Maliar Ján Berger je môj súputník, poznáme sa už celé roky, spolu sme drali lavice na bratislavskej ŠUP-ke, on o ročník vyššie. Oboch nás učil Rudolf Fila a to pre nás veľa znamenalo.
Berger potom vyrastal v Mudrochovom ateliéri vo fluide francúzskeho maliarstva, aj bonnardovského razenia. Neskôr sme na ŠUP-ke spolu učili.
V mojich očiach je Jano Berger bytostný maliar a jeho obrazy sú toho dôkazom. Oplatí sa vojsť do slobodného sveta súzvuku farieb a magického toku fabulácií. Jeho obrazy mi pripadajú ako hudba, ktorá unáša, má svoju harmóniu, melódiu, rytmus, poetické zafarbenie i naratívne roviny. Blízke mi je nutkanie vracať sa k starým majstrom, ako aj k tomu istému obrazu, poddávať sa intuíciám a pohrávať sa s jeho podobou.
Asi najviac som stál pred obrazom Potok, kde oko blúdi do abstrakcie, ktorá sa rozlieva do idylickej prežiarenej viac tušenej ako konkrétnej krajiny.
