Ťah na Kolíkovú. Hrá sa o zmenu rovnováhy vo vláde a záchranu Remišovej

Mária Kolíková má špeciálnu imunitu. Robila pod ministerkou Luciou Žitňanskou vo vláde Smeru, čo by pri každom inom politikovi znamenalo útok na jeho charakter. Pani Kolíková má imunitu. Keby sa diali také problémy v kolúznej väzbe a väzniciach ministrovi s iným ideovým presvedčením, keby hocikoho iného za to dlhodobo kritizovala Európska komisia a minister by nekonal, keby jeho súrodenci podnikali takým podozrivým a nehoráznym spôsobom, vnímali by liberálne médiá takého politika s prezumpciou viny. Keby proti sebe zjednotil celú sudco-právnu obec, keby jeho reforma mala také rezervy a (personálne a organizačné) diery, nemohol by byť „najlepším“ ministrom, ale čelil by ostrej kritike. Alebo keby niekto rozdal desiatky tisíc eur „svojim“ mimovládkam, ktoré produkujú len propagandu a výplaty svojim členom, padali by samé tvrdé obvinenia.

Ale Mária Kolíková si to môže dovoliť. Má ochranu liberálnych médií a prezidentky Čaputovej, všeličo sa jej odpúšťa. Za všetko, čo sa dá pochváliť, ju pochvália.

Posledné obvinenia, ktoré na ňu (respektíve jej súrodencov) vytiahol Robert Fico, znamenajú nečakane tvrdý úder. Nie preto, že ide o Fica, je to širšia hra, ktorá súvisí s pádom (či skôr rekonštrukciou) Matovičovej prvej vlády.

Málo sa totiž vie, že v jeden moment bol na stole variant – Matovič zostane premiérom a jeho vláda bude pokračovať bez SaS a rozdelenej strany Za ľudí. Keby sa boli Matovičovi priaznivci dopočítali do 76, kríza by sa zrejme skončila týmto spôsobom. Matovič mal podporu Kollára aj Remišovej, nedokázal však získať potrebný počet poslancov. Fakticky sa ukázalo, že Remišová má bližšie k Matovičovi ako k väčšine poslancov svojej strany. Doma je v menšine.

Keďže Matovič nedokázal vytvoriť väčšinu a keďže dohoda s poslancami Tarabom, Podmanickým a Kuffovcami bola pre časť OĽaNO neakceptovateľná (Budaj, Naď, pár poslancov), vznikla Hegerova vláda.

Všimnite si, čo sa deje odvtedy.   

Matovičov hlavný oponent vo vláde je stále ten istý pán S, kríza-nekríza, akoby žiadne zmierenie nebolo. Matovič nevynechá príležitosť na úder.

Lenže je tu aj opačný breh.

Kolíková mala zlaté obdobie pred samovraždou Lučanského, keď predkladala ústavné zmeny a tie prešli. Keď ju červené denníky nazvali najlepšou ministerkou vlády, aj keď na to nebol veľmi dôvod. Potom to začalo ísť z kopca. Čísla vo verejnej mienke išli dole, s agendou to začalo škrípať. Samovrážd bolo naraz akosi priveľa. Predtým bola Kolíková oddanou zástankyňou Matoviča a jeho vlády, nemohol sa na ňu spoliehať ani Kollár, ani Valášek, ani nikto iný z rebelov v jej strane.

A prišla kríza.

Kolíková situáciu pochopila a otočila. Postavila sa Matovičovi, zblížila sa so Sulíkom a vznikol dokonca divoký scenár, že by v prípade úradníckej vlády mohla takú vládu viesť. Pre Sulíka bola „tužidlom“ s prezidentkou, pre liberálne médiá svetielkom na konci tunela. Lenže ten scenár bol príliš divoký, slabá prezidentka si na zemanovskú hru netrúfala.

Kríza však posunula pomery vo vláde aj v stranách. Kolíková sa stala nádejou liberálnej časti v strane Za ľudí, poslanci ako Ledecký začali dúfať, že by mohla nahradiť Veroniku Remišovú. Niektorí špekulujú, že by to mohlo prospieť strane samej, iní by dúfali, že sa môžu zblížiť (spojiť) so Sulíkom, iní dúfajú v zblíženie s neparlamentnými progresívcami. Tak či onak, každá z troch možností je liberálnejšou verziou toho, čo je status quo s Veronikou Remišovou. Dôvod je jednoduchý, všetci chápu, že Kiskova strana je mŕtvola, ak chcú prežiť, musí sa niečo zmeniť. A s Remišovou sa nezmení nič.

Do toho prišla Ficova tlačovka.

Igor Matovič to pochopil okamžite. Na stole je spôsob, ako pomôcť Veronike Remišovej, ako rozdeliť jej oponentov v strane a znemožniť, aby sa novou predsedníčkou strany Za ľudí stala Mária Kolíková.

Zápas sa začal.

Ak si všimnete opatrnosť a mlčanie Veroniky Remišovej, pochopíte, že vo vláde sú už len tri strany.