správy mohli prispieť vojny na Ukrajine a Blízkom východe, uviedli autori správy, podľa ktorých je odmietanie správ na rekordne vysokej úrovni.

Na celom svete 46 percent ľudí uviedlo, že sa veľmi alebo mimoriadne zaujímajú o správy – čo je pokles oproti 63 percentám v roku 2017.

(bbc)

„Ak hovoríme o výsledkoch tohto stretnutia, potom sú takmer nulové,“ povedal Peskov. Rusko podľa hovorcu Kremľa naďalej zostáva otvorené dialógu so všetkými krajinami, ktoré ho majú v úmysle viesť, a bude týmto krajinám naďalej tlmočiť svoje stanovisko.

Počas dvojdňového samitu vo Švajčiarsku západné mocnosti odsúdili ruskú inváziu na Ukrajine. Nepodarilo sa im však presvedčiť hlavné neutrálne štáty, aby sa pripojili k ich záverečnému vyhláseniu, a žiadna krajina sa neprihlásila, aby zorganizovala jeho pokračovanie.

Záverečné vyhlásenie podporila väčšina krajín, avšak Saudská Arábia, India, Juhoafrická republika, Thajsko, Indonézia, Mexiko a Spojené arabské emiráty dokument nepodpísali.

„Mnohé krajiny pochopili, že akákoľvek seriózna diskusia bez prítomnosti našej krajiny nemá perspektívu,“ povedal Peskov.

(afp, reuters, tasr)

„Je to zlý návrh zákona. S ministrom Tarabom sa už nedá rozprávať, preto je tá výzva adresovaná prezidentovi a premiérovi,“ povedal poslanec. Hlava štátu aj predseda parlamentu majú podľa Hlinu šancu „tento zlý zákon opraviť a situáciu napraviť“.

Stiahnutie novely môže podľa neho vyhodnotiť koalícia na koaličnej rade. Hlina zároveň poukázal na to, že s návrhom nesúhlasí ani Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). „Pri tomto zákone sa toho nahromadilo toľko, že to spôsobuje enormné politicko-spoločenské škody aj na tom sociálnom dialógu, ktorým sa oni stále chválili,“ skonštatoval Hlina.
        
Novela má podľa envirorezortu zjednodušiť postupy pri výrube drevín. Súhlas má byť podľa návrhu potrebný v prípade, ak takáto drevina rastie na cintorínoch, v zastavanom území obce či voľne prístupných miestach pre verejnosť. Zmeny považuje za významné preventívne opatrenie na zníženie stretov človeka s medveďom. Úpravou chce odstrániť zbytočné byrokratické zaťaženie aj nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe.

(tasr)

Reagoval na vyjadrenie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga – okrem iného zverejnené aj v rozhovore pre denník Telegraph.

To, čo Stoltenberg povedal, „zjavne nezapadá do kontextu“ vyhlásenia prijatého v nedeľu po konferencii o Ukrajine vo Švajčiarsku, kde sa píše o neprípustnosti takejto rétoriky. Preto v prípade Stoltenbergovho výroku nejde o nič iné ako „o ďalšiu eskaláciu napätia“, povedal Peskov.

Podotkol, že záverečný dokument mierovej konferencie nepodpísali všetci jej účastníci. Naopak, dokument podpísalo aj niekoľko krajín „priateľských k Rusku“, čo však – podľa Peskova – nepokazí ich vzťahy s Ruskou federáciou.

Nariadenie vyžaduje, aby členské štáty zaviedli opatrenia na obnovu aspoň 20 percent pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030. Vzťahuje sa na celý rad ekosystémov vrátane mokradí, trávnatých plôch, lesov, riek a jazier, ako aj morských ekosystémov vrátane morských tráv a húb a koralov.

Na biotopoch, ktorých stav je považovaný za poškodený, členské štáty prijmú opatrenia na obnovu aspoň 30 percent do roku 2030, aspoň 60 percent do roku 2040 a aspoň 90 percent do roku 2050.

Nariadenie zavedením osobitných požiadaviek do roku 2030 predvída aj ochranu opeľovačov.

Členské štáty by mali prijať opatrenia zamerané na zlepšenie stavu populácie motýľov na pasienkoch, zásob organického uhlíka v minerálnych pôdach na ornej pôde a na zvýšenie podielu poľnohospodárskej pôdy s vysoko rozmanitými krajinnými prvkami.

Dôležitým prvkom nového zákona je aj zvýšenie populácie lesných vtákov a zabezpečenie, aby nedochádzalo k čistým stratám na mestských zelených plochách do konca roka 2030.

Národné vlády musia prijať aj opatrenia zamerané na obnovu vysušených rašelinísk a do roku 2030 na úrovni EÚ pomôžu vysadiť najmenej tri miliardy ďalších stromov. V pláne je do roku 2030 zmena najmenej 25-tisíc kilometrov toku riek na voľne tečúce rieky – členské štáty prijmú opatrenia na odstránenie umelých prekážok prepojenia povrchových vôd.

Podľa nových pravidiel musia členské štáty predložiť Európskej komisii národné plány obnovy, ktoré ukážu, ako dosiahnu ciele v tejto oblasti. Musia tiež monitorovať dosiahnutý pokrok a podávať o ňom správy.

(tasr)

Rusko posiela približne tretinu svojho vývozu ropy po mori, čo predstavuje 1,5 percenta celosvetových dodávok, cez Dánske úžiny, ktoré sú vstupnou bránou do Baltského mora. Akýkoľvek pokus o zastavenie dodávok by tak zvýšil ceny ropy a zasiahol financie Kremľa.

Rasmussen pre agentúru Reuters povedal, že Dánsko vytvorilo skupinu spojeneckých krajín, ktoré posudzujú opatrenia zamerané na takzvanú tieňovú flotilu starnúcich lodí prepravujúcich ruskú ropu. Neuviedol, o akých opatreniach sa uvažuje.

Medzi krajinami, ktoré sa zúčastnili na rozhovoroch, boli aj ďalšie štáty regiónu Baltského mora a členovia Európskej únie, informoval dánsky minister.

„Existuje zhoda v tom, že tieňová flotila je medzinárodný problém a že sú potrebné medzinárodné riešenia,“ povedal Rasmussen. „Je dôležité, aby sa všetky nové opatrenia dali zaviesť do praxe a aby boli právne v poriadku, pokiaľ ide o medzinárodné právo.“

(reuters, tasr)

„Opakuje klišé, ktoré nemajú žiadny faktický a právny základ a žiadne morálne opodstatnenie…sú plné arogancie, predsudkov a klamstiev,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí na pravidelnom tlačovom brífingu v Pekingu.

Vo vyhlásení zverejnenom na konci samitu sa uvádza, že Čína posiela Rusku materiály dvojakého použitia, ktoré napomáhajú vojne voči Ukrajine. Lídri G7 vyzvali Peking, aby Rusku prestal posielať komponenty na výrobu zbraní. Kritizovali aj militarizáciu, nátlakové a zastrašovacie aktivity Číny v Juhočínskom mori.

(afp, tasr)

„V nasledujúcich týždňoch sa situácia v porovnaní s dneškom výrazne zhorší,“ varoval.

Prerušenia dodávok elektriny sa pravdepodobne predĺžia až na 12 hodín denne a takáto situácia bude trvať do konca júla.

K ďalším výpadkom by podľa Kudryckého mohlo dôjsť v dôsledku údržbárskych prác v jadrových elektrárňach, a poveternostných podmienok.

Plánované odstávky sa budú opakovať najmä vo večerných hodinách a v špičkách. Situácia sa nezmení, kým sa nedokončia nevyhnutné opravy dvoch jadrových reaktorov.

Ak Ukrajina a Európa neprijmú návrh prezidenta Vladimira Putina – stiahnutie ukrajinských vojsk zo štyroch anektovaných oblastí a vojenská neutralita –, podmienky na rokovania budú „úplne iné“, povedal Naryškin.

Dodal tiež, že tieto štáty budú mať politickú a morálnu zodpovednosť za pokračovanie krviprelievania na Ukrajine.

Naryškin tiež vyhlásil, že ruská strana si uvedomuje svoju zodpovednosť za stabilitu vo svete a je pripravená na dialóg so všetkými krajinami, no z ich strany by nemalo ísť o „ponášku“ na rozhovory. Ruský líder na záver svojho prejavu vyjadril presvedčenie, že Ruská federácia uspeje a ukrajinský konflikt sa vyrieši.

(tass, afp, tasr)

Počas vyšetrovania a súdneho procesu s Mincionem vyšlo najavo, že pápež osobne povolil odpočúvanie telefónov, sledovanie e-mailov, či dokonca zatýkanie bez súhlasu súdu vyšetrovateľom. Tieto právomoci mali byť založené na stredovekých zákonoch dobového Pápežského štátu, známych ako rescritti.

Ľudskoprávny expert a právnik Rodney Dixon v sťažnosti označil Františka ako „páchateľa“.

Vatikán tvrdí, že ho Mincione podviedol tým, že nadhodnotil cenu, keď investoval takmer 147 miliónov eur do bývalého skladu Harrods v Chelsea prostredníctvom Mincioneho fondu.

Prokurátori mestského štátu obvinili Mincioneho a ďalších desať osôb vrátane kardinála Angela Becciua, bývalej pravej ruky pápeža Františka, z trestných činov vrátane podvodu, sprenevery a zneužitia úradnej moci.

Mincione tvrdí, že sa nedopustil ničoho zlého, a že majetok primerane ocenili nezávislí znalci. Vatikán podľa neho nikdy nezverejnil dôkazy o tom, že prišiel o peniaze, ani o jeho údajnom protiprávnom konaní.

V decembri 2023 bol Mincione odsúdený za porušenie kánonického práva a vatikánski sudcovia mu udelili trest odňatia slobody na päť a pol roka. On a jeho právny tím tvrdia, že sa stal obeťou „honu na čarodejnice“, pričom sa domnieva, že sa posunuli právne mantinely s cieľom dosiahnuť jeho odsúdenie.

Vo svojej sťažnosti osobitnej spravodajkyni OSN sa Dixon tiež sťažoval, že Mincione bol odsúdený za porušenie kánonického práva.

(telegraph)

Prvé kolo volieb sa bude konať 30. júna. Rozhodujúce druhé kolo je naplánované na 7. júla.

Kandiduje v nich aj staršia sestra trojnásobnej prezidentskej kandidátky Marine Le Penovej, Marie-Caroline, ktorá bude o hlasy voličov bojovať mene Národného zhromaždenia (RN) v regióne Sarthe v strednom Francúzsku.

(afp, tasr)

Rozhovory povedie juhokórejský námestník ministra zahraničných vecí Kim Honggjun a jeho čínsky náprotivok Sun Wej-tung. Pridajú sa k nim aj vysokí predstavitelia obrany oboch strán, uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Juhokórejský prezident Jun Sok-jol a čínsky premiér Li Čchiang sa dohodli na začatí rozhovorov a obnovení rokovaní o voľnom obchode, keď sa minulý mesiac stretli v Soule na samite, na ktorom sa zúčastnilo aj Japonsko.

Počas stretnutia si „obe krajiny plánujú vymeniť názory na otázky spoločného záujmu vrátane bilaterálnych vzťahov, otázok Kórejského polostrova a regionálnej a medzinárodnej situácie“, informovalo ministerstvo.

Rozhovory by sa mohli uskutočniť v čase možnej návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Severnej Kórei, čo podnietilo Soul a Washington, aby varovali pred ďalšími vojenskými výmenami, ktoré sú v rozpore s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN.

(reuters, tasr)

Podľa SIPRI vzrástli zásoby Číny zo 410 jadrových hlavíc v januári 2023 na 500 v januári tohto roka. Všetky hlavné štáty disponujúce jadrovými zbraňami rozširujú svoje zásoby, ale arzenál Číny rastie rýchlejšie než ktorákoľvek inej krajiny, uviedol Hans M. Kristensen, vedúci spolupracovník programu SIPRI pre zbrane hromadného ničenia.

Celosvetový počet jadrových hlavíc je 9 585, uvádza SIPRI ako varovanie. Najväčšiu časť pritom predstavuje arzenál Ruska – 4 380 hlavíc, za ktorým nasledujú Spojené štáty s 3 708 hlavicami.

(sipri, forbes)

„Nebudem zachádzať do operačných podrobností o tom, koľko jadrových hlavíc by malo byť v prevádzke a ktoré by mali byť uskladnené, ale tieto otázky musíme konzultovať. A presne to robíme,“ povedal Stoltenberg v rozhovore pre britský denník Telegraph.

Transparentná komunikácia v tejto otázke podľa neho pomáha vyslať priamy odkaz o tom, že NATO je alianciou, ktorá disponuje jadrovými zbraňami a používa ich ako odstrašujúci prostriedok.

„Cieľom Aliancie je, samozrejme, svet bez jadrových zbraní, ale kým budú existovať, zostaneme jadrovou alianciou, pretože svet, v ktorom Rusko, Čína a Severná Kórea majú jadrové zbrane a NATO nie, je nebezpečnejší,“ dodal generálny tajomník.

Stoltenberg v rozhovore pre britský denník tiež varoval, že NATO môže čeliť niečomu, čomu nikdy predtým nečelilo – dvom potenciálnym protivníkom s jadrovými zbraňami, a to Číne a Rusku. „Samozrejme, že to má svoje dôsledky,“ dodal.

(telegraph, reuters, tasr)

Aj napriek odstraňovaniu príspevkov zbierky Munícia pre Ukrajinu môže verejnosť naďalej prispievať. Iniciatíva Mier Ukrajine vysvetlila, že od soboty 15. júna začala sociálna sieť Facebook od spoločnosti Meta masívne odstraňovať príspevky, v ktorých bol zverejnený link na webstránku či názov finančnej zbierky Munícia pre Ukrajinu. Slovensko sa ňou pridalo k celosvetovej iniciatíve českej vlády a jej cieľom je podporiť Ukrajinu v obrane proti ruskej agresii.

Iniciatíva Mier Ukrajine pripomenula, že zbierku spustili pred dvomi mesiacmi a od vtedy ju podporilo viac ako 67-tisíc darcov sumou viac ako štyri milióny eur. V procese je už aj samotný nákup a doručenie munície Ukrajine. Zbierka aj naďalej pokračuje a verejnosť tak môže prispievať jednorazovo alebo pravidelne.

Marián Kulich z Mier Ukrajine vysvetlil, že Meta ako dôvod uvádza porušenie kybernetickej bezpečnosti. „Kontaktovali sme jej podporu a momentálne čakáme na odpoveď a vysvetlenie. Chceme zdôrazniť, že v poslednom období zbierka čelí intenzívnejším útokom ako v predošlom období, a k obvyklým výhražným správam a podaným trestným oznámeniam sa pridali organizované útoky na sociálnych sieťach a útoky na infraštruktúru zbierky,” dodal Kulich s tým, že jednému z iniciátorov zbierky 15. júna po opakovanom nahlasovaní natrvalo zablokovali účet na platforme X.

Iniciatíva ďalej priblížila, že podľa informácií od užívateľov Facebooku v daný deň odstránili aj mnohé iné príspevky, ktoré sa netýkali priamo zbierky, no súviseli s inými projektmi na pomoc Ukrajine. „Útoky s cieľom obmedziť alebo zastaviť pro-ukrajinské iniciatívy sa nedejú len zbierke Munícia pre Ukrajinu. Podobné aktivity na platforme X aj Facebook nám hlásili rôzne iniciatívy a jednotlivci s pro-ukrajinskou tematikou v Čechách aj na Slovensku,” uviedol Dodo Dobrík z organizácie Dárek pro Putina, ktorá je partnerom zbierky a poskytuje jej technickú, komunikačnú a logistickú podporu.

(sita)

Dohoda s držiteľmi medzinárodných dlhopisov, ktorá umožnila Kyjevu pozastaviť platby po ruskej invázii na jar roku 2022, sa končí v auguste tohto roka. Ukrajina viedla takmer dva týždne rozhovory s držiteľmi dlhopisov, pričom sa snažila reštrukturalizovať dlh, aby si zachovala prístup na medzinárodné trhy, a zároveň splnila požiadavky Medzinárodného menového fondu (MMF).

Vládny návrh a protinávrh držiteľov dlhopisov však ukázali, že medzi zúčastnenými stranami existujú veľké rozdiely pri pohľade na to, akú podobu by mala mať reštrukturalizácia.

Ukrajina a veriteľský výbor zatiaľ nedospeli k dohode o podmienkach reštrukturalizácie, budú však pokračovať v konštruktívnych rozhovoroch, uviedla vo vyhlásení ukrajinská vláda.

(reuters, tasr)