Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hamas po smrti šiestich izraelských rukojemníkov varoval pred zmiznutím zvyšných

Tých vraj môže stihnúť rovnaký osud ako pilota Rona Arada, ktorý zmizol pred 36 rokmi.

"(Izraelský premiér Benjamin) Netanjahu akoby chcel desiatky nových Ronov Aradov," vyhlásil Hamas.

Izraelský pilot Ron Arad bol v roku 1986 zajatý, keď sa jeho lietadlo počas bojovej operácie zrútilo neďaleko libanonského mesta Sidon. Izrael okamžite začal rokovania o jeho prepustení, tie však v roku 1988 zlyhali a bol vyhlásený za nezvestného. Miesto jeho pobytu zostáva dodnes neznáme.

Šiesti izraelskí rukojemníci "mali byť prepustení počas prvej fázy výmeny za (palestínskych) väzňov," uviedol Hamas. "(Izraelský premiér) si však namiesto prepustenia izraelských zajatcov vybral ovládnutie Filadelfského koridoru," dodalo hnutie.

(tasr)

Minúta  |  

Státisíce ľudí demonštrujú v Tel Avive za prímerie v Pásme Gazy

Viac ako 300-tisíc ľudí sa v nedeľu večer zúčastnilo v Tel Avive na demonštrácii, ktorej účastníci vyzývali izraelskú vládu na dosiahnutie dohody o prímerí s hnutím Hamas a prepustení izraelských rukojemníkov.

Na protest vyzvala organizácia Fórum rodín rukojemníkov a nezvestných osôb, informovala televízia Sky News.

Organizácia na sieti X uviedla, že občania Izraela „požadujú návrat svojich bratov a sestier“ z pásma Gazy, a zdieľala zábery zachytávajúce davy demonštrantov, ako aj ľudí zapaľujúcich vatry a odpaľujúcich farebné svetlice.

Tisíce demonštrantov zablokovali v Tel Avive jednu z hlavných mestských komunikácií – Diaľnicu 20, známejšiu pod názvom Ajalonská diaľnica, odkiaľ sa ich príslušníci bezpečnostných zložiek snažili vytlačiť.

https://twitter.com/BRICSinfo/status/1830321788724670870

Demonštrácia sa začala niekoľko hodín po tom, ako sa začali pohreby niektorých zo šiestich izraelských rukojemníkov, ktorých telá izraelskí vojaci našli v sobotu v tuneli vykopanom Hamasom pod mestom Rafah ležiacom na juhu Pásma Gazy. Militanti ich podľa izraelskej armády zabili krátko predtým, ako ich vojaci objavili.

Hamas zabil šiestich rukojemníkov. Rodiny tých zvyšných žiadajú generálny štrajk

Mohlo by Vás zaujímať Hamas zabil šiestich rukojemníkov. Rodiny tých zvyšných žiadajú generálny štrajk

(tasr)

Minúta  |  

Pri pobreží Nórska našli uhynutú veľrybu, ktorú zrejme vycvičilo ruské námorníctvo na špionáž

Veľryba bieluha si vyslúžila prezývku Hvaldimir, ktorá vznikla spojením slov hval (v nórčine znamenajúcom veľryba) a krstného mena Vladimir, odkazujúceho na ruského prezidenta Vladimira Putina. Prvýkrát sa v Nórsku zjavila v roku 2019.

Uhynutú veľrybu objavili v sobotu pri juhozápadnom pobreží Nórska neďaleko mesta Stavanger.

"Hvaldiho (skratka prezývky veľryby) som našiel uhynutého, keď som ho včera hľadal, ako som to robil zvyčajne. Len niečo vyše 24 hodín predtým, ako sme ho našli už len nehybne sa vznášať, sme pritom mali potvrdené, že žije," povedal agentúre AFP Sebastian Strand, zakladateľ nórskej mimovládnej organizácie Marine Mind.

Dodal, že príčina úhynu nateraz nie je známa, pričom pri prvotnej obhliadke telesných pozostatkov bieluhy sa nenašli nijaké stopy po viditeľných zraneniach. Uhynutú veľrybu vytiahli z vody pomocou žeriavu a previezli do vychladených priestorov v neďalekom prístave, kde ju experti podrobia pitve a zistia presnú príčinu.

Veľrybu bieluhu prvýkrát spozorovali na severnom pobreží Nórska v roku 2019. Mala na sebe zvláštny tesný postroj, ktorý sa zdal byť prispôsobený pre kameru alebo zbraň, čo vyvolalo u nórskych odborníkov domnienku, že zviera prešlo v susednom Rusku špeciálnym výcvikom.

Vo vnútri postroja, ktorý z veľryby sňali, sa navyše našiel nápis "Zariadenie Petrohradu". Veľryba bola aj zjavne zvyknutá na prítomnosť ľudí, čo len posilnilo špekulácie, že bola vycvičená pre špionáž, a zrejme ušla z výbehu. Moskva sa však k týmto dohadom nikdy oficiálne nevyjadrila.

Hvaldimir sa podľa expertov dožil len 14 až 15 rokov, takže bol relatívne mladou bieluhou. Tieto veľryby sa totiž bežne dožívajú 40 až 60 rokov. V priebehu rokov Hvaldimira viackrát spozorovali pri nórskom a dokonca aj švédskom pobreží.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko si pripomína 20 rokov od masakry v škole v Beslane, o život vtedy prišlo 334 ľudí

Príbuzní obetí, pozostalí a miestni predstavitelia vrátane severoosetského lídra Sergeja Meňajla pokľakli v nedeľu pri kríži umiestnenom v telocvični, ktorá vyhorela počas rukojemníckej drámy v roku 2004 a teraz slúži ako pamätník.

Bývalí žiaci, ktorí masaker v roku 2004 prežili, prešli po školskom dvore držiac portréty obetí a biele ruže. Oblečené mali tričká s kresbou anjela, ktorú vytvorilo jedno zo zabitých dievčat.

Ruský prezident Vladimir Putin navštívil miesto útoku v Beslane už 20. augusta. Dovtedy tak urobil len v roku 2008, keď bol predsedom vlády. Okrem iného načrtol paralely medzi útokom v Beslane a vpádom ukrajinských síl do Kurskej oblasti, ktorý sa začal 6. augusta.

"Tak ako sme vtedy bojovali proti teroristom, dnes musíme bojovať proti tým, ktorí páchajú zločiny v Kurskej oblasti. Ale tak, ako sme dosiahli naše ciele v boji s terorizmom, dosiahneme tieto ciele aj v boji s neonacistami," povedal Putin na stretnutí s troma ženami z organizácie Beslanské matky.

Tie sa sťažovali, že vyšetrovanie presného priebehu udalostí nebolo nikdy ukončené. Na rozdiel od Putinových vyjadrení o Ukrajine túto časť rozhovoru ruská televízia neodvysielala.

Európsky súd pre ľudské práva v roku 2017 konštatoval, že ruské orgány pri riešení rukojemníckej drámy v Beslane "vážne zlyhali" a vyzval Moskvu, aby prijala opatrenia na zistenie pravdy.

Právnička ruskej ľudskoprávnej organizácie Memorial Tatiana Černikovová v nedeľu napísala, že "20 rokov po teroristickom útoku a sedem rokov po rozsudku ESĽP úrady stále neuskutočnili nové vyšetrovanie napriek zákonnej povinnosti tak urobiť".

https://twitter.com/mfa_russia/status/1830146070342520858

Komando čečenských povstalcov vtrhlo v roku 2004 do školy v Beslane v prvý deň nového školského roka. V jej priestoroch sa nachádzalo okolo 1 200 žiakov a ich rodičov. Väčšinu rukojemníkov nahnali maskovaní ozbrojenci do telocvične, ktorú zamínovali. So zámerom zastrašiť ostatných rukojemníkov niektorých hneď na začiatku zastrelili.

Niektorým ľuďom sa podarilo uniknúť a zalarmovať miestnu políciu. Rukojemnícka dráma sa skončila 3. septembra popoludní niekoľkohodinovou prestrelkou s ruskými bezpečnostnými silami, špeciálnymi jednotkami a výbuchmi náloží, ktoré v objekte rozmiestnili teroristi. Pri incidente a na jeho následky zahynulo 334 osôb, z toho 186 detí.

(tasr)

Minúta  |  

Kovačič zakladá nový spravodajský web, pridá sa aj Ghannam. Vyhlásili finančnú zbierku

Exmoderátor televízie Markíza Michal Kovačič ohlásil vznik portálu s názvom 360°. Tvrdí, že projekt vzniká preto, aby kritická, slobodná a vyvážená novinárčina mala stále miesto v slovenskej spoločnosti aj napriek snahám politikov obmedzovať ju.

"Zo slovenských televízií sa začali vytrácať nielen moderátori politických debát, ale najmä kritické reportáže a investigatíva," píše sa v úvode stránky Donio, na ktorej je vyhlásená zbierka pre nový portál Michala Kovačiča.

Redakcia prinesie "každý deň kvalitnú kritickú žurnalistiku, nové zistenia a odhalenia, kontext zložitých káuz, rozhovory a reportáže".

Projekt má za cieľ prinášať informácie naprieč celým politickým spektrom a z úplne každého uhla. "V polarizovanej spoločnosti nechceme potvrdzovať názory len jednej bubline. Tak ako v našej doterajšej práci budeme prinášať kritickú žurnalistiku z celého politického aj spoločenského spektra. Preto sa náš projekt volá 360°," píše sa na portáli.

Aj preto argumentujú potrebu finančnej zbierky. Práve vďaka nej má byť "kľúčový obsah dostupný pre všetkých".

Ak sa im podarí vyzbierať 50-tisíc eur, médium chcú spustiť 17. novembra - od webu po prvú kameru. Prinášať budú videá, nie články. "Bude tam trebárs hodinová debata, možno nejaký duel, širšia debata, trojminútová reportáž z parlamentu. Pôjdeme sa tých, ktorí nebudú chcieť prísť, pýtať na tlačovky, aby odpovedali na otázky. Budeme robiť investigatívu, už sa dohadujem s mimovládkami, lebo sa toho veľa odkryje, ale bežní ľudia sa o tom nedozvedia, lebo to nikto neodprezentuje v zrozumiteľnej forme. A o to nám ide," ozrejmil Kovačič v diskusii Denníka N.

Pri sume 100-tisíc avizujú rozhovory a debaty nielen s politikmi, ale aj odborníkmi pravidelne, niekoľkokrát do týždňa.

Kovačič predpokladá, že na prvý rok fungovania bude 360° potrebovať pol milióna eur. Chce ich vyzbierať len od ľudí cez crowdfunding. Investorov zatiaľ neoslovoval, spolieha sa na to, že solventnejší podnikatelia prispejú na projekt sami od seba. "Keby išiel prispieť niekto s pochybnou povesťou, odmietneme to," prezradil moderátor.

Z peňazí rovnako budú platiť aj "kvalitný tím skúsených ľudí". Nový projekt bude mať osemčlennú redakciu, zatiaľ sú však okrem Kovačiča známe len dve mená.

Tým prvým je bývalá redaktorka Reportérov RTVS Barbora Šišoláková. Tá tento týždeň na svojom profile na sociálnej sieti uviedla, že terajšiu STVR opúšťa. Ako dôvod označila "spochybňovanie jej práce a neprimerané zásahy do jej reportáží zo strany vedenia". 

Druhým menom je exredaktor Markízy Adel Ghannam, ktorý svoj odchod z televízie oznámil v piatok večer na sociálnej sieti. Redaktori sú podľa neho pri „útokoch politickej moci stále osamotení“. Už vtedy avizoval, že z médií neodchádza. 

Zvyšní piati členovia 360° budú zabezpečovať technickú prevádzku projektu - napríklad strih či kameru.

V sobotu Kovačičovi uplynula výpovedná doba, v Markíze končí po 16 rokoch. Televízia pred letom predčasne ukončila vysielanie politickej diskusie Na telo po tom, čo Michal Kovačič predniesol príhovor týkajúci sa údajnej cenzúry v médiu i aktuálnej politickej situácie. Do relácie v tom čase odmietali chodiť viacerí koaliční politici. 

(est, max)

Minúta  |  

Drucker sa prihovoril k začiatku školského roka. Opísal ho ako výnimočný

Minister školstva Tomáš Drucker očakáva školský rok 2024/2025 plný noviniek a príležitostí. Verí, že zmeny, ktoré zaviedli a zavedú, prinesú pozitívnu energiu.

"Tento školský rok bude v znamení 'nežnej revolúcie vo vzdelávaní'. Prečo 'Nežná revolúcia'? Pretože praktické zmeny, ktoré prinášame, sú o posilňovaní toho, čo funguje, a nie o ničení toho, čo bolo predtým. Chceme rozvíjať vzdelávací systém, aby lepšie slúžil deťom, žiakom, študentom a učiteľom," povedal Drucker, ktorý neopomenul ani mnoho dobrých vecí, ktoré už fungujú.

"V tomto školskom roku prechádza na nový školský vzdelávací program ďalších 400 základných škôl. Potrebujeme ich. Potrebujeme školy, ktoré deti vybavia praktickými zručnosťami a kritickým myslením. Potrebujeme mladú úspešnú generáciu, ktorá vie riešiť problémy a prispôsobovať sa novým výzvam," dodal minister školstva.

Uviedol, že prijali opatrenia na podporu učiteliek a učiteľov, ako sú napríklad kompenzačné príspevky a nové úväzky pedagogických asistentov.

"Naďalej však platí, že v rezorte, akým je vzdelávanie, sa jednoducho musí riešiť všetko. Od materských škôl až po celoživotné vzdelávanie, od obsahu učiva až po reguláciu mobilov na základných školách. Verím, že to spoločne zvládneme. K úspechu vedie práve cesta postupných - nežných - zmien, na ktorú sme sa vydali," uzavrel s poďakovaním pedagógom za úsilie a poprial všetkým úspešný školský rok.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.