Jazykom medzinárodnej komunikácie Ukrajiny bude angličtina. Prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal schválený zákon. Anglický jazyk tak bude požívať oficiálny status.
V zákone sa vymedzuje aj zoznam pracovných pozícií, ktorých uchádzači musia plynule ovládať angličtinu. Znalosť angličtiny je povinná najmä pre vedúcich predstaviteľov miestnej štátnej správy, vojenských dôstojníkov, prokurátorov, daňové úrady, colníkov, vedúcich a učiteľov vysokých škôl, vedeckých inštitúcií a zdravotníckych zariadení.
Návrh zákona upravuje aj špecifiká používania angličtiny v práci orgánov štátnej správy a samosprávy, jednotiek pomoci obyvateľstvu pri mimoriadnych udalostiach, pri prekračovaní štátnej hranice, v školstve, kultúre, doprave, zdravotníctve a ďalších oblastiach.
Štátni zamestnanci, ktorí ovládajú angličtinu, budú mať desaťpercentný príplatok k platu.
Okrem toho sa poskytne rozpočtová podpora kinám na premietanie filmov v anglickom jazyku.
Poľská vláda plánuje neďaleko Varšavy vybudovať nové centrálne letisko. Do prevádzky by malo byť uvedené v roku 2032 a poslúži až 34 miliónom cestujúcich ročne, povedal v stredu poľský premiér Donald Tusk.
Náklady na výstavbu letiska a rozšírenie infraštruktúry sa odhadujú na 30 miliárd eur. Súčasná vláda sa k projektu veľkého letiska prihlásila, podľa Tuska ho však prispôsobí potrebám krajiny. "V konečnom dôsledku ho niekto musí postaviť, musí to však byť založené na realistických predpokladoch," povedal Tusk.
V súvislosti s výstavbou nového centrálneho letiska sa má rozšíriť aj poľský národný letecký prepravca Lot. Do roku 2032 by tak mal mať vo svojej flotile 135 lietadiel namiesto súčasných 76. Podľa predstáv vlády by spoločnosť prevádzkovala približne 60 percent spojov z nového hlavného letiska.
Slovenské domácnosti sa dostanú k dotáciám za kúpu a inštaláciu malého obnoviteľného zdroja energií (OZE). Ako informovala na tlačovej besede ministerka hospodárstva Denisa Saková, v júli sa spustí aktivácia žiadostí zhotoviteľmi a vydávanie poukážok.
Domácnostiam, ktoré si už v rámci pokračovania projektu Zelená domácnostiam nainštalovali malý OZE, začnú poukážky preplácať od opätovného spustenia projektu, teda od júla. Celkovo ide zhruba o 40 miliónov eur.
"Projekt Zelená domácnostiam bude spustený v polovici leta, v júli. Táto výzva podporuje inštaláciu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach, konkrétne sú to kotly na biomasu, slnečné kolektory, tepelné čerpadlá, fotovoltické panely a veterné turbíny na záhradu. Tento projekt je financovaný z prostriedkov EÚ a má alokáciu približne 150 miliónov eur. Štát bude jednotlivým domácnostiam dávať podporu formou poukážky v hodnote asi 50 percent z kúpnej ceny a inštalácie zariadenia, samozrejme do určitého stropu," priblížila Saková.
K dotáciám na malé OZE sa dostane širší okruh domácností. Štátnu podporu budú môcť totiž získať aj domácnosti, ktoré si doteraz nemohli pre svoj nízky príjem dovoliť kúpiť fotovoltické panely, kotly na biomasu či slnečné kolektory.
Ide o projekt Zelená solidarita. V tomto projekte sa domácnosť dostane až k 90 percentám oprávnených nákladov na kúpu a inštaláciu spomínaných malých OZE. Nízkopríjmová domácnosť môže získať dotáciu až 6-tisíc eur.
Z výzvy Zelená solidarita bude môcť žiadať dotáciu domácnosť, v ktorej jedna dospelá osoba má ročný čistý príjem do 6 450 eur, ďalšie dospelé osoby do 4 515 eur a nezaopatrené dieťa 2 902 eur. Na tento projekt vláda vyčlenila približne 30 miliónov eur.
SIEA plánovala domácnostiam začať preplácať poukážky v pokračovaní projektu Zelená domácnostiam v prvom štvrťroku tohto roka. Termín sa však trochu pre schvaľovanie nových kritérií a technické problémy posunul. „Bývalá vláda ohlásila projekt, povedala ľuďom, že môžu začať s inštaláciou a pritom nebola táto výzva pripravená, nebol pripravený informačný systém,“ vysvetlila Saková, ktorá sa ospravedlnila za meškanie.
Domácnosti si mohli nechať malý obnoviteľných zdroj energií nainštalovať od 30. októbra 2023. Na poukážky pre domácnosti je vyčlenených 151,6 milióna eur. O prostriedky sa budú môcť uchádzať aj domácnosti z Bratislavského kraja.
Domácnosti v rodinných domoch, ale aj v bytových domoch budú môcť získať dotáciu na kúpu a inštaláciu fotovoltických panelov, slnečných kolektorov, tepelných čerpadiel kotlov na biomasu či veterných turbín. Domácnosť v rodinnom dome môže získať dotáciu aj vyše 4-tisíc eur.
V novom projekte sa zásadne mení spôsob zvýhodnenia, ktorý zohľadňuje, či inštalácia prispieva k zlepšovaniu životného prostredia. Zvýšením základnej sadzby o 15 percent budú zvýhodnené domácnosti, ktoré prestanú využívať tuhé palivá, napríklad kotol na uhlie alebo kotol na biomasu, alebo domácnosti, ktoré si nechajú nainštalovať v oblastiach s riadením kvality ovzdušia bezemisné zariadenie, teda tepelné čerpadlo, slnečný kolektor, fotovoltický panel alebo veternú turbínu.
Naďalej bude platiť podmienka, že poukážka môže pokryť maximálne 50 percent z nákladov na kúpu a inštaláciu zariadenia. Najviac podpora stúpla pri fotovoltických systémoch v prípade domácností, ktoré majú vyššiu spotrebu.
Maximálny výkon, na ktorý bude bežne poskytovaný príspevok, je obmedzený na 3 kilowatty (kW) s príspevkom 1 725 eur. Ak domácnosť preukáže vyúčtovacou faktúrou vyššiu spotrebu ako 3-tisíc kW za rok, môže byť maximálny podporovaný výkon až 7 kW.
V prípade tepelných čerpadiel je podporovaný výkon do 10 kW a pri zohľadnení zvýhodnenia je maximálny príspevok 4 370 eur.
Pri slnečných kolektoroch s výkonom 4 kW je najvyšší príspevok 2 300 eur. Pri kotloch na biomasu, ktorých sa zvýhodnenie o 15 percent netýka, zostáva maximálny príspevok na 10 kW v sume 1 500 eur.
Najmä na západe a strede SR pribudli výstrahy druhého stupňa pred búrkami. Pre zvyšok stredného a časť východného Slovenska platia naďalej výstrahy prvého stupňa.
Výstrahy druhého stupňa sa týkajú Bratislavského, Nitrianskeho a Trnavského kraja, ako aj väčšiny Trenčianskeho a Banskobystrického kraja. Meteorológovia upozorňujú, že silné búrky tu môžu byť spojené s prudkými lejakmi s intenzitou zrážok 30 až 50 milimetrov za 30 minút, s nárazovým vetrom s rýchlosťou až do 110 kilometrov za hodinu, ako aj s krúpami.
Vo zvyšku Trenčianskeho a Banskobystrického kraja, v Žilinskom kraji a viacerých regiónoch Košického a Prešovského kraja platia výstrahy prvého stupňa. Intenzita dažďa tu môže podľa SHMÚ dosahovať 20 až 30 milimetrov za 30 minút a rýchlosť vetra v nárazoch do 85 kilometrov za hodinu.
Stáli veľvyslanci Rady EÚ sa dohodli na novom balíku sankcií voči Bielorusku. „Tento balík posilní naše opatrenia v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, vrátane boja proti obchádzaniu sankcií,“ uviedlo belgické predsedníctvo Rady na sieti X.
Voči Rusku Rada Európskej únie v pondelok prijala už 14. balík sankcií. Ide o balík, ktorý prvýkrát od začiatku vojny proti Ukrajine obsahuje opatrenia zamerané na ruský plynárenský priemysel.
EU Ambassadors agreed in principle on a new package of sanctions targeting Belarus 🇧🇾. This package will strengthen our measures in response to Russia's invasion of Ukraine, including combating circumvention of sanctions.
— Belgian Presidency of the Council of the EU 2024 (@EU2024BE) June 26, 2024
Fiala: O obnove medzivládnych konzultácií neuvažujeme z úcty k zranenému Ficovi. Český premiér Petr Fiala v stredu vyhlásil, že jeho utorňajší výrok o predčasnosti obnovenia medzivládnych konzultácií medzi ČR a SR nebol myslený neúctivo.
Naopak, podľa neho bol výrazom rešpektu k situácii, keď sa premiér SR Robert Fico zotavuje zo zranení, ktoré utrpel pri májovom atentáte.
Úvahy o obnovení česko-slovenských medzivládnych konzultácií, ktoré Praha v marci prerušila z dôvodu rozdielnych postojov k vojne na Ukrajine, odmietol Fiala po utorkovom stretnutí s prezidentom ČR Petrom Pavlom ako predčasné. "Myslím si, že na to teraz nie je čas. A nakoniec, ani slovenský premiér Fico ešte nie je späť v úrade, takže také debaty alebo úvahy by boli predčasné," povedal Fiala v utorok.
Slovenský úrad vlády označil v stredu Fialovo vyjadrenie za neúctivé voči SR a dodal, že neprispieva k dobrým susedským vzťahom. Úrad vlády zároveň zdôraznil, že česká vláda je na Slovensku kedykoľvek vítaná pri plnom rešpekte a úcte k rozdielnosti postojov, ktoré nesmú zaťažovať slovensko-české spolužitie.
Saková: Projekt Zelená domácnostiam bude spustený v júli. Projekt podporujúci inštaláciu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, bude spustený v júli.
Štát bude preplácať približne 50 percent hodnoty energetického zdroja, ale pre ľudí s nižšími príjmami pomoc pod názvom Zelená solidarita dosiahne až 90 percent oprávnených nákladov. Uviedla to v stredu na tlačovej konferencii ministerka hospodárstva SR Denisa Saková. Celková alokácia výzvy bude podľa nej asi 150 miliónov eur.
Verím, že Európska únia by chcela cenzurovať celý internet, povedal pre Štandard americký novinár Michael Shellenberger, ktorý sa v minulosti venoval aj kauze Twitter files.
Táto teória sa podľa neho ukázala ako pravdepodobná aj vďaka Austrálii. "Austrálska vláda sa snažila dosiahnuť, aby sociálne siete po celom svete cenzurovali video, kde moslim v Sydney bodol biskupa. Podobne ako Austrália, aj EÚ by mohla chcieť nastoliť cenzúru cez zadné dvierka," povedal Shellenberger.
Európska únia upravila colné sadzby na dovoz elektrických vozidiel z Číny. Podľa zdroja, ktorý nechcel byť menovaný, EÚ po získaní ďalších informácií od dotknutých spoločností mierne znížila navrhované clá na elektrické vozidlá dovážané z Číny. Nové predbežné sadzby sa pridajú k už existujúcemu clu vo výške 10 percent.
Výrobcovia elektrických vozidiel z Číny, ktorí spolupracovali pri vyšetrovaní Európskej komisie, ale neboli zaradení do vzorky pre vyrovnávacie clá, by podliehali priemernému clu vo výške 20,8 percenta namiesto pôvodne navrhovaných 21 percent. Všetci ostatní výrobcovia, ktorí nespolupracovali pri vyšetrovaní, budú čeliť clám vo výške 37,6 percenta z pôvodných 38,1 percenta.
Dočasné clá sa majú zaviesť 4. júla. Dôvodom sú štedré dotácie pre výrobcov elektrických áut v Číne. Vyšetrovanie komisie pritom ešte pokračuje a konečné clá začnú platiť od novembra. Spoločnosť Tesla môže dostať individuálne vypočítanú colnú sadzbu v tejto konečnej fáze na základe žiadosti o výber vzorky.
Čína pohrozila odvetou za clá na elektromobily a už začala cielené antidampingové vyšetrovanie dovozu bravčového mäsa z EÚ. Závery čínskeho vyšetrovania v prípade liehovín zas budú známe v najbližších mesiacoch. Peking varoval, že môže zasiahnuť poľnohospodársky tovar, letecký priemysel a benzínové autá z EÚ s veľkými motormi. Viaceré automobilky a členské štáty vrátane Nemecka preto tlačia na EÚ a Čínu, aby spolu rokovali.
Čína je rozhodne proti začleneniu čínskych firiem do 14. balíka sankcií EÚ proti Rusku, uviedlo čínske ministerstvo obchodu. Tento krok má negatívny vplyv na hospodárske a obchodné vzťahy medzi Čínou a Úniou, uviedol rezort a vyzval európsky blok, aby „bezpodmienečne“ zastavil sankcie voči čínskym firmám.
„Čína nalieha na stranu EÚ, aby mala na pamäti celkové záujmy komplexného strategického partnerstva medzi Čínou a EÚ a bezpodmienečne zastavila zaradenie čínskych spoločností na sankčný zoznam,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení, v ktorom sa zaviazalo, že bude rozhodne chrániť legitímne práva a záujmy čínskych firiem.
Podľa ministerstva kroky EÚ proti čínskym firmám predstavujú jednostranné sankcie, ktoré nemajú oporu v medzinárodnom práve ani mandát od Bezpečnostnej rady OSN.
„Takýto krok je v rozpore s duchom konsenzu, ktorý dosiahli lídri Číny a EÚ, a má negatívny vplyv na hospodárske a obchodné vzťahy medzi Čínou a EÚ,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Čína už v utorok vyzvala Úniu, aby zrušila sankcie voči spoločnostiam, ktoré podľa Bruselu podporujú ruskú vojnu na Ukrajine. Európsky blok uvalil sankcie na 19 čínskych firiem za ich podporu Ruska, medzi nimi je niekoľko spoločností so sídlom v Hongkongu, ako aj dva globálne satelitné giganty.
Tieto firmy teraz podliehajú drastickým obmedzeniam pri predaji „tovaru a technológií s dvojakým použitím, ktoré by sa mohli použiť na posilnenie ruského obranného a bezpečnostného sektora“.
Nemecká vláda schválila návrh zákona o deportáciách za podporu terorizmu. Pre tamojšie imigračné úrady by malo byť jednoduchšie deportovať takýchto páchateľov, a to i keď vyjadrili podporu na internete.
V návrhu zákona sa uvádza, že deportácia bude možná už na základe komentárov na sociálnych sieťach, ktoré oslavujú alebo schvaľujú teroristický čin. Stačiť pritom bude aj stlačenie tlačidla „like“ (páči sa mi to) na platformách ako Youtube, Instagram či TikTok. Na vyhostenie takýchto osôb by tak nebolo potrebné právoplatné odsúdenie.
Nemecká vládna koalícia týmto reaguje na nenávistné príspevky na internete, ktoré sa objavili po začiatku vojny v Pásme Gazy, a po smrtiacom útoku nožom na protiislamskom zhromaždení v Mannheime koncom mája, keď prišiel o život policajt.
Na základe toho oznámil spolkový kancelár Olaf Scholz sprísnenie príslušného zákona.
Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová, ktorá zmeny predložila, argumentovala tým, že vláda „tvrdo zasiahne proti islamistickým a antisemitským nenávistným trestným činom na internete“.
Kritici z opozície návrh odsúdili ako snahu potlačiť slobodu prejavu a prirovnali opatrenia k taktike autoritárskych režimov.
Bulharsko tesne nesplnilo kritériá na prijatie eura. Vyplýva to z takzvanej konvergenčnej správy, ktorú zverejnila v stredu Európska komisia.
Krajina, ktorá chce zaviesť euro ako svoju menu, musí splniť viacero podmienok. Bulharsko vyhovuje takmer všetkým kritériám s výnimkou cenovej stability. Vstup do eurozóny, s ktorým bulharská vláda počítala začiatkom roka 2025, sa preto pravdepodobne oddiali. Komisia víta snahu Bulharska začleniť sa do menovej únie a s krajinou bude ďalej spolupracovať, uviedla hovorkyňa EK. Dátum možného vstupu do eurozóny nechcela špecifikovať.
Bulharsko upravilo svoje zákony, má stabilné verejné financie a spĺňa aj kritériá stabilného výmenného kurzu národnej meny lev voči euru a konvergencie dlhodobých úrokových sadzieb.
Rusko pracuje na veľkej zmluve s Iránom, uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Odkázala tým na širokú bilaterálnu dohodu o spolupráci, o ktorej rokujú Teherán a Moskva.
V januári ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že nová medzištátna zmluva, ktorá odráža „bezprecedentný vzostup“ vo vzťahoch medzi Ruskom a Iránom, je v záverečnej fáze schvaľovania.
Dohoda o rozdelení najvyšších postov v EÚ ignoruje želanie voličov v eurovoľbách, povedala talianska premiérka Giorgia Meloniová. Reagovala tak na údajnú dohodu medzi ľudovcami, socialistami a liberálmi, na základe ktorej majú podporiť Ursulu von der Leyenovú ako šéfku eurokomisie.
Dohoda bude predložená na schválenie lídrom EÚ na samite v Bruseli, ktorý sa začne vo štvrtok. V prípade jej potvrdenia by to znamenalo politickú kontinuitu z minulosti, keď si napriek nárastu podpory euroskeptických strán udržali väčšinu „proeurópske“ frakcie v EP.
„Zatiaľ sa mi nezdá, že by sa objavila ochota zohľadniť to, čo občania povedali pri volebných urnách,“ povedala Meloniová talianskym zákonodarcom. Podľa nej musia byť pri rokovaniach zohľadnené strany, ktoré vo voľbách získali vyššiu politickú podporu.
V Taliansku najviac hlasov získali práve Meloniovej pravicoví Bratia Talianska (FdI), vedúca sila Strany európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) v Európskom parlamente. Posun doprava bol zaznamenaný aj vo Francúzsku a Nemecku, kde vládnuce strany utrpeli ťažké porážky.
„Inštitúcie EÚ boli koncipované ako neutrálne subjekty, a tým pádom by mali byť garanciou pre všetky členské štáty bez ohľadu na politické zafarbenie ich vlád,“ vyhlásila Meloniová v Poslaneckej snemovni, dolnej komore talianskeho parlamentu.
EP si bude voliť nové vedenie na plenárnej schôdzi v Štrasburgu 16. až 19. júla, pričom sa očakáva, že predsednícke kreslo na najbližšieho dva a pol roka obsadí opäť Malťanka Roberta Metsolová.
Dohoda bola údajne dosiahnutá na videokonferencii šiestich národných lídrov zastupujúcich tri frakcie – Poliaka Donalda Tuska a Gréka Kyriakosa Mitsotakisa za Európsku ľudovú stranu (EPP), Nemca Olafa Scholza a Španiela Pedra Sáncheza za Progresívnu alianciu socialistov a demokratov (S&D) a Francúza Emmanuela Macrona a Holanďana Marka Rutteho za Obnovme Európu (RE).
Nemecká priemyselná skupina Bosch zvažuje ponuku na prevzatie amerického výrobcu spotrebičov Whirlpool. Tento krok by posilnil pozíciu Boschu na trhu domácich spotrebičov.
Bosch diskutuje s potenciálnymi poradcami o možnosti predložiť ponuku Whirlpoolu, ktorý má trhovú kapitalizáciu približne 4,8 miliardy USD, uviedol jeden zo zdrojov. Dodal však, že nie je isté, či ponuku predloží. Kúpa jedného z najväčších svetových výrobcov bielej techniky by výrazne posilnila podnikanie spoločnosti Bosch v oblasti domácich spotrebičov v čase, keď konkurencia ázijských rivalov rastie.
Generálny riaditeľ spoločnosti Bosch Stefan Hartung v máji pre hospodársky denník Handelsblatt povedal, že spoločnosť sleduje niekoľko väčších akvizičných cieľov. Nevylučuje vstup do novej oblasti ani globálnu dohodu. Americká spoločnosť Whirlpool známa veľkými spotrebičmi, ako sú práčky a chladničky, sa snaží zväčšiť svoju zákaznícku základňu rozširovaním výroby menších spotrebičov, ako sú kávovary a iné kuchynské pomôcky, keďže zápasí so spomalením rastu.
Na Slovensko zavíta americký filmový režisér Oliver Stone. Štvornásobný držiteľ Oscara sa stretne so slovenským ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom. Pre Štandard informáciu potvrdil organizátor slovenskej premiéry Stoneovho posledného dokumentárneho filmu.
Dielo držiteľa piatich Zlatých glóbusov sa venuje popularizácii jadrovej energie. Film Nuclear Now bude mať slovenskú premiéru v piatok na Bratislavskom hrade a Oliver Stone sa jej zúčastní osobne.
Stone je známy ako kontroverzný, ale uznávaný režisér, ktorý sa venuje rôznym témam. Od vietnamskej vojny a americkej politiky až po hudobné životopisné filmy a kriminálne drámy. Získal množstvo ocenení vrátane štyroch Oscarov, ceny BAFTA, Primetime Emmy či piatich Zlatých glóbusov.
Polícia ČR deklaruje, že jej rozhodnutia sú vždy starostlivo odôvodnené. Česká polícia eviduje v súvislosti s atentátom na premiéra Roberta Fica necelých 20 oznámení, niektoré z nich stále vyhodnocuje.
Zdôraznila, že sa riadi českou legislatívou. "Naše rozhodnutia sú vždy starostlivo odôvodnené a tam, kde konanie naplní skutkovú podstatu trestného činu, začíname úkony trestného konania. Pokiaľ však tieto podmienky nie sú splnené, vec sa odkladá alebo vybavuje inak," uviedla česká polícia.
Zároveň pripomenula, že je vo svojich postupoch pevne viazaná českým trestným zákonníkom a trestným poriadkom. "A je nemysliteľné, že by sme z týchto mantinelov vybočovali," dodala.
Smer-SD v stredu kritizoval postup českej polície, ktorá mala odmietnuť trestne stíhať výroky schvaľujúce atentát na Fica. Česká polícia mala podľa Smeru-SD v konkrétnom prípade skonštatovať, že ide o vyjadrenie používateľov sociálnych sietí a diskusných fór na verejnej internetovej sieti, ktoré môžu podliehať slobode prejavu.
Určenie názvu Ulice Dr. Jozefa Tisu vo Varíne je nezákonné, tvrdí generálny prokurátor Maroš Žilinka. Poukázal na rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici.
Ten vyhovel žalobe prokurátora Generálnej prokuratúry SR (GP SR) a rozhodol, že všeobecne záväzné nariadenie obce Varín v žilinskom okrese v časti, kde určuje názov Ulice Dr. Jozefa Tisu, nie je v súlade so zákonom o obecnom zriadení.
Prokurátor GP SR podal pre rozpor so zákonom koncom mája 2022 obci Varín protest proti predmetnému VZN o určení a zmene názvu ulíc a iných verejných priestranstiev, ktorému však obecné zastupiteľstvo nevyhovelo. Za vyhovenie protestu, ktorý navrhoval zrušenie alebo zmenu názvu ulice pomenovanej po prezidentovi vojnovej Slovenskej republiky, hlasovala iba jedna poslankyňa.
Na základe nevyhovenia protestu sa prokurátor GP SR obrátil 13. septembra 2022 so žalobou o vyslovenie nesúladu predmetného VZN so zákonom na Krajský súd v Žiline. Banskobystrický správny súd v stredu napokon žalobe v celom rozsahu vyhovel.
"Generálna prokuratúra bude vždy chrániť verejný záujem, trpezlivo prijímať opatrenia a efektívne využívať zákonné prostriedky na ochranu zákonnosti," komentoval rozhodnutie súdu Žilinka.
K možnému premenovaniu Ulice Dr. Jozefa Tisu sa predvlani mali možnosť vyjadriť aj samotní obyvatelia Varína. Referendum iniciované miestnymi poslancami a konané súbežne s komunálnymi voľbami však bolo neplatné, keďže do hlasovania sa zapojilo 47,13 percenta oprávnených voličov.
Česká sieť lekární Pilulka bojuje o prežitie, majitelia zvažujú jej predaj. V poslednom období sa spoločnosť stiahla zo zahraničných trhov, okrem Slovenska, pričom prepustila až tretinu svojich zamestnancov.
Stále nie je isté, či Pilulka prežije, keďže jej chýba kapitál vo výške približne 3,2 milióna eur.
Minulý týždeň sa jej akcie prepadli na historické minimum. Dôvodom je predovšetkým to, že po skončení pandémie prišiel útlm celého e-commerce trhu a firma tak nezvládla expanziu v rámci strednej Európy.
V minulom roku Pilulka prerobila 7 miliónov eur. Spoločnosť tiež prepustila tretinu zamestnancov, keď z centrály zo 137 ľudí zostalo 67.
„Rok 2023 bol zatiaľ najťažším v histórii firmy. Vlani v júni sme sa po 10 rokoch dramatického rastu rozhodli prvýkrát šliapnuť na brzdu a niektoré aktivity ukončiť,“ uviedol Petr Kasa, spolumajiteľ spoločnosti.
Výročná správa v súčasnosti upozorňuje, že Pilulka neplní podmienky stanovené v úverových zmluvách s bankami. V hre je aj predaj celej spoločnosti. Podľa Petra Kasu prebiehajú rôzne rokovania, no žiadne zatiaľ nedospelo do štádia vyjednávania o cene.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell kritizoval Rusko za zablokovanie prístupu k desiatkam európskych médií. Išlo o odvetu za podobný zákaz, ktorý v máji Brusel uvalil voči ruským spravodajským webom.
"EÚ odsudzuje úplne neopodstatnené rozhodnutie ruských úradov zablokovať prístup ku viac ako osemdesiatim európskym médiám," uviedol Borrell. Podľa neho toto "rozhodnutie ďalej obmedzuje prístup k slobodným a nezávislým informáciám a rozširuje už aj tak prísnu cenzúru médií v Rusku".
Rusko v utorok oznámilo, že na svojom území obmedzí vysielanie a prístup k webom 81 spravodajských médií z Európy, ktorý sa týka aj slovenských denníkov SME a Denník N či verejnoprávnej Českej televízie a portálu Seznamzpravy.cz.
Podľa Moskvy tieto médiá šíria nepravdivé informácie o tzv. špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine. Zo strany Ruska išlo o odvetné opatrenie za krok EÚ, ktorá na svojom území s platnosťou od 25. júna zakázala pôsobenie tlačovej agentúry RIA Novosti a denníkov Izvestija a Rossijskaja gazeta.
Smer by mal Babišovi pomôcť zosadiť von der Leyenovú z pozície šéfky Európskej komisie. Český expremiér stiahnutím svojich siedmich europoslancov z liberálnej frakcie Renew ešte viac skomplikoval pozíciu Ursule von der Leyenovej pri opätovnej snahe získať post predsedníčky eurokomisie.
Nemeckej političke však môže pomôcť Smer, ak sa namiesto k Babišovi pripojí k frakcii socialistov, z ktorej bol minulý rok vylúčený.
"Ak by sa podaril Babišov krok, bolo by to pre europarlament významným narušením jeho doterajšieho fungovania, ktorého zmyslom bolo v skutočnosti potlačiť hlas malých národov a strán. Otáznik teraz visí nad ochotou novodobých Che Guevarov postaviť sa bruselským elitám," píše vo svojom komentári Michal Čop.
Slovensko bude na nadchádzajúcom samite NATO vo Washingtone konštruktívnym partnerom a nebude blokovať žiadne rozhodnutia, ktoré by mali byť prijaté, povedal počas stredajšej návštevy Prahy prezident Peter Pellegrini.
Zdôraznil však, že ak by malo dôjsť k plánom nasadenia vojakov Aliancie na Ukrajine, aj keď by išlo len o výcvikový personál, SR tam žiadneho svojho vojaka nevyšle.
„Podporíme aj balík opatrení a aktivít, ktoré má NATO pred sebou. Ale s tým, že v prípade, ak by malo dôjsť k plánom nasadenia vojakov NATO na území Ukrajiny – a to je bez rozdielu, či by malo ísť o tréningový personál alebo inštruktážnych ľudí, ktorí by mali Ukrajincov na území Ukrajiny učiť používať zbraňové systémy alebo ich školiť – SR nevyšle na územie Ukrajiny žiadneho svojho vojaka,“ zdôraznil Pellegrini.
Slovensko bude podľa neho pokračovať vo všetkých iných aktivitách. Dodal, že ak by mali slovenskí inštruktori niekde vo vzťahu k ukrajinským vojakom pôsobiť, tak len na území Slovenska.
Prezident sa stretne so Zelenským, nechce čakať na cestu do Kyjeva
Na tlačovej konferencii tiež Pellegrini oznámil, že má naplánované stretnutie so svojím náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Stretnutie sa uskutoční buď tento týždeň v Bruseli počas zasadnutia Európskej rady, alebo počas nadchádzajúceho samitu NATO vo Washingtone.
„Mám avizované, že s pánom ukrajinským prezidentom sa stretnem buď už tento týždeň na Európskej rade, na okraj, alebo keď nie, tak už máme dohodnuté bilaterálne rokovanie na samite NATO, aby sme nečakali, kým sa uskutoční oficiálna návšteva v Kyjeve,“ povedal Pellegrini.
Budúci týždeň tiež navštívi Poľsko a postupne všetky susedné krajiny. Návštevou Bruselu chce dať najavo pevné ukotvenie Slovenska v štruktúrach EÚ a NATO.
V otázke kolektívnej obrany je SR pripravená, technika je však limitujúci prvok
V reakcii na otázku k článku 5 Severoatlantickej zmluvy – teda či by Slovensko v prípade jeho aktivácie vyslalo svojich vojakov na pomoc členskému štátu NATO – odpovedal, že je to logické, ale rozhodujúca bude aj kondícia slovenskej armády.
„SR má z titulu svojho členstva v NATO svoje povinnosti aj práva. Keď počítame s tým, že v prípade útoku na SR sme a budeme odkázaní na pomoc aliančných partnerov, aby prišli pomôcť brániť SR v prípade potreby, tak logicky, slovenská armáda sa do budúcna môže zúčastniť aktivít pri aktivovaní článku 5, samozrejme,“ povedal prezident.
Podotkol však, že armáda musí byť vyzbrojená „tak, ako má byť“, aby pri ochrane spojenca mohla aj niečo urobiť.
„Takže rozhodujúce pri použití, nedajbože, článku 5 bude aj to, v akej kondícii sa zložky slovenskej armády budú nachádzať. Tých modernizačných programov je podpísaných veľmi veľa, ale zatiaľ techniku, s ktorou by sa dalo ísť bojovať, slovenská armáda veľmi nemá,“ dodal Pellegrini s tým, že je to podľa neho limitujúci prvok.
Rozptýlil pochybnosti o zahraničnopolitickej orientácii
Podotkol, že z Prahy hneď odlieta do Bruselu, kde má ako prezident prvú bilaterálnu návštevu u predsedníčky Európskej komisie. "To znamená, že oficiálne moja prvá cesta viedla do Prahy a druhá do Bruselu, aby som jasne ukázal a vyvrátil akékoľvek pochybnosti o našej zahranično-politickej orientácii," zdôraznil.
Slovensko podľa jeho slov je a vždy bude pevne ukotvené v EÚ aj v NATO a nič na tomto kurze nebude meniť ani vláda, ani on ako prezident.
"Jediné, čo sme k tomu vždy dodali, je, že nemusíme už po desiatkach rokov členstva v týchto organizáciách byť pasívnymi členmi, ktorí len prijímajú rozhodnutia, ale môžeme byť spolutvorcami rozhodnutí," vysvetlil Pellegrini.
S českým prezidentom Petrom Pavlom sa podľa neho zhodli, že SR ani ČR by nemali mať strach zo svojej veľkosti, ale môžu suverénnym hlasom hovoriť svoj názor a zastupovať región strednej a východnej Európy, ktorý má podľa jeho slov trochu iné špecifiká, ako napríklad jej západná časť.
Po letných prázdninách by chcel navštíviť Nemecko a Francúzsko.
Pellegrini nechce hodnotiť postup českej polície pri vyhodnocovaní výrokov schvaľujúcich atentát na premiéra Roberta Fica. Poukázal na prístup slovenskej polície, ktorá podľa neho pri takýchto výrokoch postupovala rázne.
Slovenské orgány podľa prezidenta plnohodnotne uplatnili ustanovenia zákona, podľa ktorých majú byť autori výrokov, ktoré schvaľujú alebo vyzývajú na trestný čin, aj trestne stíhaní. "Na Slovensku sme dnes už svedkami právoplatných rozsudkov, kde takíto ľudia, ktorí šírili nenávisť a podporovali atentát, respektíve želali niekomu vraždu, sú odsúdení už na nepodmienečný trest," povedal Pellegrini.
Prezident chápe reakciu slovenskej politickej scény, keďže česká strana konštatovala, že nebude postupovať takto razantne. "To už je rozhodnutie českej strany, ja som len chcel ukázať, ako sme sa rozhodli to riešiť na Slovensku," dodal.
Smer-SD v stredu kritizoval postup českej polície, ktorá mala odmietnuť trestne stíhať výroky schvaľujúce atentát na Fica. Česká polícia mala v konkrétnom prípade skonštatovať, že ide o vyjadrenie používateľov sociálnych sietí a diskusných fór na verejnej sieti internet, ktoré môžu podliehať slobode prejavu.
Peter Pellegrini už má naplánované stretnutie so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Uskutoční sa buď tento týždeň v Bruseli počas zasadnutia Európskej rady, alebo počas nadchádzajúceho samitu NATO vo Washingtone.
Slovenský prezident to povedal počas svojej prvej zahraničnej cesty v Prahe. Budúci týždeň navštívi Poľsko, a postupne všetky susedné krajiny. Návštevou Bruselu chce dať najavo pevné ukotvenie Slovenska v štruktúrach EÚ a NATO.
Letisko Sliač by mohlo byť po rekonštrukcii pripravené na stíhačky F-16 o tri až päť rokov, myslí si minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD). V stredu potvrdil, že na Sliači by mali byť stíhacie lietadlá trvalo umiestnené.
"Koncom júla by mali prísť prvé stíhačky a budú parkovať v Kuchyni v zrekonštruovaných hangároch, ktoré sme narýchlo urobili, keďže neostala od bývalej vlády žiadna príprava v tejto otázke," uviedol Kaliňák. Z pohľadu rekonštrukcie sa podľa neho za posledné roky urobilo na Sliači minimum.
Rozhodnutie zabezpečiť rekonštrukciu vo vlastnej réžii, bez NSPA (NATO Support and Procurement Agency), zdôvodnil tým, že plán NSPA so Sliačom bol pre rezort neudržateľný a neakceptovateľný, ale aj cenovo menej výhodný.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) uviedol, že zdroje na letisko si musí nájsť ministerstvo obrany vo vlastnom rozpočte. "Ministerstvo obrany má to, čo sme sa zaviazali voči NATO, to znamená dve percentá HDP. Je to suma rádovo niekde okolo 2,5 miliardy, kde si musí nájsť zdroje na to, aby letisko bolo postavené," povedal.
Poukázal aj na existenciu podporných programov NATO. Rekonštrukciu letiska Sliač odsúhlasila vláda ešte v roku 2019 za ministra za SNS Petra Gajdoša. Jeho nástupca Jaroslav Naď (vtedy OĽANO, dnes Demokrati) v apríli 2023 informoval, že z 33 projektov realizujú 11 cez agentúru NSPA, sedem cez ďalšie programy NATO a prebieha aj 15 národných projektov. Už vtedy pripustil, že nie všetky projekty budú dokončené v čase dodania stíhačiek. Svojich predchodcov kritizoval za nepripravenosť projektu.
Izraelská armáda zaútočila na viacero oblastí v Pásme Gazy. Konflikt sa zintenzívnil vo štvrti Tel Sultan v západnej časti Rafahu, kadiaľ sa smerom na sever snažili prejsť tanky.
Hamas a Palestínsky islamský džihád uviedli, že útočili na pozície Obranných síl Izraela (IDF) protitankovými raketami a mínometmi.
Záchranári uviedli, že počas raketového útoku na Rafah zahynuli dvaja Palestínčania. Izraelské jednotky informovali, že usmrtili bojovníka Hamasu, ktorý bol zapletený do pašovania zbraní z Egypta.
Podľa IDF lietadlá v noci zasiahli desiatky militantných cieľov v Rafahu vrátane vojenských budov a tunelových šácht.
V meste Bejt Lahíja na severe Gazy zničil izraelský nálet dom a zabil štyroch Palestínčanov, ďalších zranil.
Slovenská republika nebude na júlovom samite NATO blokovať balík pomoci Ukrajine. Uviedol to dnes prezident Peter Pellegrini na spoločnej tlačovej besede s českým prezidentom Petrom Pavlom po oficiálnom prijatí na Pražskom hrade.
„Môžem potvrdiť, že Slovenská republika bude na samite veľmi konštruktívnym partnerom a nebude blokovať žiadne rozhodnutia, ktoré majú v rámci agendy byť schválené. Podporíme aj balík aktivít a opatrení, ktoré má NATO pred sebou,“ povedal Pellegrini. Dodal, že prípadné nasadenie vojakov NATO na územie Ukrajiny Slovensko neplánuje ani v budúcnosti podporiť.
Zároveň naša krajina nevyšle na Ukrajinu žiadneho svojho vojaka, ani keby išlo len o tréningový alebo inštruktážny personál, ktorý by mal učiť Ukrajincov používať zbraňové systémy. Podľa prezidenta by v prípade napadnutia členskej krajiny NATO Slovensko malo rovnako ako ostatné členské štáty povinnosť pomôcť tejto krajine.
Zároveň však poukázal na to, že slovenská armáda nie je dostatočne vybavená. Petr Pavel zdôraznil, že Ukrajine treba pomáha, pretože inak by rýchlo utrpela porážku, čo by znamenalo bezpečnostné riziko aj pre naše krajiny. Paralelne s pomocou však musia prebiehať mierové snahy. Český prezident si myslí, že názory Slovenska a Česka na vojnu na Ukrajine nie sú také odlišné, ako by sa mohlo zdať, a skôr ako o rozdiel v názoroch ide o to, ktoré aspekty riešenia sú akcentované.
SPP ďalej posilňuje bezpečnosť dodávok plynu pre Slovensko. Líder energetického trhu na Slovensku, garantuje aj naďalej najvyššiu mieru bezpečnosti dodávok plynu pre svojich zákazníkov.
Aj v prípade akejkoľvek mimoriadnej situácie dodá plyn svojim odberateľom od domácností až po veľkých priemyselných zákazníkov bez akéhokoľvek obmedzenia. Dodávky plynu pre SPP od hlavného dodávateľa sa uskutočňujú v súlade s kontraktom.
Spoločnosť má už tiež dva roky, mimo ruského zdroja, zabezpečené diverzifikované portfólio ďalších piatich veľkých medzinárodných energetických dodávateľov plynu ako BP, Exxon Mobil, Shell, RWE alebo ENI. Po teplej zime, majú navyše už teraz podzemné zásobníky na Slovensku naplnenú kapacitu na približne 75 percent.
Ukrajina v rámci výmeny väzňov odovzdala Rusku metropolitu Jonafána, kňaza prenasledovanej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu (UPC-MP). Informoval o tom predstaviteľ generálneho štábu ukrajinskej armády Andrij Kovaľov.
Kovaľov pripomenul, že bývalý biskup Tuľčynskej eparchie vo Vinnyckej oblasti s výmenou súhlasil 10. apríla. Podľa Kyjeva bol metropolita v auguste 2023 obvinený z „ospravedlňovania, schvaľovania či umenšovania významu nezákonnej ruskej agresie voči Ukrajine“.
Západ podporuje Izrael v plánovaní útokov na Libanon, ktoré majú „rozšíriť vojnu“ do celého regiónu, vyhlásil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
„Izrael sa teraz zameriava na Libanon a vidíme, že západné mocnosti v zákulisí potľapkávajú Izrael po pleci, a dokonca ho podporujú,“ povedal poslancom svojej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).
Dodal, že plány izraelského premiéra Benjamina Netanjahua „rozšíriť vojnu do regiónu povedú k veľkej katastrofe“.
V Prešovskom kraji vyhlásili mimoriadnu situáciu pre výskyt medveďa. Dôvodom je riziko ohrozenia života, zdravia a majetku.
Mimoriadnu situáciu vyhlásil príkazom v utorok (25. 6.) o 10.00 h prednosta Okresného úradu v Prešove Peter Chudík.
V prípade potreby pri priamom výskyte medveďa hnedého v intraviláne obcí a miest sú prednostovia okresných úradov povinní zvolať zasadnutie krízového štábu okresu k prijímaniu ďalších potrebných opatrení na elimináciu ohrozenia obyvateľstva.
Izrael umožní podstatne vyšší export zemného plynu zo svojich podmorských ložísk. Jeho partneri v projekte Leviathan následne oznámili, že do rozšírenia projektu plánujú investovať do 500 miliónov dolárov (466,68 milióna eur).
Izraelský minister energetiky Eli Cohen povedal, že rozhodnutie zvýšiť objem plynu určeného na export na viac než dvojnásobok podporí diplomatické vzťahy, zlepší energetickú bezpečnosť Izraela a zvýši ekonomické príjmy krajiny.
Cohen to oznámil po tom, ako ministerstvo schválilo zvýšenie exportu plynu z rezerv v Stredozemnom mori o ďalších 118 miliárd kubických metrov. Pôvodne Izrael umožňoval vývoz plynu v objeme 105 miliárd kubických metrov. Firmy však na dodatočný objem plynu budú musieť získať exportné licencie.
Na rozhodnutie ministerstva reagovali partneri v obrom projekte Leviathan, medzi ktorých patria izraelské firmy NewMed Energy a Ratio Energies a americká spoločnosť Chevron. Firmy uviedli, že teraz plánujú investovať do expanzie projektu od 400 do 500 miliónov dolárov.
Z projektu Leviathan sa plyn v súčasnosti exportuje najmä do Egypta a Jordánska. Do Egypta vyviezol Izrael vlani 8,6 miliardy kubických metrov plynu, čo oproti roku 2022 predstavuje rast o 39 percent. Do Jordánska exportoval v minulom roku ďalších 2,9 miliardy kubických metrov suroviny.
Útvar hodnoty za peniaze nebude hodnotiť viaceré strategické projekty. Minister financií Ladislav Kamenický, pod ktorého rezort spadá tento úrad, sa tak vyjadril na stredajšej tlačovej konferencii po rokovaní vlády. Podľa Kamenického majú robiť túto činnosť analytické útvary konkrétnych ministerstiev.
„My sme oznámili, že chceme rozostavať procesy a potrebujeme, aby mnohé procesy boli pružnejšie,“ povedal Kamenický.
"Oznámili sme, že chceme rozostavať Slovensko a potrebujeme, aby mnohé procesy boli pružnejšie. Už v minulosti som kritizoval, že Útvar hodnoty za peniaze mal desiatky ľudí, ktorí sa zaoberali rôznymi malými projektami nad jeden milión eur," uviedol Kamenický s tým, že náklady na samotné vypracovanie analýzy pritom niekedy dosahovali výšku zisku, ktorý z projektu mali.
Dodal ešte, že ak o analýzu niektorých investícií prejavia záujem analytici z jeho ministerstva, nebude im v tom brániť a bude ich v tom podporovať.
Opozičný poslanec Alojz Hlina (SaS) podal na Generálnej prokuratúre SR trestné oznámenie na Lesy SR pre podozrenia z machinácií vo verejnom obstarávaní, týkajúcom sa ťažby kalamitného dreva na Horehroní.
Verejné obstarávanie prebiehalo podľa Hlinových slov tak, že plochu, na ktorej sa malo ťažiť, rozdelili na tri celky a oslovili tri firmy s tým, že každá dostala jeden celok. "Sú tam minimálne rozdiely, zásadná skutočnosť podľa mňa, kartelová dohoda," uviedol Hlina.
Za neobvyklú považuje aj cenu 30 eur za meter kubický, ktorú zadanie vygenerovalo. Poznamenal, že Lesy SR rovnako obstarávali v tomto čase ťažbu na Orave, kde požadovali 17,70 eur za meter kubický hmoty, napokon bola vysúťažená suma 15 eur. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) podľa Hlinu odôvodnil cenu tým, že v nej bolo zahrnuté aj stráženie a že zmluva neumožňuje subdodávať.
Hlina kritizoval obstarávanie ťažby kalamitného dreva na Horehroní už v priebehu júna. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR následne v reakcii uviedlo, že výroky Hlinu o údajných pochybnostiach týkajúcich sa obstarávania ťažby kalamitného dreva na Horehroní sú nepravdivé a zavádzajúce.
Nový člen manažmentu STVR je moderátor a hudobný redaktor Slovenského rozhlasu Roman Bomboš. Informoval o tom samotný moderátor s tým, že na odovzdávaní cien súťaže CyberGame si prevzal poverovacie listiny.
Na čele Slovenského rozhlasu tak nahradí súčasného riaditeľa Ľuboša Černáka. Bomboš pôsobil od začiatku minulého roka ako intendant Rádia Slovensko. V Slovenskom rozhlase pracuje od roku 1995, pričom okrem moderovania a hudobnej dramaturgie sa venuje aj tvorbe scenárov podujatí a televíznych relácií.
Je päťnásobným držiteľom ocenenia Hudobný redaktor roka a laureátom ďalších novinárskych cien. Počas svojej takmer tridsaťročnej kariéry pripravil a odmoderoval tisícky programov a podujatí. Od roku 2014 je scenáristom vedomostnej šou Čo ja viem.
Slovenský prezident Peter Pellegrini v stredu navštívil Česko. Ide o jeho prvú zahraničnú návštevu vo funkcii hlavy štátu. Po rokovaní s českým prezidentom skonštatoval, že na obnovenie medzivládnych rokovaní medzi ČR a SR musí prejsť ešte trochu času. Český premiér Petr Fiala v stredu po kritike Úradu vlády SR vyhlásil, že jeho utorňajší výrok o predčasnosti obnovenia medzivládnych konzultácií medzi ČR a SR nebol myslený neúctivo.
Pellegriniho program sa začal pred sídlom Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej (FF UK) na Námestí Jana Palacha. K novému pamätníku obetí vlaňajšej tragickej streľby, ktorý univerzita odhalila minulý týždeň, položil veniec.
Peter Pellegrini kladie veniec k pamätníku obetiam streľby na Námestí Jana Palacha oproti budove Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Odtiaľ zamieril na Pražský hrad, kde sa stretol s českým prezidentom Petrom Pavlom. Od ich spoločného stretnutia sa očakávala najmä zmena v bilaterálnych vzťahoch.
Česko totiž začiatkom marca v reakcii na postoj Slovenska k vojne na Ukrajine odložilo česko-slovenské medzivládne konzultácie, ktoré sú prejavom nadštandardných vzťahov medzi štátmi. Kabinet českého premiéra Petra Fialu to zdôvodnil nesúhlasom s niektorými krokmi slovenskej vlády v oblasti zahraničnej politiky. Šéf českej diplomacie Jan Lipavský neskôr uviedol, že hoci rozhodnutie Česka vzťahy medzi krajinami ovplyvnilo, ostávajú "veľmi dobré".
Po rokovaní s českým prezidentom Pellegrini skonštatoval, že na obnovenie medzivládnych rokovaní musí prejsť ešte trochu času. Obaja prezidenti vyjadrili nádej, že k tomu časom dôjde.
Podľa českého prezidenta počas rozhovoru zistili, že ani v sporných témach nie sú ich názory až také rozdielne. Dohodli sa na priamej komunikácii a chceli by zaviesť nové formy spolupráce.
Pellegrini: Názory Pavla na situáciu na Ukrajine zodpovedajú realite
Pellegrini zdôraznil, že podporuje Pavlove slová o tom, že niektoré politické názory a odlišné pohľady na konkrétnu vec nemôžu ohroziť alebo zhoršiť vzťahy medzi ČR a SR. Názory Pavla na situáciu na Ukrajine sú podľa Pellegriniho veľmi pragmatické, triezve a zodpovedajúce realite. Český prezident ako odborník vo vojenskej oblasti podľa neho vie, čo hovorí.
Podotkol, že SR so svojimi výrobnými kapacitami výrazne prispeje k úspechu českej muničnej aktivity.
"Slovensko znásobilo produkcie vo svojich fabrikách, kde sa vyrábala alebo repasuje munícia požadovaných kalibrov," povedal Pellegrini a dodal, že značná časť munície z českej iniciatívy určená Ukrajine bude zrepasovaná v slovenských výrobných závodoch.
Zdôraznil, že prvá zahraničná cesta do Česka preňho nebola len samozrejmosť. "Bola to snaha vyslať veľmi jasný signál, že vzťahy medzi SR a ČR sú na tej najvyššej možnej úrovni a že niet v okolí takých štátov a národov, ktoré sa navzájom nazývajú bratskými," povedal slovenský prezident.
Pavla podľa svojich slov informoval, že situácia v slovenskej spoločnosti je po atentáte na slovenského premiéra Roberta Fica stále veľmi napätá.
Taktiež sa poďakoval členom českej vlády, že postupne navštevujú slovenských ministrov.
Podľa Pavla bolo stretnutie možnosťou, ako znovu definovať vzájomné vzťahy. "Je to do určitej miery nový začiatok, ale zároveň je na čo nadväzovať," povedal český prezident a podotkol, že vzťahy Česka a Slovenska nie sú definovane len zahraničnou politikou. Predpokladá, že ich komunikácia bude vecná a pravidelná.
Zároveň Pellegrinimu navrhol nové formy spolupráce. Išlo by podľa neho napríklad o spoločné cesty na akcie Vyšehradskej štvorky, Bukureštskej deviatky či NATO, spoločná účasť na rôznych kultúrnych či športových podujatiach alebo rozšírenie spolupráce s mladou generáciou – chceli by v oboch krajinách oslovovať študentov.
Peter Pellegrini (vľavo) a Petr Pavel (vpravo). Foto: Jaroslav Novák/TASR
Český premiér Petr Fiala v utorok uviedol, že o návšteve slovenskej hlavy štátu v ČR hovorili s Pavlom na pracovnom rokovaní. "Veríme, že to bude ďalší posun, pozitívny impulz vo vzťahoch medzi ČR a Slovenskom," naznačil české očakávania Fiala.
Úvahy o obnovení medzivládnych konzultácií so Slovenskom označil za predčasné. "A nakoniec, ani slovenský premiér (Robert) Fico ešte nie je späť v úrade, takže také debaty alebo úvahy by boli predčasné," uzavrel Fiala.
Fialovo vyjadrenie nie je úctivé, reaguje náš úrad vlády
Úrad vlády v utorok reagoval, že Fialove vyjadrenia nepovažuje za úctivé deň pred oficiálnou návštevou Českej republiky novozvoleným slovenským prezidentom Petrom Pellegrinim. Nepomáha to vraj dobrým susedským vzťahom. Česká vláda je na Slovensku kedykoľvek vítaná pri plnom rešpekte a úcte k rozdielnosti postojov, ktoré nesmú zaťažovať slovensko-české spolužitie.
"Mierový postoj vlády Slovenskej republiky k vojne na Ukrajine je suverénnym postojom Slovenskej republiky a nemôže byť prekážkou rozvoja česko-slovenskej vzájomnosti. S rovnakým znepokojením sme prijali informáciu, že česká polícia považuje hrubé a neúctivé schvaľovanie atentátu na slovenského predsedu vlády Roberta Fica za prejav slobody slova, hoci pri výrokoch vlastných občanov kritizujúcich Ukrajincov už túto mieru pochopenia pre slobodu prejavu nemala," uviedol Úrad vlády SR.
Fiala: O obnove medzivládnych konzultácií neuvažujeme z úcty k zranenému Ficovi
Český premiér Petr Fiala v stredu vyhlásil, že jeho utorňajší výrok o predčasnosti obnovenia medzivládnych konzultácií medzi ČR a SR nebol myslený neúctivo.
Naopak, podľa neho bol výrazom rešpektu k situácii, keď sa premiér SR Robert Fico zotavuje zo zranení, ktoré utrpel pri májovom atentáte.
