Preskočiť na obsah
  |  

Telefonáty Putina nezastavia, Západ musí Ukrajine poskytnúť skutočnú podporu, tvrdí Tusk

Poľský premiér Donald Tusk ostro kritizoval telefonickú diplomaciu, ktorá podľa neho nedokáže zastaviť agresívne kroky ruského prezidenta Vladimira Putina.

Tusk reagoval na najnovší masívny útok Ruska na Ukrajinu, ktorý sa odohral nadránom 17. novembra, keď ruskí okupanti vypálili 210 rakiet a dronov na ukrajinské energetické zariadenia, pričom 144 z nich bolo zničených.

Tusk, ktorý sa snaží o posilnenie postavenia Poľska v Európskej únii, zdôraznil, že telefonáty, aj tie najvyššej úrovne, nemôžu nahradiť skutočnú vojenskú a politickú podporu Ukrajine zo strany Západu. „Nikto nezastaví Putina telefonátmi. Tento útok dokázal, že telefonická diplomacia je neúčinná,“ povedal.

Tusk tiež varoval, že nasledujúce týždne budú kľúčové nielen pre výsledok vojny, ale aj pre budúcnosť Európy. Jeho vyjadrenia prichádzajú v čase, keď sa medzinárodná diplomacia intenzívne snaží vyvinúť tlak na ruský režim.

Tusk očividne narážal na telefonát nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorý s Putinom pred niekoľkými dňami hovoril vôbec prvýkrát od roku 2022.

(lup)

  |  

Dajte mi ešte štyri roky a platy budú ako v Nemecku, uviedol Fiala

Český premiér Petr Fiala označil svoju vládu za najúspešnejšiu v histórii Českej republiky a vyjadril túžbu viesť koalíciu Spolu do volieb na jeseň 2025.

Podľa jeho slov by mal Česko po ďalších štyroch rokoch vlády dosiahnuť mzdy porovnateľné s Nemeckom a Rakúskom. Uviedol, že na splnenie tohto cieľa potrebuje celkovo dve funkčné obdobia.

„Za štyri roky to nebude, potrebujeme osem rokov. Potom budeme mať platy ako v Nemecku a špičkové univerzity a firmy. Už nebudeme žiadna montovňa,“ povedal premiér. Priemerná mzda v Nemecku pritom dosahuje viac než 50-tisíc eur ročne, čo je viac ako dvojnásobok priemerných platov v Česku.

Fiala zároveň vyzdvihol údajné úspechy vlády, ako je zvládnutie utečeneckej krízy z Ukrajiny, zníženie závislosti na ruských energiách a historické investície.

Pripustil však, že aj on robí chyby, keď v ČT poznamenal: „Nie som žiadny superman, ale keď som sa rozhodol hovoriť ľuďom pravdu, tak superman asi som, aj keď aj tí majú svoje slabiny.“

(lup)

  |  

Izrael odmieta obvinenia z genocídy OSN ako „protiizraelské výmysly"

Izrael reagoval na vyjadrenia komisie OSN, ktorá tvrdí, že postup izraelskej armády v Pásme Gazy vykazuje znaky genocídy. Správa komisie obviňuje Izrael z úmyselného spôsobovania smrti, hladomoru a vážnych zranení, pričom tvrdí, že používa hladomor a

„Správa je odporným príkladom premeny OSN na figúrku v rukách teroristov útočiacich na civilné obyvateľstvo demokratického," uviedol v noci na nedeľu hovorca izraelského ministerstva zahraničných vecí Oren Marmorstein. Ministerstvo obvinenia odmietlo ako falošné a trvalo na tom, že postup Izraela je zameraný výhradne na „zničenie schopnosti Hamasu páchať teroristické útoky".

Správa komisie OSN nie je prvým obvinením Izraela z genocídy. Juhoafrická republika začiatkom roka oficiálne obvinila Izrael z genocídy na Medzinárodnom súdnom dvore (MSD) v Haagu. Izrael vtedy obvinenia tiež rázne odmietol. MSD Izraelu nariadil, aby povolil prístup humanitárnej pomoci do Pásma Gazy a žiadal, aby Izrael obmedzil straty na životoch a škody, nenariadil mu však zastaviť vojenskú operáciu v tejto palestínskej enkláve.

Spojené štáty ako najväčší podporovateľ Izraela odmietli najnovšie i minulé obvinenia ako nepodložené.

Vojna v Pásme Gazy sa začala v reakcii na útok hnutia Hamas na juh Izraela. Militanti Hamasu 7. októbra 2023 zabili takmer 1200 ľudí a zajali približne 250 rukojemníkov. Izraelská operácia v Pásme Gazy si podľa palestínskych zdravotníckych orgánov dosiaľ vyžiadala vyše 43.846 obetí, väčšinou z radov civilistov.

(tasr)

  |  

Nesmieme pripustiť návrat totality, ale zastaviť šírenie nenávisti a extrémizmu, tvrdí Žiga

Žiga vyzdvihol odkaz a hodnoty novembrových udalostí. Nežná revolúcia podľa neho priniesla slobodné voľby a nové možnosti a nádeje.

To, do akej miery sa to podarí, určí kvalitu našej demokracie. Apeloval na to podpredseda parlamentu poverený jeho riadením Peter Žiga (Hlas). Urobil tak v rámci pietnej spomienky Konfederácie politických väzňov Slovenska na obete komunistického režimu pri príležitosti 35. výročia Nežnej revolúcie.

„Minulý režim si vynucoval poslušnosť silou. Ľudia preto žiadali slobodu slova a tlače. Chceli toleranciu, slobodnú diskusiu, výmenu názorov bez postihov a trestov za vyjadrenie iného než povoleného názoru. Lenže skutočne si dnes môžeme povedať to, čo chceme aj bez následkov a postihov za slobodný názor? Nevraciame sa tak trochu pred rok 1989 k obdobiu pokrytectva a dvojtvárnosti, keď existoval jeden názor na verejnosti a druhý doma? Teraz čelíme novým výzvam. Prehnaná politická korektnosť a neznášanlivosť nedovoľujú zdravú diskusiu a nenávistné prejavy otravujú spoločnosť," skonštatoval.

„Zároveň zmizli sociálne istoty, zanikali podniky, v ktorých ľudia prežili celý život. Prišli nové výrazy ako privatizácia, reštitúcie, tunelovanie či nezamestnanosť," podotkol. Poukázal tiež na to, že bez 17. novembra 1989 by Slováci nemali vlastný štát.

(tasr)

  |  

Nemecko schválilo vývoz zbraní za 10,9 miliardy eur. Blíži sa k novému rekordu

Nárast vývozu je spôsobený predovšetkým dodávkami zbraní do Kyjeva. Len v prvom polroku schválili nemecké orgány vojenský vývoz na Ukrajinu v hodnote 4,9 miliardy eur.

Vláda v Berlíne od začiatku januára do 15. októbra vydala povolenia na vývoz zbraní v hodnote 10,9 miliardy eur. To znamená, že do rekordnej sumy 12,2 miliardy eur z predchádzajúceho roka chýba len 1,3 miliardy eur.

Rozhodnutie vyplýva z odpovede na otázku, ktorú položila ministerstvu hospodárstva Sevima Dagdelenová, poslankyňa nemeckého parlamentu za opozičnú ľavicovú stranu Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW).

V koaličnej dohode z roku 2021 sa Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) kancelára Olafa Scholza, strana Zelených a Slobodná demokratická strana (FDP) dohodli na obmedzení vývozu zbraní a plánovali zaviesť na tento účel kontrolný zákon.

Zmena kurzu nastala po začiatku ruskej vojny proti Ukrajine. Zákaz dodávok zbraní do krajín, v ktorých prebieha vojna, Scholz zrušil vo svojom známom prejave o „bode obratu" z 27. februára 2022.

(tasr)

  |  

Japonské armádne jednotky sa zapoja do cvičenia Austrálie a USA

Dôvodom je nárast obáv Japonska z konfrontácie s Čínou spôsobený množstvom konfrontácií s čínskou armádou.

Austrálsky minister obrany Richard Marles a jeho rezortní kolegovia Lloyd Austin z USA a Nakatani Gen z Japonska spoločne rokovali v meste Darwin na severe Austrálie.

Ministri obrany ohlásili na rok 2025 trilaterálnu sériu obojživelných vojenských cvičení Austrálie, Japonska a USA. Začnú sa na severe Austrálie cvičením Talisman Sabre, neskôr budú pokračovať cvičením Orient Shield.

Spoločné vyhlásenie ministrov zdôrazňovalo „vážne obavy" z nárastu napätia vo Východočínskom a Juhočínskom mori spôsobeného agresívnym postupom plavidiel čínskej armády proti lodiam z Filipín a iných krajín z dôvodu čínskych nárokov na takmer celé Juhočínske more. Okolité štáty tieto nároky odmietajú.

Ministri tiež zdôraznili dôležitosť mieru a stability v okolí Taiwanského prielivu. Čína si okrem Juhočínskeho mora nárokuje aj ostrov Taiwan a považuje ho za súčasť svojho územia. Napätie v oblasti rastie z dôvodu častých čínskych vojenských cvičení.

(tasr)