A nedeje sa to ani teraz. Ťažko sa domnievať prečo, ale zrejme preto, že sa zle hovorí pravda o tom, že sa ľuďom bežný život dosť predraží. A že to nie je žiadny nezamýšľaný dôsledok, ale cieľ.
Už v polovici roku 2022 členské krajiny podporili radikálny klimatický plán Bruselu, balíček Fit for 55, ktorý má do roku 2030 znížiť emisie o 55 percent v porovnaní s rokom 1990. Zjednodušene je to taká chrbtica celého Green Dealu.
Medzi odsúhlasenými opatreniami je asi najznámejšie ukončenie predaja automobilov so spaľovacími motormi po roku 2035. Teda – autá budú môcť mať spaľovací motor, ale nebudú smieť vypúšťať vôbec žiadne emisie, čo je veľmi ťažko splniteľné. Masový prechod k elektroautám sa v tejto chvíli ukazuje ako nemožný, pretože celá podpora elektromobility stojí na masívnych štátnych dotáciách, bez ktorých sa pre širokú verejnosť stáva nedostupnou.
Keď sa štedrá štátna pomoc utne, alebo čo i len silne obmedzí, záujem o elektrické autá prudko klesá, čo sme nedávno videli v Nemecku. Nálady sa zmenili. A to nielen vo verejnosti, ale vzhľadom na blížiace sa eurovoľby aj pri politickej reprezentácii, ktorá si aspoň v tomto prípade možno uvedomila, že ľudia nezhltnú úplne všetko.
Popri ukončení predaja áut so spaľovacími motormi je však vo svojich dôsledkoch pre každého občana Európskej únie oveľa podstatnejšie práve rozšírenie emisných kvót na ďalšie oblasti. Na tie, ktoré sa dotýkajú každodenného fungovania ľudí.
Povolenkami, totiž zelenými cenovými prirážkami, sa od roku 2027 zaťaží osobná doprava aj vykurovanie budov. Neznamená to nič iné, než že za necelé tri roky zdražie benzín, nafta aj kúrenie. Pôvodne sa hovorilo o zdražení litra pohonných látok zhruba o desať centov. Už to je niečo, čo ľudia neradi počujú. Takéto zdraženie by však nastalo za predpokladu, že by cena emisnej kvóty naozaj bola podľa očakávania EÚ vo výške 45 eur za tonu CO2. Už teraz však zaznievajú varovania zo všetkých strán, že cena bude veľmi pravdepodobne vyššia. Mohla by byť v rozmedzí 100 až 300 eur.
Keď ľuďom naplno poviete, že pri cene kvóty 200 eur by cenová prirážka dosiahla viac ako päťdesiat centov za liter nafty alebo benzínu, asi to nebudú pokojne akceptovať. A pritom takéto výpočty zaznievajú od odborníkov, ktorí sa modelovaním cien pri obchodovaní s emisnými kvótami zaoberajú. Len sa o tom veľmi nahlas nehovorí.
Keby mali ceny na čerpacích staniciach vyskočiť o spomínaných päťdesiat centov za liter, vyvolá to sociálnu búrku. Aj keď vzrastú o takmer istú polovicu, bude to dosť bolieť. Nemecký europoslanec za Európsku ľudovú stranu Peter Liese celkom triezvo konštatoval, že krajiny EÚ by mali svojich občanov pripraviť na svet, v ktorom budú fosílne palivá vzácne a drahé.
Priblížme si to na príklade z Českej republiky. Že fungovanie emisných kvót v osobnej doprave a vo vykurovaní budov bude „náročnejšie“, priznáva aj český aktualizovaný Vnútroštátny plán v oblasti energetiky a klímy. Každá členská krajina svoj „akčný“ plán pošle na schválenie Európskej komisii, tá k nemu môže vysloviť pripomienky. Finálne znenie by malo byť hotové do konca júna.
Opäť platí, že česká vláda vlani na jeseň o podobe hlavného klimaticko-energetického plánu a o tom, čo sa v ňom píše, informovala len veľmi zbežne, skôr vôbec. Jediné, čo vtedy Fialov kabinet oznámil, bola informácia, že podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe by mal do roku 2030 stúpnuť zo súčasných približne 18 percent na 30 percent, rast by mala ťahať najmä solárna a veterná energetika. A že v dlhšom horizonte posilní jadro. Pokiaľ k výstavbe nových dukovanských blokov za nejakých rozumných podmienok financovania vôbec dôjde.
V českom klimaticko-energetickom pláne sa však tiež dá dočítať, že pre spomínanú náročnosť dekarbonizácie by bolo dobré zvýšiť dane. „Úprava dane z príjmu a/alebo sociálnych odvodov by ďalej mohla byť vhodným nástrojom na riešenie sociálnych dôsledkov nízkopríjmových domácností, ale aj nižšej strednej triedy,“ tvrdí česká stratégia.
A pokračovať sa bude aj v prerozdeľovaní peňazí vybraných z kvót cez Sociálny fond pre klimatické opatrenia, z ktorého Česko získa dohromady sto miliárd korún. Aby mohol štát, ako o tom pekne hovorí české ministerstvo životného prostredia, „posielať prostriedky nízkopríjmovým skupinám rovno do vrecka, aby sme zaistili, že zelená modernizácia bude sociálne citlivá a spravodlivá“.
Pokrytecké je aj ďalšie oznámenie Fialovej vlády, keď na otázku, o koľko sa zdraží doprava a vykurovanie, odpovedá, že ideálne nijako. „Systém má zabezpečiť, aby udržateľnosť bola ekonomicky výhodnejšia ako spaľovanie fosílnych palív. Preto Sociálny klimatický fond, Modernizačný fond a Inovačný fond budú podporovať ekologickú dopravu a bývanie, zatepľovanie, obnoviteľné zdroje energie, komunitnú energetiku a zelenú modernizáciu priemyslu a teplární.
Výroba energie z fosílnych palív je už dnes veľmi drahá a spomínané opatrenia nám, naopak, pomôžu ušetriť. Nebudeme potom ani nič platiť za kvóty, nech by stáli čokoľvek. S trochou zveličenia sused, ktorý kúri uhlím, vám zaplatí zateplenie domu, fotovoltiku na strechu a tepelné čerpadlo,“ vykresľuje budúcnosť rezort. Na papieri sú to dobré vyhliadky. Európske voľby sa začínajú o týždeň.
Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.