Hroby vojakov prepísali legendu aj dejiny sídliska

Mnohí si ešte z hodín dejepisu pamätajú pojem meruôsmy rok. Viaže sa k roku 1848, keď vtedajšou Európou otriasali rôzne povstania a revolúcie. Búrlivé udalosti neobišli ani vtedajšie Uhorsko a Košice. S 11. decembrom 1848 sa spája aj Bitka pri Budimíre.

Smutná legenda zo 17. storočia sa viaže k Božím mukám pri sídlisku Ťahanovce. Kedysi tu vraj jednu dievčinu zasiahol a zabil blesk. Na jej pamiatku dala rodina postaviť Božie muky. Nie je to však potvrdené, a teda ide o povesť. Napokon, renesančný stĺp už má svoj vek.

Vráťme sa k udalostiam z roku 1848 a Bitke pri Budimíre. Na jednej strane stála menej početná cisárska rakúska armáda. Proti nej početnejšia uhorská, resp. maďarská armáda zložená z Kossúthových prívržencov. Bojovali v nej aj mladí muži z Abova, či Spiša a prišli ich podporiť aj mladí dobrovoľníci z Poľska. Cisárska armáda zaznamenala po dvoch hodinách úspech a začala vytláčať Kossúthovcov z Košíc a okolia. Boje si vyžiadali obete aj z radov poľských dobrovoľníkov.

K Božím mukám začali ešte v 19. storočí chodievať Poliaci, ktorí si chceli uctiť padlých krajanov. Pritom až donedávna nebolo jasné, či je pri Božích mukách vôbec niekto pochovaný. Predpokladalo sa, že si Poliaci chodia uctiť svojich padlých na toto miesto len na základe určitých legiend. Táto skutočnosť podnietila historičku východoslovenského múzea (VSM) Uršulu Ambrušovú začať historický výskum. Ten mal overiť, či ide skutočne o pietne miesto.