Robert George: Nahradiť Bidena je stále možné, demokratom by však hrozila občianska vojna

Niet pochýb o tom, že právne konania proti Donaldovi Trumpovi sú politicky motivované. Americká verejnosť si to uvedomuje a vo výsledku mu odsúdenie politicky neškodí. Demokrati by ešte mohli za prezidentského kandidáta menovať niekoho iného ako je Joe Biden, dostali by sa však do pasce, ktorú si sami vytvorili. Pre Štandard to hovorí konzervatívny profesor právnej vedy Princetonskej univerzity Robert P. George. Pri príležitosti jeho vystúpenia na Bratislavských Hanusových dňoch sme sa rozprávali aj o miere slobody slova v Spojených štátoch amerických či o situácii po zrušení rozsudku Roe vs. Wade.

V Spojených štátoch ste zaznamenali veľké víťazstvo v podobe zvrátenia rozsudku Roe vs. Wade, vďaka čomu sa zrušila povinnosť povoľovať umelé potraty naprieč Spojenými štátmi. Viedlo to však skutočne k zníženiu miery interrupcií?

Odpoveď na túto otázku je áno. Znížila sa miera interrupcií, najmä v štátoch, ktoré prijali pro-life zákony. Je dôležité pochopiť, že zrušenie rozsudku Roe vs. Wade v rozhodnutí nazvanom Dobbsovo rozhodnutie Najvyšším súdom USA nerobí interrupcie nezákonnými. Jednoducho dalo právomoc jednotlivým štátom a možno aj Kongresu na celoštátnej úrovni – hoci to je záležitosť, o ktorej sa musí viesť súdny spor – zakázať interrupcie alebo ich výrazne obmedziť. A približne 10 štátov to urobilo a miera interrupcií v týchto štátoch sa znížila. A zdá sa, že to nie je spôsobené len tým, že ženy, ktoré chcú interrupciu, odchádzajú do iného štátu, aby ju mohli podstúpiť. Takže to malo tento pozitívny prínos.

Zvrátenie rozsudku Roe vs. Wade tiež dodalo energiu strane, ktorá je za interrupcie. Rozhodnutie najvyššieho súdu vyvolalo nevôľu a v mnohých štátoch zlyhali snahy o obmedzenie alebo zákaz interrupcií. A to je veľká výzva pre pro-life hnutie v Spojených štátoch. Teraz už chápeme, prečo je to taká výzva – 49 rokov, päť mesiacov a dva dni dával náš zákon našim ľuďom veľmi zlú lekciu. Je dôležité pochopiť, ako učil Aristoteles, že zákon je učiteľ. Zákon formuje porozumenie. Zákon formuje kultúru.

Počas tých 49 rokov, piatich mesiacov a dvoch dní zákon učil našich ľudí, že interrupcia nie je morálne významná záležitosť, že dieťa v maternici je len masa buniek alebo tkaniva, nie je to skutočná ľudská bytosť, nie je to skutočná osoba, že interrupcia je právom žien, že je nevyhnutná pre ich rovnoprávnosť. Všetky tieto tvrdenia sú nepravdivé, avšak zákon naučil Američanov týmto tvrdeniam veriť. Takže si to bude vyžadovať istý čas, veľa práce a modlitby za pro-life sily v Spojených štátoch, medzi ktoré sa zaraďujem aj ja, aby sme pomohli našim ľuďom odnaučiť sa falošným lekciám z takmer 50 rokov trvajúceho obdobia Roe vs. Wade, aby sme ľudí naučili fakty o ľudskej embryogenéze a ranom vývoji, že ľudské embryo je od najranejších štádií celým živým členom druhu Homo sapiens, ľudskou bytosťou, osobou, ktorej práva nezávisia od veku, veľkosti, miesta, štádia vývoja alebo stavu odkázanosti o nič viac, ako niečie práva závisia od jeho rasy, etnickej príslušnosti alebo pohlavia. Máme teda čo robiť.

Je toto odnaučenie falošných lekcií, ako hovoríte, vôbec možné?

V ľudských záležitostiach neexistuje nevyhnutnosť. Dejiny sú radom nepredvídateľných záležitostí. Nemôžem nikomu s istotou predpovedať, že sa budeme uberať tým či oným smerom. Myslím si však, že máme dôvod na nádej, pretože Američania sú inteligentní ľudia rovnako ako iné ľudské bytosti. Sú citliví na dôstojnosť ľudského života, majú aspoň určité povedomie o tom, že ľudské bytosti sú výnimočné. Takže nevidím dôvod myslieť si, že Američania nemôžu spoznať pravdu o dôstojnosti každého ľudského života bez ohľadu na to, či ide o život najmenšej ľudskej bytosti v embryonálnom štádiu alebo zraniteľného staršieho človeka vo veku 90 alebo 100 rokov. Bude to však vyžadovať úsilie a bude to vyžadovať líderstvo. Nestane sa to bez toho, aby sa ľudia angažovali za túto vec a dotiahli ju do konca, odvádzali prácu, niečo obetovali a znášali peripetie, ktoré prídu vždy, keď sa postavíte za pravdu v nepriateľských podmienkach.

Argumentom kritikov vášho postoja je, že štát by nemal nikoho poučovať, pokiaľ ide o hodnotové záležitosti, akými sú homosexuálne manželstva či otázka interrupcií. Podľa týchto názorov si môžete o týchto témach myslieť, čo chcete, ale štát by pri nich mal zastávať neutrálne stanovisko, a teda ich povoliť. 

Štát nemôže byť a nebude neutrálny v základných morálnych otázkach. Žiadna vláda takou nikdy nebola a nikdy nebude. Takáto neutralita je jednoducho ilúziou. Spoločnosť buď uzná manželstvo ako manželský zväzok muža a ženy, alebo bude považovať manželstvo za sexuálne, romantické spolužitie alebo formu domáceho partnerstva. To sú dve odlišné chápania toho, čo je manželstvo. Medzi nimi neexistuje neutralita. Prijať druhý názor, ktorý redukuje manželstvo na sexuálne alebo romantické spoločenstvo alebo domáce partnerstvo, ktoré môže byť medzi dvoma mužmi alebo dvoma ženami alebo medzi tromi alebo piatimi ľuďmi, znamená zaujať morálny postoj.

Nie je to neutralita. Rovnako, ak si položíme otázku, či môže byť štát neutrálny v otázke zabíjania štvorročných detí. Nie, štát nemôže byť neutrálny v otázke zabíjania štvorročných detí. Buď to povolí alebo zakáže, a v tom, či to povolí alebo zakáže, bude implicitný morálny úsudok. To isté bude platiť aj pre jednoročné dieťa. To isté bude platiť aj pre sedemmesačné dieťa. To isté bude platiť pre päťmesačné embryonálne dieťa.

Neexistuje žiadna možnosť neutrality. Preto si myslím, že tí na druhej strane, tí, ktorí sú proti mojim postojom k týmto otázkam a postojom katolíckej cirkvi k týmto otázkam, by mali byť k sebe a k verejnosti úprimní a mali by prestať predstierať, že ich názor je nejako neutrálny. Nie je neutrálny. Je to doktrína. Je to ideológia. Je súčasťou systému viery. A tento svoj systém viery by mali obhajovať rovnako, ako som ja pripravený obhajovať náš systém viery.

Už ste spomenuli, že zrušenie rozsudku Roe vs. Wade povzbudilo druhú stranu. Ako sa to prejavuje? Čelíte vy osobne ako konzervatívny právnik po rozhodnutí súdu nejakým výzvam?

Ľudia, ktorí zastávajú názory ako ja v otázkach, ktoré sa ľudí hlboko emocionálne dotýkajú, ako je otázka interrupcií a posvätnosti ľudského života alebo otázka manželstva a rodiny, sú v elitných sektoroch americkej kultúry, vrátane akademických inštitúcií a intelektuálnej kultúry vo všeobecnosti, v menšine. Ale to je v poriadku. Nevadí mi, že som v menšine, pokiaľ sa rešpektuje moje právo na slobodu prejavu, aby som mohol pred svojimi kolegami akademikmi a spoluobčanmi predložiť dôvody, ktoré ma vedú k presvedčeniu, že napríklad každý člen ľudského rodu, od najmenšieho embrya až po umierajúceho 95-ročného človeka, je nositeľom hlbokej, prirodzenej a rovnakej dôstojnosti, a preto si plne zaslúži ochranu zo strany zákonov.

Jednoducho žiadam o právo predniesť svoje argumenty a potom môžu ľudia tieto argumenty zvážiť a urobiť si vlastný úsudok o ich právoplatnosti. Som presvedčený, že keď si ľudia vypočujú to najlepšie, čo môžu povedať súperiace strany, dospejú k správnej odpovedi, a preto sa nikdy nesnažím umlčať slobodu prejavu mojich oponentov alebo mojich kritikov. Naopak, chcem, aby mohli rovnako slobodne ako ja vyjadrovať svoje názory a predkladať verejnosti svoje argumenty. Chcem, aby som mohol robiť to isté a potom verím, že ľudia zhodnotia kvalitu argumentov a dôkazov konkurenčných strán a urobia si vlastný úsudok.

Čelíte tomu, čo sa dnes nazýva „cancel culture“, teda pokusom o zrušenie?

Žiadny z nich nebol nikdy úspešný (úsmev). Nemôžem tvrdiť, že by som bol obeťou diskriminácie, hoci na mojej univerzite, Princetonskej univerzite, a na väčšine amerických univerzít, určite na väčšine sekulárnych univerzít, sú pozície, ktoré zastávam, menšinové. Zamestnali ma ako profesora aj napriek tomu, že si plne uvedomovali, že mám odlišné názory od ich presvedčenia v otázkach, ktoré boli pre nich veľmi dôležité. Potom mi bolo udelené trvalé funkčné obdobie, takže mám na univerzite doživotnú pozíciu. Univerzita mi opäť, napriek môjmu odklonu od progresívnych dogiem, vzdala poctu a vymenovala ma za dotovaného profesora na jednej zo svojich najoslavovanejších katedier. Bolo mi umožnené vytvoriť a vybudovať vlastný program, program Jamesa Madisona pre americké ideály a inštitúcie, ktorý sa teraz blíži k 25. výročiu svojho vzniku a je veľkým a vplyvným programom na Princetonskej univerzite. Univerzita ma zasypala všetkými možnými oceneniami a uznaniami. Vyučujem na svojich prednáškach. Môžem hovoriť, čo chcem. Môžem učiť, čo chcem.

Takže v tomto ohľade sa nemôžete sťažovať.

Mám veľké počty zapísaných študentov. Na moje prednášky sa zapisuje veľa, veľa, veľa študentov, z ktorých mnohí vedia, že so mnou nesúhlasia, ale chcú počuť moje argumenty. Niektorí z nich odchádzajú iní, ako boli, keď prišli, práve vďaka tomu, že si vypočuli argumenty súperiacich strán. Takže áno, máte pravdu. Nemôžem sa sťažovať, že by som bol niekedy obeťou. Nebol som obeťou. Zaobchádzalo sa so mnou veľmi, veľmi dobre.

Čo nás však čaká v budúcnosti? Podľa prieskumov verejnej mienky sa totiž čoraz viac Američanov, najmä z mladších ročníkov, stavia proti slobode slova.

Najlepší spôsob, ako brániť základné občianske slobody, ako je sloboda prejavu či sloboda náboženského vyznania, je ich uplatňovanie. Mám teda v úmysle ich uplatňovať a mám v úmysle ich brániť nielen pre seba, ale aj pre ľudí, ktorí so mnou nesúhlasia. A tak som jedným zo zakladateľov Academic Freedom Alliance (Aliancie za akademickú slobodu), národnej organizácie v Spojených štátoch, ktorá združuje vedcov, ktorí sa venujú ochrane slobody prejavu pre všetkých na akademickej pôde.

Členmi tejto organizácie nie sú len konzervatívci ako ja. Sú to ľudia krajne ľavicoví, ako aj ľudia na pravici a v strede – môj drahý priateľ a kolega Cornel West, ktorý kandiduje na prezidenta Spojených štátov, je veľmi ľavicový. Je jedným zo zakladajúcich členov organizácie Academic Freedom Alliance. Ide teda o organizáciu, v ktorej sa spojili ľudia naprieč ideologickým spektrom, ktorí veria vo význam občianskej slobody a slobody prejavu, aby tieto hodnoty chránili.

Ale vidíme aj úplne opačné prejavy. Napríklad sudca Najvyššieho súdu Samuel Alito, ktorý podpísal zrušenie Roe vs. Wade, čelí odvtedy v médiách opakovaným pokusom o vraždu charakteru.

Mainstream, ako v USA nazývame mainstreamové médiá, je veľmi zaujatý a orientovaný výlučne na ľavicu. V Spojených štátoch však existujú aj alternatívne médiá. Niektoré z nich sú dosť silne pravicovo orientované. Myslím si, že je dôležité, aby sa ľudia pri získavaní informácií nespoliehali na jeden zdroj, najmä na zaujatý zdroj. Takže môj odkaz študentom a spoluobčanom je, že by ste sa mali snažiť nájsť rôzne zdroje informácií a porovnávať to, čo počujete z jedného zdroja s tým, čo počujete z iného zdroja a najmä sa vyhýbať tomu, aby ste sa pri získavaní informácií spoliehali na spravodajský zdroj, o ktorom každý vie, že je zaujatý jedným alebo druhým smerom. Sudca Alito však práve teraz trpí vzhľadom na to, že najvplyvnejšie médiá v Spojených štátoch sú ľavicovo orientované.

Čo však nezodpovedá skutočnému politickému rozdeleniu americkej verejnosti.

Spojené štáty sú vysoko polarizovanou krajinou. Čoraz viac to vyzerá tak, že máme približne 40 percent Američanov, ktorí sú na ľavici, a 40 percent Američanov, ktorí sú na pravici. Je to len veľmi hrubý odhad, ale približne 40 percent je naľavo, 40 percent napravo, čo znamená, že v každom volebnom období sa vedie veľký boj o získanie 20 percent v strede. Vo voľbách, ktoré nás čakajú v novembri tohto roku, to bude boj medzi dvoma stranami o získanie takzvaných nezávislých voličov. Niekedy sa tento volič prikloní k ľavici a niekedy k pravici. Niekedy tohto voliča získajú demokrati a niekedy republikáni. Momentálne to vyzerá tak, že stred sa prikláňa k republikánom, ale v nasledujúcich mesiacoch sa môže všetko zmeniť.

Veľký otáznik visí nad zdravotný stavom prezidenta Joea Bidena. Existujú nejaké ústavné spôsoby, ako by mu demokrati mohli zabrániť kandidovať vo voľbách?

Demokrati by ešte stále mohli nahradiť prezidenta Bidena iným kandidátom. Jeho strana ho ešte oficiálne nenominovala. Nominácia bude dokončená až na zjazde demokratov, ktorý sa uskutoční o niekoľko týždňov. Z praktického politického hľadiska sú však demokrati v zložitej situácii vzhľadom na svoje rozhodnutie prijať politiku identity. Demokrati s prezidentom Bidenom sa zjavne rozhodli, že Kamala Harrisová bude kandidátkou na post viceprezidentky. Harrisová post dostala, pretože je černoška a žena. Biden je, samozrejme, biely muž. V Demokratickej strane sa kladie veľký dôraz na politiku identity a bieli muži sú teraz znevýhodňovaní pred ľuďmi, ktorí sa kvalifikujú ako menšiny alebo príslušníci menšinových skupín identity, ako sa niekedy nazývajú. Ak by sa demokrati rozhodli hodiť prezidenta Bidena cez palubu a kandidovať s iným kandidátom na prezidenta, z politického hľadiska by bolo prakticky nemožné, aby si nevybrali Kamalu Harrisovú.

To však vytvára problém, pretože Kamala Harrisová je jedným z mála politikov v Spojených štátoch, ktorí sú menej populárni ako Joe Biden. Niektorí demokrati chcú za kandidáta populárnu osobnosť, akou je kalifornský guvernér Gavin Newsom. Ale Gavin Newsom je biely muž. A to je v súčasnej Demokratickej strane vzhľadom na jej rozhodnutie prijať politiku identity prakticky nemožné. Takže aj keď sa mu v prieskumoch darí veľmi dobre a je oveľa populárnejší ako Kamala Harrisová, z praktického hľadiska by si ho demokrati nemohli vybrať namiesto Kamaly Harrisovej bez toho, aby v strane nevyvolali občiansku vojnu podnietenú tými, ktorí majú námietky proti tomu, aby sa uprednostnil biely muž pred černoškou.

Takže sú medzi dvoma mlynskými kameňmi.

Presne tak. A bude to pre nich problém aj v budúcnosti.

Pozorujeme prípad revolúcie, ktorá požiera svoje vlastné deti?

Woke revolúcia, ako sa jej niekedy hovorí, nebude prvou revolúciou, ktorá požiera svoje vlastné deti.

Pokiaľ ide o politiku identity, pre demokratov z nej vyplýva viac problémov. Napríklad kľúčová černošská moslimská populácia v Michigane odmieta voliť Bidena pre vojnu v Gaze. Ak by ale ustúpil ich požiadavkám, tak by, samozrejme, stratil židovskú podporu.

Áno. Postoj prezidenta Bidena k vojne v Gaze v súčasnosti odcudzuje moslimských aj židovských voličov.

Pre židovských voličov zase nie je dostatočne presvedčivý…

Áno.

Čo si ako právnik myslíte o politickom rozmere právnych problémov, ktorým čelí bývalý prezident a republikánsky kandidát Donald Trump?

Niet pochýb o tom, že sú politicky motivované. Nikto o tom nepochybuje. Trump čelí tomu, čo nazývame „lawfare“ – vojna vedená prostredníctvom práva. Trump čelí tejto právnej vojne, pretože je Trump a opäť sa uchádza o prezidentský úrad. Ak by nebol Trumpom alebo ak by sa neuchádzal o opätovné prezidentstvo, žiadne z týchto konaní by nebolo začaté. Americká verejnosť si to uvedomuje. Výsledkom toho je, že odsúdenie mu politicky neškodí.

Ale malo mu uškodiť.

Malo mu uškodiť. Myšlienka bola taká, že ak ho usvedčíte z trestného činu, tak ho vyradíte z hry. Ale to sa nestalo. Jeho popularita v dôsledku odsúdenia vôbec neklesla, pretože ľudia vidia, že prípad bol v prvom rade politicky motivovaný. V istom zmysle mu právna vojna pomohla. Posilnila jeho pozíciu voči republikánom, ktorí proti nemu kandidovali v primárkach, v snahe získať prezidentskú nomináciu. Ronovi DeSantisovi, guvernérovi Floridy, sa v prieskumoch darilo proti Trumpovi veľmi dobre, kým proti Trumpovi neboli vznesené prvé obvinenia. DeSantis si v skutočnosti počínal proti Trumpovi veľmi dobre až do razie v Trumpovom dome v Mar-a-Lago. Vtedy Trump prvýkrát v prieskumoch získal náskok. Dokonca aj proti DeSantisovi. A potom s každým novým krokom v právnej vojne, s každým novým obvinením alebo obžalobou, jeho čísla v prieskumoch stúpali.

Pretože to verejnosť rozhorčilo.

Áno. Demokrati tvrdia, že Trump je hrozbou pre demokraciu, pretože klamlivo tvrdil, že vyhral posledné voľby a nepostúpil voľby demokratom. Veľký počet Američanov si však teraz myslí, že väčšou hrozbou pre demokraciu sú demokrati, ktorí menia Spojené štáty na krajinu, kde ľudia pri moci využívajú, zneužívajú a manipulujú právny systém, aby svojich politických oponentov dostali do väzenia.

Využívanie súdov proti politickému protivníkovi, to je niečo, na čo sme historicky skôr zvyknutí z krajín ako je Rusko. Čo to vypovedá o stave americkej demokracie?

Nič dobré.

Obe strany úprimne veria, že druhá strana je skutočnou hrozbou pre demokraciu. To sa javí ako veľmi nestabilná situácia.

V súčasnosti však v tejto debate vyhráva Trump.

Vyhrá aj voľby?

V nasledujúcich mesiacoch sa môže stať čokoľvek. Nechcem robiť predpovede. Nič nie je nevyhnutné. Vieme však, že voľby sa budú rozhodovať možno v šiestich, maximálne siedmich štátoch, ktoré nazývame „swing states“, teda štátoch, ktoré niekedy volia demokratov, inokedy republikánov. V súčasnosti Trump vedie takmer vo všetkých týchto štátoch. Takže ak by sa voľby konali zajtra, vyzerá to tak, že by vyhral Trump. Ale voľby sa zajtra konať nebudú. Uskutočnia sa až o mnoho týždňov v novembri. [5. novembra 2024 pozn. red.] A dovtedy sa môže stať čokoľvek.

Robert George (68)

je svetoznámym McCormickovým profesorom právnej vedy a riaditeľom programu Jamesa Madisona na Princetonskej univerzite a často pôsobí ako visiting professor [hosťujúci profesor, pozn. red.] na Harvard Law School. Profesor George je autorom stoviek kníh, esejí a článkov v oblasti právnej filozofie, etiky a politickej filozofie. Zastával významné funkcie vrátane predsedu Komisie USA pre medzinárodnú náboženskú slobodu a člena Svetovej komisie UNESCO pre etiku vedeckého poznania a technológií. George je vysoko oceňovaný akademik s viacerými titulmi z Harvardu či Oxfordu a zároven je vynikajúcim hráčom na bluegrassové banjo.