Preskočiť na obsah
  |  

Poslanci ukončili piatkové rokovanie návrhom novely o sociálnom poistení

Poslanci ukončili piatkové rokovanie návrhom novely o sociálnom poistení z dielne opozičných poslancov Simony Petrík a Dávida Deja (obaja PS).

"Cieľom návrhu zákona je zlepšiť sociálne podmienky študentiek a študentov v dennej forme doktorandského štúdia tým, že tieto študentky a študenti budú nemocensky a dôchodkovo poistení, pokiaľ nevykonávajú inú zárobkovú činnosť," vysvetlili predkladatelia.

V rokovaní budú poslanci pokračovať budúci týždeň v utorok (25.6.). Na ráno majú termínované viaceré body, napríklad vládny návrh novely zákona o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov, novely zákona o organizácii činnosti vlády, či návrh na skrátené legislatívne konanie o novele zákona o pozemkových úpravách. V utorok ani stredu hlasovať nebudú, najbližšie hlasovanie o prerokovaných bodoch majú naplánované na štvrtok (27.6.).

(tasr)

  |  

Taktické pozastavovanie vojenskej činnosti v Pásme Gazy zatiaľ nemalo vplyv na lepšie dodávky humanitárnej pomoci

Taktické pozastavovanie vojenskej činnosti v Pásme Gazy zatiaľ nemalo vplyv na lepšie dodávky humanitárnej pomoci. Informovala o tom Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Izraelská armáda počas víkendu vyhlásila denné prerušovanie vojenskej činnosti na kľúčovej trase vo východnej časti Rafahu, aby tak zjednodušila distribúciu potrebnej pomoci. Predstaviteľ WHO pre Palestínu uviedol, že sa táto zmena "ešte musí prejaviť, aby sa viac pomoci dostalo k ľuďom v núdzi".

Vyše osem mesiacov vojny v Pásme Gazy spôsobilo humanitárnu krízu a opakované varovania OSN pred hladomorom. Konflikt sa začal už 7. októbra teroristickým útokom hnutia Hamas na Izrael, počas ktorého palestínski útočníci zabili takmer 1 200 ľudí a ďalších viac ako 250 uniesli. Pri následnej ofenzíve Izraela doteraz zomrelo najmenej 37-tisíc ľudí podľa údajov ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy, kontrolovaného hnutím Hamas.

(tasr, afp)

  |  

Donald Trump povedal, že Joe Biden nikdy nemal Ukrajine sľúbiť členstvo v NATO

Donald Trump povedal, že Joe Biden nikdy nemal Ukrajine sľúbiť členstvo v NATO. "Už 20 rokov počúvam, že ak Ukrajina vstúpi do NATO, bude to pre Rusko skutočný problém. Počul som to už dlho. Myslím si, že preto začala táto vojna."

"Keď som ho počul hovoriť, pomyslel som si: Tento chlapík začne vojnu," povedal Trump. Rovnako pripomenul, že ak by zostal prezidentom Spojených štátov, rozsiahla vojna s Ruskom by sa nezačala. "Štyri roky nikto ani nepovedal, že Rusko pôjde na Ukrajinu. To sa nikdy nestane. Rusko sa nechystá zaútočiť na Ukrajinu. Hneď ako som odišiel z Bieleho domu, začali sa zoraďovať na hraniciach."

(eupravda)

  |  

Rozhodnutie USA zakázať antivírusový softvér Kaspersky je ich typickým krokom s cieľom potlačiť zahraničnú konkurenciu amerických produktov

Rozhodnutie USA zakázať antivírusový softvér Kaspersky je ich typickým krokom s cieľom potlačiť zahraničnú konkurenciu amerických produktov, vyhlásil v piatok Kremeľ.

Vláda prezidenta Joea Bidena vo štvrtok ohlásila úmysel zakázať v USA predaj antivírusu ruskej softvérovej spoločnosti Kaspersky Lab. Zdôvodnila to snahou Kremľa o ovplyvňovanie spoločnosti, ktorú USA považujú za vážnu bezpečnostnú hrozbu.

"Rusko dokázalo, že je schopné a má v úmysle využívať ruské spoločnosti ako je Kaspersky, na zber osobných informácií amrických občanov a využívať ich na vojenské účely," vyhlásila americká ministerka obchodu Gina Raimondová.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil spoločnosť Kaspersky za veľmi úspešnú na medzinárodných trhoch a rozhodnutie Washingtonu považuje za "obľúbenú techniku nekalej konkurencie zo strany Spojených štátov".

Spoločnosť Kaspersky uviedla, že sa bude proti zákazu brániť právnou cestou, pretože podľa nej nebolo prijaté na základe "komplexného hodnotenia integrity produktov a služieb spoločnosti Kaspersky" a jej aktivity neohrozujú národnú bezpečnosť USA. Spoločnosť je podľa vlastných slov v súkromnom vlastníctve a nie je napojená na ruskú vládu.

(tasr, reuters)

  |  

Kotlárove slová boli amputované od zvyšku vety a kontextu

Kotlárove slová, podľa ktorých „na Slovensku nebola pandémia“, vyzerajú konšpiračne a nehorázne. Len preto, že boli amputované od zvyšku vety a kontextu.

Kotlár nepoprel covid ako vírusové ochorenie. Povedal, že pandémia nebola z hľadiska incidencie a ostatných merateľných parametrov.

"Jeho slová môžeme pokojne vyhlásiť za mylné. No výkriky progresívcov a ich sekundantov z KDH, že diskusia na túto tému je neprijateľná, pretože protirečí autoritám a vede – to je ukážkový faul," píše Dag Daniš.

Viac sa dočítate v rubrike 7 dní v kocke:

  |  

Orbán počas piatkovej návštevy Berlína povedal, že Nemecko už "nevonia a nevyzerá rovnako" ako kedysi

Orbán počas piatkovej návštevy Berlína povedal, že Nemecko už "nevonia a nevyzerá rovnako" ako kedysi a v dôsledku migrácie sa zmenilo na "pestrofarebný, multikultúrny svet".

Maďarský premiér, ktorý neochvejne bojuje proti imigrácii, sa má v piatok stretnúť s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Tiež uviedol, že Nemecko bolo kedysi príkladom pre svojich "tvrdo pracujúcich ľudí" a "poriadok", teraz to však podľa neho už neplatí.

Minulý rok Nemecko dostalo 334-tisíc žiadostí o azyl, čo je viac ako ktorákoľvek iná krajina EÚ. Počet žiadostí v 27-člennom bloku dosiahol v roku 2023 sedemročné maximum. Nemecko pritom posledné dva roky prijalo takmer milión utečencov, väčšina z nich z vlasti utiekla pred konfliktami, prenasledovaním alebo chudobou.

Začiatkom tohto mesiaca Súdny dvor Európskej únie nariadil Maďarsku zaplatiť pokutu vo výške 200 miliónov eur a ďalší jeden milión eur za každý deň omeškania za nedodržanie rozsudku.

Ešte v decembri 2020 Súdny dvor totiž rozhodol, že Maďarsko nedodržalo právne predpisy EÚ, najmä v oblasti dodržiavania azylových zákonov a nezákonných deportácií migrantov. Postoj Maďarska podľa Dvora predstavuje významnú hrozbu pre jednotu práva EÚ.

(tasr, afp)