Začalo to otváracím ceremoniálom, pokračovalo informáciami o ženskom boxe. Zatiaľ čo iné médiá mali problém ukázať realitu olympiády, čitateľ Štandardu sa ju dozvedel okamžite a bez autocenzúry.
Bol piatok večer, všetci už spali, pri televízii so mnou vydržal len jeden syn. Čakali sme, kedy sa na obrazovke v rámci otváracieho ceremoniálu ukáže naša výprava. Syn pomedzi to zaháňal únavu pretieraním si očí a občas sa pýtal aj na zvláštne výjavy, ktoré videl na obrazovke.
Keď už sa skutočne blížili naši športovci, tých „zvláštnych“ výjavov bolo stále viac. Keď mi bolo jasné, že drag queens tak skoro nezmiznú z obrazovky, zavelil som k umývaniu zubov, upratovaniu a podobným aktivitám, aby som syna odlákal od televízie.