Dánske deti sú typicky blonďavé? Dánsko je multikultúrne, hnevá sa Bihariová nad detskou čítankou

Typicky ázijské dievčatko z Japonska je v učebnom texte Farebný svet vyobrazené vedľa fotky japonskej pagody. V sprievodnom texte sa píše, že sa občas musí skryť pod lavicu, lebo mávajú v krajine zemetrasenie a písať sa učí aj desať rokov pre zložitosť japonskej abecedy. Toto Bihariovej až tak neprekáža, pretože malá Japonka je podľa nej vykreslená cez objektívne prírodné podmienky krajiny, kde žije.

Čo však Bihariovú poburuje oveľa viac ako malá Aziatka, je text, ktorý sprevádza fotku blonďavého dievčatka reprezentujúceho Dánsko.

„Dievčatko z Dánska sa predstavuje najprv cez hospodársku charakteristiku krajiny, čo je potiaľto tiež v poriadku – v texte o sebe hovorí, že práve v jej krajine sa vyrába Lego. Lenže autorka textu pridáva, že dánske deti sú typické tým, že sú blonďavé. Neviem, z ktorého storočia je tento text, ale Dáni predsa žijú dekády rokov v globalizovanom multikultúrnom svete,“ ponosuje sa politička na znenie učebného textu, ktorý má deťom ukázať rôznorodosť ľudí na Zemi.

Rovnako pravým Dánom, ako je blond dievča, môže byť podľa Bihariovej aj dieťa narodené v Dánsku po rodičoch migrantoch s tmavými vlasmi. Šéfka progresívcov sa však rozčuľuje zbytočne, pretože vo verzii textu, ktorá je dostupná na internete, sa jasne píše, že „skoro všetky deti v Dánsku majú svetlé vlasy“. Učebnica tak netvrdí, že by šlo o všetky deti v krajine, ale o veľkú časť populácie, čo je pravda. Navyše pripomeňme, že sú to práve Dáni, kto v poslednej dobe sprísňuje imigračnú politiku, aby sa vyhli vzniku vylúčených komunít, ako sa to stalo napríklad vo Švédsku či vo Francúzsku.

V Bihariovej globalizovanom svete

V globalizovanom svete nemá podľa političky žiadna krajina žiaden vizuálny prototyp a to by sme vraj mali deti učiť. Ako Rómka pritom poukazuje na svoje deti a argumentuje ich výzorom, ktorý je podľa nej „viac nordický ako rómsky“.

„Naposledy sme tu mali prototypných svetlovlasých modrookých Árijcov, a nedopadli sme s týmto konceptom veru dobre. Veď práve na mojich deťoch, Arturovi a Zorke (ktoré výzorom skôr pripomínajú tie nordické deti z Dánska než Rómov) sa dá výborne ilustrovať, že nemáme žiadne vizuálne protypy, a je choré, aby sa deti cez takéto kategórie učili spoznávať diverzitu,“ myslí si Bihariová.

Úplne najhoršie je však podľa šéfky progresívcov zobrazené dievčatko z Afriky. V jej prípade političke prekáža, že pri nej nie je napísaná žiadna krajina, ale iba kontinent. Najviac však poburuje Bihariovú komentár, ktorý tvrdí, že africké deti žijú medzi slonmi, žirafami a antilopami a že nechodia pre banány do supermarketu, ale trhajú si ich rovno zo stromov.

„V bežnom svete bežné deti (dokonca ani tie čierne z Afriky) nežijú ako opice a neskáču po palmách a po stromoch. Aj sama jej fotka bola veľavravná – s natiahnutými ušnicami, s ústami, ako by práve prehltla toho slona, a s ozdobami vo vlasoch, ako by cez ňu skúšala Afrika zaviesť elektrifikáciu kontinentu. Jasné. Veď Afrika. Primitívny tribalizmus,“ píše politička.

Pojedaním banánov priamo zo stromov sa však Bihariovej pobúrenie ani zďaleka nekončí. Autorka učebného textu Farebný svet nebola podľa nej práve korektná ani k dievčaťu, ktoré reprezentuje Strednú Ameriku. Aj tu prekáža šéfke progresívcov to, že nie je uvedená konkrétna krajina.

„A viete, čo je bežné pre hispánske decká? No predsa každé z nich maká na kakaovníkovej plantáži. Tam nefičia bábiky, knižky, preliezky. Ste raz Hispánec, tak hajde kakaovníky pestovať,“ dodáva.

Bihariovej syn zrejme dostal inú verziu textu, ako je prístupná na internete, keďže tá, ktorá sa dá nájsť online obsahuje pri Strednej Amerike text, ktorý hovorí o tom, že miestni ľudia pestujú kávovník a zrelých plodov pripomínajúcich čerešne zozbiera otec až 25 kíl za deň. Žiadna zmienka o tom, že by deti v Strednej Amerike „makali“ na plantážach namiesto hrania sa, v texte nie je.

Šéfka progresívcov tvrdí, že žiaci si zapamätajú dievčatko z Dánska v príjemnej konotácii, vybavia si svoju obľúbenú hračku LEGO. „Pri farebnom dievčatku ani nepotrebujú poznať jej domov, zapamätajú si, že kdesi v Afrike skáče po stromoch a trhá si banány,“ myslí si politička.

„Toto je tá pestrosť, ku ktorej si majú budovať normálny akceptujúci vzťah? Štyri hlúpe stereotypné chlieviky? V roku 2021, keď sme všetci tak premiešaní, že ani vodca fašistickej maďarskej strany netušil, že je Žid, deťom hovoríme o akýchsi typických národných vonkajších znakoch. Učíme ich triviálne priraďovať čiernej rase atribúty kdesi na pomedzí homo erectus a šimpanza,“ odsudzuje politička učebný text.

V závere svojho rozhorčeného statusu Bihariová píše, že nemieni takéto veci učiť svojho syna. Namiesto toho mu vraj vysvetlila, čo ho ako Róma čaká, aj to, že nikdy nesmie zanevrieť a súdiť ľudí kolektívne. „Aj o tom, že ľudia sú natoľko pestrí, že si každý z nich zaslúži byť hodnotený ako jednotlivec,“ dodáva.

Práve o pestrosti ľudí však píše aj autorka textu Danka Spišáková hneď v úvode Farebného sveta. „Farebné sú ryby, vtáky, motýle a zvieratá. A farební sme aj my ľudia. Preto je svet pestrý a zaujímavý,“ píše sa v texte pre druhákov, ktorý Bihariová kritizuje za to, že podľa nej degraduje ľudí inej ako svetlej pleti.