Preskočiť na obsah
  |  

Putin s delegáciou pricestoval do KĽDR

Putin s delegáciou pricestoval do KĽDR. Ruský prezident tam došiel v stredu v skorých ranných hodinách miestneho času. Stalo sa tak po tom, ako šéf Kremľa vyhlásil, že obe krajiny chcú úzko spolupracovať na prekonaní sankcií pod vedením USA v súvislosti so stupňujúcou sa konfrontáciou s Washingtonom.

Putina na letisku v Pchjongjangu privítal severokórejský vodca Kim Čong-un. Putin, ktorý sa po 24 rokoch vydal na svoju prvú cestu do KĽDR, uviedol, že oceňuje pevnú podporu tejto krajiny pre jeho vojenské operácie na Ukrajine.

Povedal, že Rusko i KĽDR budú "razantne odporovať" ambíciám Západu "brániť vytvoreniu multipolárneho svetového poriadku založeného na spravodlivosti, vzájomnom rešpektovaní suverenity a zohľadňovaní záujmov druhej strany".

Putinova návšteva prichádza v čase rastúcich obáv z dohody o zbrojení, v rámci ktorej Pchjongjang poskytne Moskve muníciu na podporu vojny na Ukrajine výmenou za hospodársku pomoc a transfer technológií, ktoré by zvýšili hrozbu, ktorú predstavuje Kimov program jadrových zbraní a rakiet.

Putin tiež uviedol, že Rusko a Severná Kórea budú rozvíjať obchodné a platobné systémy, "ktoré nie sú kontrolované Západom", a spoločne sa postavia proti sankciám voči týmto krajinám. Putin označil sankcie za "nezákonné a jednostranné".

Prezident dodal, že krajiny rozšíria spoluprácu aj v oblasti cestovného ruchu, kultúry a vzdelávania.

Vladimira Putina sprevádza niekoľko vysokopostavených predstaviteľov vrátane podpredsedu vlády Denisa Manturova, ministra obrany Andreja Belousova a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Počas návštevy podpíšu niekoľko dokumentov vrátane dohody o komplexnom strategickom partnerstve.

Kim Čong-un sa prvýkrát stretol s Putinom v roku 2019 v ruskom prístavnom meste Vladivostok na východe krajiny.

(tasr, reuters, ap)

  |  

Počas púte hadždž na západe Saudskej Arábie zomrelo najmenej 323 egyptských pútnikov

Počas púte hadždž na západe Saudskej Arábie zomrelo najmenej 323 egyptských pútnikov, väčšina podľahla následkom horúčav, uviedli arabskí diplomati. Viaceré krajiny nahlásili celkovo 577 obetí. Teplota v oblasti presahuje 50 stupňov Celzia.

"Všetci zomreli v dôsledku horúčavy" okrem jedného, ktorý utrpel smrteľné zranenia počas menšej tlačenice v dave, uviedol jeden z diplomatov. Medzi tohtoročnými obeťami sú aj pútnici z Jordánska, Iránu, Senegalu či Indonézie.

Tohtoročná púť sa začala minulý týždeň v piatok večer a do mesta pricestovalo asi 1,8 milióna ľudí. Púť sprevádzajú veľké tragédie s množstvom mŕtvych v tlačenici, pri požiaroch a iných incidentoch, čo prinútilo saudskoarabskú vládu vybudovať novú infraštruktúru.

Hadždž je každoročná púť moslimov do Mekky podľa učenia proroka Mohameda. Jedno z najväčších masových zhromaždení na svete je pre moslima, ktorý si to môže finančne dovoliť, povinnosťou aspoň raz za život. Púť sa skončí v stredu.

(tasr, afp)

  |  

Lex atentát poslanci prerokujú v skrátenom konaní. Gašpar avizoval pozmeňujúci návrh

Takzvaný lex atentát prerokujú poslanci Národnej rady v skrátenom legislatívnom konaní, parlament odobril zrýchlený proces v prípade balíka zákonov predložených po streľbe na predsedu vlády Roberta Fica.

Legislatíva má riešiť niektoré opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku. Zákaz zhromaždení by mohol platiť v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, vlády SR či všeobecného súdu.

V prípade Ústavného súdu SR by mal platiť zákaz zhromaždenia v okruhu 100 metrov od jeho sídla. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia. Chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami.

Prezident, predseda Národnej rady SR a premiér by mali mať priznané právo na „primerane vybavenú nehnuteľnosť“. Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat.

Kaliňák: Po atentáte nič nebude ako predtým

Do diskusie sa prihlásilo jedenásť rečníkov písomne. Návrh vládnych zmien po atentáte na premiéra Roberta Fica sa aktuálne nachádza v prvom čítaní.

V úvode diskusie predstavil návrh minister obrany Robert Kaliňák. Skonštatoval, že po atentáte na premiéra už nič nebude ako predtým, v legislatíve vidí priestor na zmeny.

Úprava zhromažďovacieho práva podľa neho priamo reaguje na atentát, má tiež prispieť k deeskalácii situácie na niektorých typoch zhromaždení. Zopakoval, že protesty pred obydliami nie sú v záujme demokracie a má sa protestovať pred úradmi či inštitúciami.

Gašpar pripúšťa diskusiu o pokutách obciam

Gašpar vyhlásil, že zámerom legislatívy nie je nijakým spôsobom obmedziť právo na zhromažďovanie, ale prispieť k bezpečnosti. Viaceré ustanovenia balíka podľa neho len spresňujú súčasné platné zákony. Pripúšťa diskusiu o zmenách. Avizoval tiež pozmeňujúci návrh.

Témou je podľa neho ešte ustanovenie o možnosti udeliť pokuty obciam. Návrh na doživotný plat pre viacnásobných premiérov označil za politické rozhodnutie. Odmieta, že by bolo ekonomicky náročné.

Podľa Grendela na zníženie rizika stačia súčasné predpisy

Grendel je presvedčený, že navrhované zmeny zákona by nezabránili atentátu a rovnako nepomôžu predchádzať podobným činom ani do budúcnosti. Útokom, aký sa stal v Handlovej, možno podľa neho zabrániť len veľmi ťažko.

"Na zníženie rizika postačujú aj súčasné zákony," myslí si Grendel. Za rozhodujúce považuje, či sa pravidlami dôsledne riadia všetci, na ktorých sa vzťahujú. Viaceré navrhované úpravy podľa neho môžu prispieť k celkovej bezpečnosti.

(tasr, min)

  |  

Novým generálnym tajomníkom NATO bude Mark Rutte, informujú holandské médiá

Novým generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie (NATO) bude po Jensovi Stoltenbergovi odchádzajúci holandský premiér Mark Rutte. V utorok o tom informoval holandský spravodajský portál NOS, na ktorý sa odvolala agentúra Reuters.

Podľa NOS sa jediný Rutteho protikandidát, rumunský prezident Klaus Iohannis, vzdá kandidatúry. Malo by sa tak stať v najbližšom čase, uviedli pre holandské verejnoprávne médium nemenované zdroje oboznámené so záležitosťou. Agentúre Reuters sa nepodarilo získať bezprostredné reakcie.

Odchádzajúci šéf NATO Stoltenberg označil Rutteho za veľmi silného kandidáta a poznamenal, že výber nového generálneho tajomníka je veľmi blízko k ukončeniu.

Holandský premiér si rýchlo dokázal získať veľkú podporu a od začiatku bol preferovaným kandidátom Spojených štátov, najdôležitejšieho partnera v NATO, pripomína NOS.

Rutteho ako nástupcu súčasného generálneho tajomníka NATO verejne podporilo viacero krajín vrátane Británie, Francúzska, Nemecka aj Turecka. V utorok mu vyjadrilo podporu aj Slovensko.

Slovensko za podporu žiadalo protivzdušnú obranu

Podporu avizoval prezident SR Peter Pellegrini v utorok po skončení mimoriadneho zasadnutia Európskej rady. Slovensko chce za túto podporu pomoc od Holandska pri zabezpečení svojej protivzdušnej obrany.

„Po konzultáciách s oboma kandidátmi aj po konzultáciách s premiérom Robertom Ficom a slovenskou vládou si Slovenská republika vie predstaviť podporu holandského premiéra Marka Ruttehho za šéfa Aliancie,“ vyhlásil Pellegrini.

Zároveň pripomenul, že táto podpora je sprevádzaná prosbou a žiadosťou slovenskej strany, aby Rutte ako budúci šéf NATO zaistil ochranu vzdušného priestoru SR.

Pripomeňme, že Slovensko momentálne nedisponuje plnohodnotnými systémami protivzdušnej obrany. Vlastné zariadenia S-300 odovzdalo Ukrajine pred vyše dvoma rokmi. Kyjevu ich darovalo ministerstvo obrany pod hlavičkou Jaroslava Naďa 8. apríla 2022 s tým, že spojenci zabezpečia ochranu nášho neba.

Istý čas plnili túto funkciu Patrioty od západných spojencov. Tie po čase nahradil taliansky systém SAMP/T Mamba. Aj ten bol z územia Slovenska stiahnutý, a to pred niekoľkými týždňami.

„Dnes Slovensko nedisponuje žiadnym systémom protivzdušnej obrany, a preto sme s Ruttem hovorili o tom, že v prípade, ak bude zvolený za šéfa Aliancie, aby sa zasadil o ochranu a obranu vzdušného priestoru SR – aspoň do času, kým Slovensko nebude schopné vlastnými kapacitami tento vzdušný priestor ochrániť. Rutte vyjadril ochotu sa tým v budúcnosti zaoberať,“ vysvetlil prezident.

Rutteho podporilo aj Maďarsko

Práve o podporu Budapešti musel Rutte zabojovať. Maďarský premiér Viktor Orbán začiatkom júna uviedol, že by mohol podporiť Rutteho, ak sa holandský premiér ospravedlní za urážlivé vyjadrenia o maďarskej vláde. Orbán okrem toho chcel, aby Rutte súhlasil, že Maďarsko sa nebude musieť zúčastniť na nijakej vojenskej misii NATO na Ukrajine zameranej proti Rusku.

Orbán však v priebehu utorka oznámil, že Maďarsko je pripravené podporiť kandidatúru Rutteho na post generálneho tajomníka NATO, pričom údajne dostal záruku, že Maďarsko sa nebude musieť podieľať na vojenskej pomoci Ukrajine. Od prvej požiadavky Orbán údajne upustil.

Stoltenberg na svojom súčasnom poste skončí v októbri. Členské krajiny NATO prijímajú rozhodnutia konsenzom, preto kandidát na najvyššiu politickú funkciu v rámci Aliancie potrebuje podporu všetkých 32 členov.

(tasr, reuters, sak)

  |  

Štrajkový výbor RTVS pravdepodobne začne štrajk už tento týždeň

Štrajkový výbor RTVS pravdepodobne začne štrajk už tento týždeň. Zamestnanci RTVS nechcú svojich kolegov "nechať v štichu" a budú reagovať na ovplyvňovanie nezávislosti verejnoprávnej televízie a rozhlasu, povedal pre Štandard Ivan Brada.

Roman Michelko (SNS) uviedol, že tlak politkov na riaditeľa televízie a rozhlasu bude možné ustáť, pretože ho bude voliť kontrolná rada. "Rezník mal Danka kamsi poslať", regoval na príklad z minulosti Michelko.

Viac sa dočítate v článku Ladislava Hollého:

[https://standard.sk/694751/v-rtvs-zvazuju-dalsie-protesty-v-hre-je-aj-strajk-pre-zmeny-ktore-presadzuje-vlada]

  |  

V totálnej vojne bude Hizballáh zničený, prehlásil izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac

V totálnej vojne bude Hizballáh zničený, Libanon bude tvrdo zasiahnutý, prehlásil izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac. Pohrozil tak militantnému hnutiu v čase eskalácie napätia na izraelsko-libanonských hraniciach.

"Sme veľmi blízko momentu, keď sa rozhodneme zmeniť pravidlá hry proti Hizballáhu a Libanonu," uviedol Kac. Militanti Hizballáhu v Libanone a izraelské jednotky sa v pohraničí navzájom pravidelne ostreľujú posledných osem mesiacov – paralelne s vojnou v Pásme Gazy.

Hizballáh podporovaný Iránom minulý týždeň odpálil proti Izraelu dosiaľ najviac rakiet a bezpilotných lietadiel, čím reagoval na izraelský nálet, pri ktorom zahynul vysokopostavený veliteľ hnutia.

V snahe o upokojenie situácie navštívil Izrael a Libanon emisár americkej administratívy Amos Hochstein. Hizballáh tvrdí, že svoje útoky zastaví, až keď sa dosiahne prímerie v Pásme Gazy.

(tasr, afp)