Budúcnosť patrí spodine

Mám pochopenie pre utrpenie elitárov, ktorí sa musia uspokojiť so svetom, ktorému chýba elegancia a noblesa, keďže politickú elitu pre lepších ľudí vyberá spodina. Mám ale súčasne pochopenie pre spodinu, ktorá sa musí uspokojiť so svetom elitárov, ktorí opovrhujú obyčajným človekom.

Čomu je ťažké porozumieť, je fenomén, keď medzi voľbami všetci trpia, ako keby prehrali! Žeby to bolo tým, že spodina spoločne s lepšími ľuďmi vždy zvolí spodinu, keďže nikto iný sa vo voľbách neponúka?

Voľby nie sú súbojom programov, ale súbojom marketérov. Tak to dnes jednoducho je. Odborníci na správanie sa voličov tvoria pre svojich politických zákazníkov stratégie, ako sa votrieť do priazne voliča a vylákať jeho hlas. Ľudský materiál, s ktorým pracujú, si však odborníci na politickú reklamu nevyberajú.

Pracujú s kandidátmi, ktorí si to zaplatia, spravidla peniazmi, ktorými im na kampaň prispeli bohatí sponzori. Kvalitní kandidáti sa do starostlivosti marketérov dostávajú len zriedka, pretože sponzor očakáva od politika, do ktorého investuje, predovšetkým lojalitu.

Zatiaľ čo politici po voľbách spriadajú plány, ako naložiť s obdržaným mandátom, teda ako zúročiť volebnú korisť, reklamné agentúry starostlivo analyzujú, v čom ich stratégia trafila vkus voličov a v čom boli úspešnejší kreatívci konkurencie.

Marketér je pragmatik a realista. Zaujíma ho každý hlas. Nemôže si teda dovoliť triediť voličov na lepších ľudí a spodinu. Má rôzne stratégie pre rôzne cieľové skupiny a úspešný je vtedy, keď svojho kandidáta predá súčasne spodine aj kaviarni. Preto špičkový politický marketér pracuje s kaviarňou ako so spodinou svojho druhu, a so spodinou komunikuje s vedomím, že táto má osobité kvality a záujmy.

V eurovoľbách išlo len o 21 kresiel a ich vplyv na domácu politiku je slabý. Pre "pí-áristov" to však bol dôležitý test pred budúcimi parlamentnými voľbami. Potvrdilo sa im, že skôr ako vybaviť svojho klienta príťažlivou vlastnou agendou, je účelnejšie naučiť ho, ako poškodiť protistranu. Ako kandidáti opoziční, tak i kandidáti vládnej koalície mali naučené osvedčené záporné nálepky pre svojich súperov.

Volič sa z provládnych liberálnych médií v kocke dozvedel, že opozícia je banda populistov a pravicových extrémistov, s ktorými nám hrozí morálny úpadok, ekonomický kolaps a prehra na Ukrajine.

Z nezávislých webov a sociálnych sietí sa potom volič dozvedel, že vládna koalícia je banda neschopných amatérov slúžiacich Bruselu, ktorým vďačíme za morálny úpadok, ekonomický kolaps a ktorí nás zavlečú do vojny na Ukrajine.

Dá sa očakávať, že veľmi podobnú negatívnu kampaň pripravia pre svojich klientov politickí marketéri aj nabudúce, pretože víťazný tím sa nemení a do kopca sa neprepriaha.

Isté je, že budúcnosť bude patriť spodine. Nie preto, že by marketéri nedokázali predať voličom kvalifikovaných odborníkov, ale preto, že starostlivosťou marketérov budú prípadní kvalifikovaní kandidáti zahanbení, kompromitovaní a vyautovaní. Z volieb tým pádom, opäť vzídu, ako je v kraji zvykom, politické béčka, ktoré občanom pripravia politický osud otrávenej, odovzdanej spodiny. V tej sa ale našťastie vždy výborne darí ostrovčekom pozitívnej deviácie! Preto nie je dôvod podliehať panike a beznádeji. Spodinou nikdy nie sme definitívne.

Článok pôvodne vyšiel v Rádio Universum, kde má Ivan Hoffman pravidelnú pondelkovú glosu v rubrike Politikos. Vychádza so súhlasom redakcie a autora. Všetky práva vyhradené.