Ako šťastní Košičania zabodovali v rebríčku

V texte sme nesprávne uviedli, že na 221. mieste sa umiestnilo mesto Trenčín. Správne však malo byť mesto Tiencin, ktoré sa nachádza v Číne. Redakcia Štandardu sa za chybu ospravedlňuje a prikladá opravené znenie textu.

Výsledky ankety ukazujú, že to nie je zlý obraz, práve naopak. V spomínanej ankete, ktorá mapuje najšťastnejšie mestá na svete, sa Košice umiestnili na 143. mieste. Na prvý pohľad žiadna sláva, ale zo slovenských miest sú v rebríčku najvyššie. Bratislava obsadila 163. priečku, Banská Bystrica 189. Mimochodom, v zverejnenom rebríčku je 250 miest.

A ani v porovnaní s inými svetoznámymi mestami to vôbec nie je zlé. Napríklad Barcelona je na 139. mieste. Len pre zaujímavosť, za Košicami skončil kanadský Montreal na 208. mieste, chorvátsky Zadar o štyri miesta nižšie a určitým prekvapením je, že Varšava skončila na 202. mieste. Za Košicami skončilo aj španielske hlavné mesto Madrid na 192. mieste. Metropola východu predbehla aj Veronu, Frankfurt, Oxford, Cambridge či Liverpool.

Zdá sa, že optika, ktorou Košičania vnímajú svoje mesto a okolie, je jedinečná. Či už v dobrom, alebo zlom. Stav MHD, niektoré (ne)dokončené projekty, či zvýšenie daní a poplatkov za odpad, nič z toho Košičanmi nezamávalo natoľko, aby vnímali svet len z tej horšej stránky.

Napokon, stačí sa prejsť centrom mesta. Nielen po Hlavnej ulici, ale aj priľahlými, neraz krivými uličkami v historickom centre. Sadnúť si von na kávu či občerstviť sa pivkom. Zastaviť sa na „pľaci“ na Dominikánskom námestí, čo nového ponúkajú ženičky zo svojich záhrad. Osviežiť sa pri niektorej z fontán. V máji si vybrať z ponuky akcií v rámci Dňa mesta, v decembri si dať varené vínko či medovinu na vianočných trhoch (nech sú aké sú, ale nehundrime).

Košičania môžu byť právom hrdí na Dóm sv. Alžbety, ktorý je aj symbolom mesta. Navyše ide o najväčší kostol na Slovensku, kde sa vojde niekoľko tisíc ľudí a najvýchodnejšiu katedrálu v Európe. Vraj to síce nie je pravda, ale dobre sa to predáva a ruku na srdce – turistom je to jedno. Príbeh o dutom kameni, ktorý stačí vytiahnuť a celá katedrála spadne ako domček z kariet, je jedinečný.

A ešte niečo. Atmosféra mesta. Genius loci. Ide síce vždy o subjektívny pocit, ale v Košiciach je našťastie stále prítomná a živá. A dokážu si ju vychutnať nielen obyvatelia, ale aj návštevníci mesta. Preto ju treba zachovať. Atmosféru nevytvárajú len budovy, pamiatky či zeleň, ale v prvom rade ľudia.

Preto nečudo, že napriek realite, ktorá nás obklopuje, sú Košičania najšťastnejšími obyvateľmi zo všetkých slovenských miest. Košičanom sa treba stať, nestačí sa tu narodiť. Byť Košičanom je poslanie, výsada a áno, niekedy aj diagnóza. A aby sme si ju zachovali, buďme milí nielen k sebe, ale aj k turistom a návštevníkom mesta, lebo ako ukázal rebríček indexu šťastných miest, svoje zohráva aj duch a atmosféra mesta.

Nie vždy sú zárukou šťastia mrakodrapy alebo množstvo pamiatok. V tom sa Košice objektívne na svetové metropoly nechytajú, ale atmosférou, duchom mesta, ktoré nie je úplne malé, ani veľké. Tak akurát. A práve pocit mesta môže byť dôvodom, pre ktorý sa sem vrátia turisti, hoci aj z druhého konca sveta.

Ozaj, ešte niečo. Košice aj Košičania by mali popracovať na tom, aby bolo o rok umiestnenie ešte lepšie. Stačí málo. Vnímať svet okolo seba realisticky, ale s nadhľadom. S dušou Košičana. Aby stále platilo, že byť Košičanom je výsada.