V Košiciach ovládlo voľby do Európskeho parlamentu Progresívne Slovensko. Luník IX prekvapil

KOŠICE - Sobotňajšie voľby (8. 6.) do Európskeho parlamentu (EP) vyhralo v metropole východu Progresívne Slovensko (PS) a rovnako dopadli aj v okrese Košice - okolie. V druhom najväčšom slovenskom meste sa ale zrodil prekvapivý výsledok, a to na na Luníku IX.

Voľby do Európskeho parlamentu Na Slovensku sa v sobotu prebehli v poradí piate voľby do Európskeho parlamentu. Na Luníku IX získala koalícia hnutia Slovensko a Za ľudí najviac hlasov. Foto: TASR - František Iván

Ak by sme si rozobrali Košický kraj podľa okresov, tak v Rožňavskom, Gelnickom, Trebišovskom, Michalovskom a Sobraneckom vyhral Smer. Najviac hlasov získal v Sobraneckom okrese (40,40 percenta) a podiel hlasov nad 30 percent získal aj v Michalovskom a Gelnickom okrese. Najtesnejší rozdiel bol v okrese Rožňava, kde PS získalo menej o tri hlasy. Čo sa týka samotných okresných miest, vo väčšine mal najviac hlasov Smer-SD. PS ho okrem Košíc predbehlo aj v Rožňave a Spišskej Novej Vsi.

Spomínanou výnimkou boli všetky štyri košické okresy, ku ktorým sa pridal aj okres Košice – okolie. Preto nikoho neprekvapí víťazstvo PS v drvivej väčšine košických mestských častí až na jednu.

Na Luniku IX nezaznamenali víťazstvo ani PS a ani v celkovom poradí druhý Smer, ale koalícia hnutia Slovensko – Za ľudí so ziskom 68,62 percenta, čo predstavuje 35 hlasov. Nasledovali Smer-SD, Hlas a Volt Slovensko, ktoré získali po tri hlasy.

V tejto mestskej časti je zapísaných 4 919 oprávnených voličov, svoj hlas tu odovzdalo 54 ľudí. Je to prekvapujúce, keďže inde v meste, ani v okrese Košice – okolie, nedosiahla spomínaná koalícia žiadne ohromujúce výsledky. Svoje mohla zohrať aj nízka účasť voličov, ktorá dosiahla len čosi vyše jedného percenta.

Naopak, v meste dominovalo PS, ktoré tu vo voľbách do EP získalo 36,52 percent hlasov. Druhý Smer 19,6, tretia Republika 10, štvrté KDH 7,3. Košičania by do EP ešte poslali SaS, ktoré získalo 6,6 percenta hlasov, Demokrati 6,18 a Hlas dostal 5,98 percenta hlasov.

Ak by sme sa podrobnejšie pozreli na iné mestské časti, tak PS dominovalo. Viac ako 40-percentný podiel hlasov získalo v MČ Sever, Staré Mesto a Vyšné Opátske. Smer-SD získal spomedzi MČ najväčší podiel hlasov v Šaci (25,66 percenta). V MČ Kavečany, Ťahanovce, Lorinčík a Poľov skončilo po PS na druhom mieste KDH.

V okrese Košice – okolie to bolo tesnejšie. PS tu vyhralo so ziskom 24,99 percenta hlasov, druhý Smer dosiahol 21,45 percenta. Zvyšok si podelili rovnaké strany a hnutia ako v meste, až na jednu výnimku. SaS vystriedala SZÖVETSÉG – ALIANCIA so ziskom 6,35 percenta.

Najväčšiu podporu voľbách do EP získalo v Košickom kraji Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 25,46 percenta, čo predstavuje 43 539 hlasov. Viac ako polovicu z toho získalo v samotných Košiciach. Druhý najväčší podiel platných hlasov získal v kraji Smer-SD (23,99 percenta), nasleduje Republika (12,06 percenta), Hlas-SD (7,67 percenta), KDH (7,19 percenta), Aliancia (5,48 percenta), Demokrati (4,93 percenta), SaS (4,88 percenta), koalícia Slovensko, Za ľudí (3,12 percenta) a SNS (1,65 percenta).

Ďalšie politické subjekty získali pod jedno percento hlasov. Volebná účasť v kraji dosiahla 28,33 percenta, čo je najmenej spomedzi všetkých krajov. Volebná účasť v Košiciach bola o čosi vyššia a to 34,04 percenta.

Len pre zaujímavosť, v predchádzajúcich voľbách do EP v roku 2019 v Košiciach tiež bodovala vtedy ešte koalícia PS – Spolu, ktorá dosiahla v priemere vyše 20 percent. Druhý Smer nad 10 percent. V okrese Košice-okolie síce vtedy tiež vyhrala PS – Spolu, no rozdiel bol vtedy veľmi tesný – PS – Spolu získalo 13,71 percent hlasov a druhý Smer 13,51 percent. V Rožňavskom okrese vyhrala pred piatimi rokmi maďarská koalícia SMK – MKP. Na Spiši a Zemplíne zase jednoznačne bodoval Smer.

Voľby v Košiciach, Košickom kraji aj v jednotlivých okresoch po piatich rokoch ukázali, v ktorých regiónoch sa z pohľadu volieb do EP politická mapa zmenila. Košice ani okolie až na Luník IX neprekvapili. V okrese Rožňava už nedominovala žiadna maďarská strana, ale Smer. Či a ako sa opätovne zmenia čísla, opäť ukážu voľby do EP o päť rokov.


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac