Takáč chce modernizovať agrosektor. Farmárom prerozdelí 127 miliónov eur

V pondelok minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč oznámil, že alokuje 127 miliónov eur pre prvovýrobcov a spracovateľov, ktorí prostriedky môžu využiť na modernizáciu, či vybudovanie nových skladov.

"Všetci hovoríme o tom, že chceme mať viac vlastného ovocia, viac vlastnej zeleniny. Chceme mať viac stavov hovädzieho dobytka, hydiny, ošípaných a tak ďalej. Na to, samozrejme, treba nejakú podporu," uviedol v úvode pondelkovej tlačovej besedy minister pôdohospodárstva Takáč. Zároveň povedal, že v tomto sektore je tiež modernizačný dlh v hodnote jednej miliardy eur.

"Hovoríme o potravinároch a spracovateľoch. Hovoríme o tom, že im treba dať finančné prostriedky," zdôraznil Takáč.

Šéf rezortu pôdohospodárstva tiež upozornil na to, že počas rokov 2021 a 2022 bolo pre tieto sektory alokovaných žalostne málo finančných prostriedkov. V roku 2021 dostali prvovýrobcovia v rámci 25 projektov spolu približne 2,6 miliónov eur a spracovatelia tri milióny eur, ktoré boli prerozdelené medzi 16 rôznych projektov.

V roku 2022 sa prvovýrobcom ušlo približne 6,4 miliónov eur (64 projektov) a spracovateľom 1,2 milióna eur (11 projektov).

Na snímke zľava generálny riaditeľ sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb Dušan Gábor, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Miroslav Števček a minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer) počas tlačovej konferencie na tému – Aktuálne opatrenia ministerstva v súvislosti so snahou zabrániť prepadnutiu desiatok miliónov eur pre poľnohospodárov 5. augusta 2024 v Bratislave. Foto: Jakub Kotian/TASR

"Ja si myslím, že každý, kto sa na to pozrie, si položí otázku: , Čo robili tí ľudia na tom ministerstve pôdohospodárstva napríklad v tom roku 2021 a 2022?´," komentoval Takáč situáciu v minulých rokoch. "Bohužiaľ sme zdedili stav, ktorý je alarmujúci. Zdedili sme množstvo výziev, ktoré boli vyhlásené, ale rok či dva roky sa s nimi nič nedialo," doplnil.

V roku 2021 sa v tzv. druhom pilieri podľa jeho slov vyčerpalo len asi 45 miliónov eur, v roku 2022 to bolo asi 39 miliónov eur. V roku 2023 sa čerpalo 64 miliónov eur. "Momentálne, v roku 2024, na konci júna, je čerpanie na úrovni približne 53 miliónov eur," dodal Takáč.

Hrozí, že 300 miliónov eur z EÚ prepadne

Minister informoval, že v rámci snahy jeho rezortu využiť zhruba 300 miliónov eur, ktoré má tento a budúci rok k dispozícií, prerozdelí 127 miliónov eur medzi už existujúce výzvy označené číslom 52 a 65.

"Ak ich (eurofondy) nevyčerpáme, tak nám prepadnú," upresnil Takáč. Obe výzvy sú určené na investície do hmotného majetku v oblasti rastlinnej a živočíšnej výroby. Podľa ministra ide prakticky o budovanie nových dojární, maštalí či skladov ovocia a zeleniny.

Doteraz mala výzva číslo 65 k dispozícií 50 miliónov eur. Keďže žiadostí bolo toľko, že doteraz alokované financie by nepostačovali na uspokojenie všetkých žiadateľov, minister oznámil, že pre výzvu sa dodatočne vyčlení ďalších 78 miliónov eur. Ďalšia časť financií, 49 miliónov eur, navýši finančný balík pre výzvu číslo 52, ktorá operovala s finančným balíkom 110 miliónov eur.

Minister chcel čerpanie urýchliť a žiadateľom chcel umožniť čerpať 50 percent prostriedkov formou zálohovej platby. Európska komisia však mala výhrady a vyjadrila obavu, že to môže byť diskriminačné, lebo niektorí žiadatelia nemohli o tejto 50-percentnej zálohe vedieť a neprihlásili sa do výzvy.

„Začiatkom septembra preto predpokladáme vypísanie tzv. „technickej výzvy“, ktorá bude vypísaná pre špecializovanú rastlinnú a živočíšnu výrobu v sume 50 miliónov eur. Bude to čisto katalógová výzva, čiže nemusia robiť verejné obstarávanie (pôjdu cez katalóg – tam budeme ešte robiť aktualizáciu) a tým pádom touto technickou výzvou, vychádzame takto v ústrety aj argumentačne EK, aby sa mohli zúčastniť aj ostatný záujemcovia, ktorý sa nemohli zúčastniť,“ vysvetlil Takáč s tým, že to pomôže pri čerpaní v tomto roku.

„A preto môžeme definitívne vyhlásiť, že máme odsúhlasené 50-percentné zálohové platby, pri týchto výzvach, ktoré verím, že nám pomôžu pri čerpaní hlavne v tomto roku," doplnil šéf agrorezortu. Žiadateľov tiež vyzval, aby nečakali a začali si žiadosti o príspevok podávať čím skôr. Vyhnú sa tak situácií, že v poslednom možnom termíne zahltia úradníkov žiadosťami, čím sa celý proces môže opäť predĺžiť.

"Ak majú v zmluve napríklad máj 2025, ale už teraz aktuálne finalizujú projekt, nech si podajú žiadosť o finančné prostriedky (ŽOP). Je to pre nás dôležité, aby sme to mali v tomto roku v čerpaní. PPA bude už aj žiadateľov obtelefonovávať a naháňať, sami vidíte, že ta komunikácia sa po 3,5 roku v PPA mení. Veríme, že týmito krokmi podporíme čerpanie finančných prostriedkov,“ uzavrel Takáč.

Uznesenie vítajú ovocinári aj poľnohospodári

"Po mnohých rokoch sa nádejame, že sa budú znižovať ceny našich produktov," uviedol prezident Ovocinárskej únie (OÚ) SR Marián Varga, podľa ktorého nie je mysliteľné, aby ovocie dopestované u nás bez finančnej podpory mohlo konkurovať zahraničným produktom, ktoré pestovateľov finančne stimulujú.

Na snímke prezident Ovocinárskej únie Marián Varga počas tlačovej konferencie ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richarda Takáča (Smer-SD) na tému – Aktuálne opatrenia ministerstva v súvislosti so snahou zabrániť prepadnutiu desiatok miliónov eur pre poľnohospodárov 5. augusta 2024 v Bratislave. Foto: Jakub Kotian/TASR

"Vieme, že dve tretiny ovocia sa na Slovensko dovážajú, pritom máme (na pestovanie) pomerne ideálne podmienky," dodal Varga.

"Toto uznesenie vnímame ako jedno z najlepších, pretože mnohé z tých projektov sú už vyhodnotené," uviedol podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Miroslav Štefček, ktorý dodal, že to, ako tieto prostriedky budú využité, už bude závisieť od poľnohospodárov.

(dak, sita)