Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Úvahy o obnovení medzivládnych konzultácií so Slovenskom by boli predčasné, tvrdí Fiala

Úvahy o obnovení medzivládnych konzultácií so Slovenskom by boli predčasné, vyhlásil český premiér Petr Fiala po rokovaní s prezidentom Petrom Pavlom. Vzťahy medzi krajinami sa podľa neho naďalej rozvíjajú.

Fiala sa s Pavlom stretol v utorok na Pražskom hrade na pravidelnom pracovnom rokovaní. Hovorili síce o česko-slovenských vzťahoch, ale nie o otázke obnovenia medzivládnych konzultácií, ktoré česká strana v marci prerušila.

"Myslím si, že na to teraz nie je čas. A nakoniec, ani slovenský premiér (Robert) Fico ešte nie je späť v úrade, takže také debaty alebo úvahy by boli predčasné," povedal český premiér. Dôležité podľa neho je, že česko-slovenské vzťahy sa naďalej rozvíjajú na všetkých možných úrovniach.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko v reakcii na opatrenia EÚ zablokovalo médiá vrátane Denníka N a Sme

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok oznámilo, že na území Ruskej federácie obmedzí vysielanie a prístup k webom 81 spravodajských médií z Európy. Týka sa to aj slovenských denníkov SME a Denník N či verejnoprávnej Českej televízie a portálu Seznamzpravy.cz, píše TASR.

Ide o odvetné opatrenie za analogický krok EÚ, ktorá na svojom území s platnosťou od 25. júna zakázala pôsobenie tlačovej agentúry RIA Novosti a denníkov Izvestija a Rossijskaja gazeta.

Na zozname zverejnenom v utorok ruským rezortom diplomacie je 77 subjektov: vysielateľov, denníkov, časopisov a online portálov z 25 krajín EÚ, ako aj štyri celoeurópske periodiká.

Ruské ministerstvo vo svojom vyhlásení uviedlo, že tieto médiá šíria nepravdivé informácie o takzvanej špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine – tak Rusko nazýva vojnu, ktorú vo februári 2022 rozpútalo voči Ukrajine.

Vyhlásenie ruského ministerstva sa sústreďuje na vysielanie médií, hoci v zozname je aj mnoho médií, ktoré publikujú svoje materiály primárne v podobe textov.

Zoznam tvoria významné európske médiá

Zákaz sa vzťahuje aj na rakúsku verejnoprávnu televíziu ORF, nemecké periodiká Der Spiegel, Die Zeit a Frankfurter Allgemeine Zeitung, španielske denníky El Mundo a El País a tamojšiu tlačovú agentúru EFE a televíziu RTVE, na talianske denníky La Stampa a La Repubblica i taliansku mediálnu spoločnosť RAI.

V zozname je aj viacero francúzskych médií vrátane denníkov Le Monde a Libération či agentúry AFP, ako aj médiá z Belgicka, Bulharska a Maďarska (444.hu).

Zákaz postihne aj vybrané médiá z Grécka, Dánska, Írska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Estónska, Malty, Holandska, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovinska, Fínska a Švédska.

Zoznam zahŕňa aj médiá s celoeurópskou pôsobnosťou: Agence Europe, týždenník Politico – jeho európsku i americkú mutáciu –, spravodajský web EUobserver, ale aj družicový kanál Svoboda Satellite Package.

O čo ide

Členské krajiny EÚ svojím rozhodnutím zo 17. mája zakázali "akúkoľvek vysielaciu aktivitu" mediálnej platforme Voice of Europe a trom ruským médiám: agentúre RIA Novosti a denníkom Izvestija a Rossijskaja gazeta.

Podľa orgánov EÚ tieto médiá predstavujú "významnú a priamu hrozbu pre verejný poriadok a bezpečnosť" Európskej únie a zohrávajú "dôležitú úlohu pri podnecovaní a podpore ruskej útočnej vojny proti Ukrajine a pri destabilizácii situácie v susedných krajinách". Toto rozhodnutie EÚ nadobudlo platnosť v utorok 25. júna.

Vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí sa uvádza, že ak budú zrušené obmedzenia pre ruské médiá, ruská strana tiež prehodnotí svoje rozhodnutie vo vzťahu k prevádzkovateľom médií z Európy.

Brusel kritizuje "nezmyselnú odvetu" Ruska

Európska únia v utorok kritizovala Rusko za zablokovanie prístupu k desiatkam európskych médií. Podpredsedníčka Európskej komisie a komisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v statuse na sieti X označila toto rozhodnutie Ruska za nezmyselnú odvetu.

Dodala, že "propagandistické výstupy financované Ruskom na šírenie dezinformácií ako súčasť ruskej vojenskej doktríny nie sú to isté ako nezávislé médiá", ktorých sa sankcie uvalené Ruskom týkajú.

Krok Ruska v utorok odsúdilo aj ministerstvo zahraničných vecí Talianska, ktorého médiá sú tiež na zozname 81 subjektov, ktorým Rusko zakázalo vysielanie a prístup k ich webom na svojom území. Rím označil opatrenia proti médiám z Talianska za neopodstatnené, pretože "vždy poskytovali objektívne a nezaujaté informácie o konflikte na Ukrajine".

(bbc, reuters, tasr, est)

Minúta  |  

Ukrajinská armáda zasiahla sovietsku vesmírnu komunikačnú stanicu NIP-16 na Kryme

Ukrajinská armáda zasiahla sovietsku vesmírnu komunikačnú stanicu NIP-16 na Kryme, použila najmenej štyri americké rakety ATACMS. Zariadenie, ktoré po zásahu zachvátilo niekoľko požiarov, stále dokáže prijímať signál z družíc na obežnej dráhe.

Vtedajší Sovietsky zväz pri budovaní stanice v roku 1969 vybral pre jej umiestnenie slnečné kúpeľné mesto Jevpatorija, ktoré sa aktuálne nachádza 160 kilometrov od frontovej línie. Zariadenie tvorí desať parabolických antén schopných komunikovať so sondami na Marse.

V súčasnosti Ruská federácia, ktorej NIP-16 pripadla po získaní Krymu v roku 2014, využíva stanicu v rámci systémov satelitov GLONASS. Pripojenie sa využíva pre navigáciu kĺzavých bômb KAB. Ukrajinským útokom odoláva vďaka rigidnej kovovej konštrukcii.

https://twitter.com/Worldwar_3_/status/1805234748811255877

(forbes)

Minúta  |  

Liberálna strana Justina Trudeaua prehrala doplňovacie voľby v Toronte

Liberálna strana Justina Trudeaua prehrala doplňovacie voľby v Toronte, analytici hovoria o referende o vláde kanadského premiéra. Neúspešná kandidátka Leslie Churchová priznala prehru, o dôveru voličov sa chce uchádzať aj v parlamentných voľbách.

Táto tesná prehra v najväčšom kanadskom meste, tradičnej bašte liberálov, neveští pre Trudeaua nič dobré pred voľbami, ktoré sa očakávajú na jeseň 2025. "Justinova pozícia je vo vnútri strany vážne oslabená," povedal kanadský historik Robert Bothwell.

Bothwell objasnil, že vedenie i členská základňa Liberálnej strany doteraz vždy akceptovali spôsob, akým Trudeau vedie stranu. Nespokojenci sa radšej vzdali vládnych postov namiesto toho, "aby verejne reptali".

Trudeau pred časom vyhlásil, že má v úmysle viesť stranu do ďalších volieb. Liberáli, ktorí sú pri moci od roku 2015, však v prieskumoch verejnej mienky zaostávajú, najmä pre obavy voličov zo stúpajúcich životných nákladov.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Pavel po schôdzke s Fialom a Babišom: Sme zajedno, že Ukrajina potrebuje úsilie o mier

Sme zajedno, že okrem podpory Ukrajiny je nutné paralelne viesť úsilie o mierové riešenie, uviedol český prezidenta Peter Pavel po schôdzke na Pražskom hrade s českým premiérom Petrom Fialom, predsedom opozičného hnutia ANO Andrejom Babišom a tieňovým premiérom hnutia Karlom Havlíčkom.

"Atmosféra bola do určitej miery iskrivá, to by som asi určite neskrýval," naznačil prezident. Aj napriek niektorým rozdielnym pohľadom však bola podľa neho debata konštruktívna a v hlavných princípoch došlo k zhode. Zástupcovia opozície ani vlády napríklad v žiadnom prípade nespochybňujú dlhodobú prozápadnú orientáciu ČR a pevné ukotvenie v EÚ a NATO, podotkol prezident.

"Zhodli sme sa na tom, že najväčšou hrozbou súčasnosti pre ČR aj Európu je jednoznačne Rusko so svojou agresívnou politikou," zdôraznil. Rovnaký pohľad mali podľa neho aj na nevyhnutnosť podporovať Ukrajinu v jej boji za obnovu suverenity a územnej celistvosti.

"Zároveň sme sa zhodli na tom, že okrem podpory Ukrajiny je nutné paralelne viesť úsilie o mierové riešenie," dodal s tým, že zástupcovia hnutia ANO by v tom chceli postupovať aktívnejšie a rýchlejšie. "Som rád, že aspoň v týchto základných bodoch nie je medzi hlavnou opozičnou stranou a vládou zásadný rozdiel," doplnil Pavel.

(tasr)

Minúta  |  

Korčok: Slovenská vláda by mala to, čo odsúhlasí v Bruseli, prezentovať aj doma

Slovenská vláda by mala to, čo odsúhlasí v Bruseli, prezentovať aj doma, vyhlásil neúspešný prezidentský kandidát Ivan Korčok. Niektorým rozhodnutiam kabinetu je podľa neho „potrebné zatlieskať“.

„Nie, nie je to tak, že vládu kritizujem v zahraničnej politike paušálne a za všetko,“ uviedol vo svojom vyjadrení. Poukázal na to, že na Rade ministrov zahraničných vecí EÚ Slovensko odsúhlasilo všetko, napríklad ďalší balík sankcií voči Ruskej federácii za agresiu na Ukrajine, ale i začatie prípravy ďalšieho takéhoto balíka.

„Súhlasilo s otvorením prístupových rokovaní Ukrajiny do EÚ a v Bruseli nezazneli žiadne invektívy o fašistickom a skorumpovanom ukrajinskom režime tak, ako ich dlhodobo počúvame od politikov vládnej koalície, podporilo refundáciu dodávok vojenského materiálu Ukrajine z prostriedkov Európskeho mierového nástroja. Inými slovami, spolufinancujeme dodávky zbraní na Ukrajinu,“ tvrdí Korčok.

Pripomenul tiež, že Slovensko tu disponuje právom veta, ktoré ale pri týchto rokovaniach nepoužilo.

„Otázkou je tiež, aký význam majú nadštandardné vzťahy s Maďarskom, ku ktorému dnes nemá nikto tak blízko ako Slovensko, keď nedokážeme zatlačiť na Budapešť, aby prestala vetovať preplatenie našich dodávok na Ukrajinu,“ spytuje sa neúspešný kandidát na prezidentský post.

Rovnako položil aj otázku, prečo sa vláda pred svojím elektorátom nepriznáva k svojim rozhodnutiam v Bruseli.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.