Teraz túto generáciu milujúcu zábavu, „digital natives“, túto generáciu, ktorá tak rada cestuje a je medzinárodne prepojená, ťahá tá istá kára ako ich dedov a pradedov. Naratívy sa menia, ale výsledok bude rovnaký: vykrvácanie v zákopoch pre nejakú ideologickú deformáciu, ktorej nikdy poriadne nerozumeli. Najprv hurá, potom nariekanie. Hlúpo sa svet blíži ku koncu.

Einstein napísal krásnu vetu, že nevie, aké zbrane budú použité v tretej svetovej vojne, ale vie, že štvrtá svetová vojna sa vybojuje palicami a kameňmi. To je však scenár „horúcej“ vojny. Hororový scenár eskalácie až do jadrovej vojny, ktorá by mohla znamenať koniec ľudstva.

Tento scenár je zatiaľ (relatívne) vzdialenou perspektívou, ale nešťastný sled okolností by napriek tomu mohol viesť k jeho bleskovej realizácii. Aké veľké povedomie o nebezpečenstvách môžeme predpokladať, keď si väčšina ľudí neuvedomuje, že iná forma vojny je tu s nami už dávno?

Hybridná vojna prebieha na všetkých frontoch

Vojna nie je len boj muža proti mužovi so zbraňami, dronmi a tankami na bojisku. Moderná vojna využíva všetky prostriedky. Zahŕňa úplnú mobilizáciu zdrojov vrátane tých najmodernejších. V hybridnej vojne neexistuje len jeden front, ale mnoho frontov. Nebojuje sa len v analógovom, ale aj vo virtuálnom priestore. Ľstivosť, úskok, manipulácia a psychologická demoralizácia ideálne pripravujú pôdu pre víťazstvo bez (vojenského) boja.

V hybridnej vojne môže jedna strana zvíťaziť bez toho, aby padol čo i len jeden výstrel, bez toho, aby musela byť vyhlásená vojna, ba dokonca si väčšina ľudí môže až neskôr uvedomiť, že boli porazení, alebo dokonca vôbec napadnutí. Prečo útočiť na niečo, čo sa dá infiltrovať? Načo draho ničiť niečo zvonka, čo sa nakoniec lacno a efektívne zožerie zvnútra?

Najlepším príkladom tejto formy vojny je Nemecko. Krajina sa psychologicky ocitla na úplnom dne. Žiadna iná krajina neprešla väčšou demoralizačnou kampaňou ako Nemecko. Desaťročia trvajúci kult viny prispel k vzniku prepotentného morálneho šampióna, ktorý pôjde cez mŕtvoly pre „dobrú vec“, teda pre možnosť očistiť sa. Hlavné je byť medzi na „správnej strane“! Tam, kde sa rozmáha nenávisť k vlastným (takzvaná "oikofóbia"), má nepriateľ ľahkú úlohu. V Nemecku sú pri moci politici, ktorí o sebe tvrdia, že s Nemeckom nemajú nič spoločné. Čo sa dá urobiť s touto zradou zvnútra?

Nemecko dosiahlo dno aj pokiaľ ide o politickú identitu. Rozklad kultúry, rodinných štruktúr, hodnôt a cností sa v Nemecku praktizuje ako v žiadnej inej krajine. Nemecko je už priekopníkom v takzvanom „wokizme“. Migrácia sa má použiť ako zbraň. V Nemecku sa desať rokov hovorilo o obohatení prostredníctvom prisťahovalectva, ale teraz tam denne dochádza k útokom nožom, znásilneniam a prepadom. Krajina teraz sedí na výbušnom zariadení vzájomne sa prelínajúcich konfliktov, ale nechce problémy pomenovať, aby nebola považovaná za „rasistickú“.

Hodnoty Nemecka dosiahli dno. Vie ešte vôbec niekto, na čom Nemecku záleží? Môžete zaútočiť na infraštruktúru krajiny cez Nord Stream bez akýchkoľvek následkov. Pri koronavíruse bolo Nemecko ideálnym poskokom či už pre USA alebo Čínu. O obetiach očkovania v Rusku a Číne veľa nepočuť, zatiaľ čo v Nemecku ľudia spoľahlivo zomierajú „náhle a nečakane“ a naďalej sa na to pozerajú a mlčia. Experimentálny, rozsiahly lekársky pokus si jednoducho nemožno nechať ujsť: Smrť je stále pánom z Nemecka.

Cui bono? To je otázka, ktorá je stále vo vzduchu, ale málokedy sa kladie otvorene. Hybridná vojna nie je vynálezom Západu. Už dielo „Umenie vojny“ od Sun-c´ spred 2 500 rokov obsahovalo múdrosť o taktike, ľstivosti a ekonomicky šikovnom využívaní prostriedkov proti nepriateľovi.

Netreba veľa predstavivosti, aby sme si uvedomili, že západný svet sa už roky trhá na kusy a že Čína v podstate ťaží zo všetkého, či už ide o harakiri zadlženie USA, koronavírus, rusko-ukrajinský konflikt alebo konflikt Gaza-Izrael. V žiadnom z týchto konfliktov nie sme skutočne zapojení, ale sme priamo uprostred nich, nepochybne z hospodárskeho hľadiska. „Krajina úsmevov“ profituje z krízy na Západe. A pravdepodobne sa polomŕtva od smiechu baví na našej naivite, historickej slepote a hlúposti.

Tento text prvýkrát vyšiel vo švajčiarskych novinách WELTWOCHE