Samo Marec má v zásade pravdu. Kultivované vystupovanie je v podstate nutnosťou, aby diskusia neskĺzavala do emocionálnych excesov, ktoré majú jediný dôsledok – odklonenie pozornosti od podstaty a pointy diskutovaných tém. Kultúrny slovník bez vulgarizmov zas navodzuje povznesenie sa nad prehru a prináša nádej, že ako národ spolu môžeme fungovať a žiť bez kontraproduktívneho vyťahovania sekier a nožov. Aj keď sa nám pomyselne môžu pri niektorých témach otvárať vo vrecku. 

V krajných prípadoch to nemusí byť len pomyselné. Niektorým frustrovaným jedincom sa môžu v rukách odisťovať aj strelné zbrane, ako sa to stalo v prípade zradikalizovaného spisovateľa Juraja Cintulu, ktorý spáchal atentát na predsedu vlády Roberta Fica. 

Výzvy na kultivovanie polemiky sú pekné, no realita bola a zostáva niekde inde. Liberálne a progresívne médiá, ktoré niesli veľkú mieru zodpovednosti za zúrivú náladu v spoločnosti, odmietli akúkoľvek sebareflexiu. A nadšené ovácie frustrátov na vlastných stránkach – spokojných so zranením premiéra a následným pobytom v nemocnici – vyriešili vypnutím komentárov. Tu sa žiada povedať, že Štandard ako jedno z mála médií takýto krok urobiť nemuselo. Som za to úprimne rád. 

Ale tak trochu progresívnym médiám rozumiem. Spomínate si na relevantnú skupinu voličov, v ktorej publicista Martin Šimečka videl „svine vnútri ľudských bytostí“? Tá má vraj nenávidieť medvede aj umelcov z dôvodu, že sú to slobodné bytosti a využívať tragickú smrť bieloruskej turistky ako zámienku pre „konečné riešenie“ medveďa...

Áno, až sem sa znižovali niektorí „komentátori“, keď výberom jazykových prostriedkov, známych v súvislosti s vyvražďovaním Židov nacistami, priehľadne podsúvali, že táto skupina voličov by s tým azda mohla mať niečo spoločné. 

Je to, samozrejme, konštrukcia, ktorej môže podľahnúť len emóciami poblúznená myseľ, ale práve v progresívnom tábore bol po nej dopyt a progresívne médiá tento druh „žurnalistiky“ svojmu čitateľovi ochotne dodávali. 

Až Ficova krv túto štvanicu na chvíľu utlmila. 

Ale naozaj len na chvíľu. Frustrácia z výsledku volieb je prítomná aj naďalej. Všetky doterajšie témy, na ktorých sa radikalizoval spisovateľ Cintula, ako zrušenie špeciálnej prokuratúry, odvolanie predsedu súdnej rady Mazáka a podobne, mediálne totálne vyšumeli. Dnes ich vystriedali rozhlas a televízia, lex atentát, prípad (ne)plochej zeme, (ne)pandémia... vždy sa dá niečo vytrhnúť z kontextu či hyperbolizovať. 

Apropo, práve na príklade prívržencov tvrdenia, že Zem je plochá, by si mohli progresívci uvedomiť, ako sa na nich ostatní pozerajú, keď tvrdia, že existujú desiatky pohlaví alebo že transženy môžu ničiť športové kariéry naozajstných biologických žien, alebo že deťom, ktorým zo zjavných dôvodov nedovoľujeme fajčiť a piť alkohol, chcú dovoliť užívať nebezpečné tranzičné hormóny.  

No a potom si prečítate aktuálne vyjadrenie jedného z najznámejších slovenských autorov detektívok (ktorých som sám fanúšikom) Juraja Červenáka, ktorý po schválení novely o RTVS poslal vládnych politikov do – pardon za citát – „P*ČNEJ P*ČE!!! AJ S VAŠIMI PR*JEBANÝMI VOLIČMI. Bezcenná háveď, ktorá len škodí tejto krajine. Nulový úžitok, len zlo, zaostalosť a zákernosť“. 

Súhlasné komentáre na tento, prepytujem, komentár si ani nezaslúžia reakciu. 

Žiaľ, „cintulizácia“ verejného priestoru frustrovanými „elitami“ je realitou, ktorá len tak nezmizne. Naopak, zdá sa, že sa bude iba zosilňovať. Má na to všetky predpoklady a dlho budované podhubie. Môžeme sa len nádejať, že nakoniec možno preváži prístup publicistov ako Samo Marec.

Ďalšie krviprelievanie by už totiž nemuselo dopadnúť tak dobre. Nepremárnime túto šancu.