Jaroslav Daniška

Mária Kolíková má špeciálnu imunitu. Robila pod ministerkou Luciou Žitňanskou vo vláde Smeru, čo by pri každom inom politikovi znamenalo útok na jeho charakter. Pani Kolíková má imunitu. Keby sa diali také problémy v kolúznej väzbe a väzniciach ministrovi s iným ideovým presvedčením, keby hocikoho iného za to dlhodobo kritizovala Európska komisia a minister by nekonal, keby jeho súrodenci podnikali takým podozrivým a nehoráznym spôsobom, vnímali by liberálne médiá takého politika s prezumpciou viny. Keby proti sebe zjednotil celú sudco-právnu obec, keby jeho reforma mala také rezervy a (personálne a organizačné) diery, nemohol by byť „najlepším“ ministrom, ale čelil by ostrej kritike. Alebo keby niekto rozdal desiatky tisíc eur „svojim“ mimovládkam, ktoré produkujú len propagandu a výplaty svojim členom, padali by samé tvrdé obvinenia.

Ale Mária Kolíková si to môže dovoliť. Má ochranu liberálnych médií a prezidentky Čaputovej, všeličo sa jej odpúšťa. Za všetko, čo sa dá pochváliť, ju pochvália.

Posledné obvinenia, ktoré na ňu (respektíve jej súrodencov) vytiahol Robert Fico, znamenajú nečakane tvrdý úder. Nie preto, že ide o Fica, je to širšia hra, ktorá súvisí s pádom (či skôr rekonštrukciou) Matovičovej prvej vlády.

Málo sa totiž vie, že v jeden moment bol na stole variant – Matovič zostane premiérom a jeho vláda bude pokračovať bez SaS a rozdelenej strany Za ľudí. Keby sa boli Matovičovi priaznivci dopočítali do 76, kríza by sa zrejme skončila týmto spôsobom. Matovič mal podporu Kollára aj Remišovej, nedokázal však získať potrebný počet poslancov. Fakticky sa ukázalo, že Remišová má bližšie k Matovičovi ako k väčšine poslancov svojej strany. Doma je v menšine.