Na Červenú stredu sa pamiatky sfarbia za prenasledovaných veriacich a týrané ženy

Červený týždeň rozsvecuje kostoly a kultúrne pamiatky na červeno na znak krvi veriacich ľudí, ktorých zabili či zranili v súvislosti s ich náboženským presvedčením.

Sýrska utečenka Reem Alhaswan získala v roku 2015 cenu od katolíckej charitnej siete Caritas za pomoc ďalším utečenkám. Foto: Bohumil Petrik/CNA

Dnes, 25. novembra, si pripomíname Medzinárodný deň proti násiliu páchanému na ženách, ktorý vyhlásila Organizácia Spojených národov. Prekrýva sa s takzvanou Červenou stredou, ktorú organizuje pápežská nadácia Pomoc trpiacej cirkvi. Týmto dňom vrcholí Červený týždeň aj Červený mesiac, ktorý každoročne upozorňuje na perzekúciu veriacich a potláčanie náboženských slobôd vo svete.

Podľa správy Weworld s názvom Nadviazanie kontaktu (Making the Connection), ktorú predstavili minulý rok v talianskom parlamente, násilie zakúša každý rok 1,2 miliardy žien. V tom čase, koncom novembra, sa ich zastal aj pápež František počas svojej apoštolskej cesty v Thajsku, ktoré je neslávne známe takzvaným sexturizmom. Na svätej omši v Bangkoku povedal: „Osobitne myslím na deti a ženy, ktoré sú obeťami prostitúcie a obchodovania s ľuďmi, ponížené vo svojej základnej ľudskej dôstojnosti.“

Prenasledovaní kresťania vo svete

Zlému zaobchádzaniu čelia aj veriaci, a to najviac kresťania a kresťanky, celkovo vyše štvrť miliardy, čo je viac ako uplynulý rok, informuje správa organizácie Open Doors. Pomoc trpiacej cirkvi dokonca hovorí o 300 miliónoch takto postihnutých kresťanov, pričom viac ako dve tretiny nábožensky motivovaných útokov sú proti nasledovníkom Krista. Tieto aj ďalšie organizácie varujú, že prenasledovanie kresťanov rastie a dosahuje kritickú hranicu. Tejto téme sme sa venovali v osobitnom článku.

Červený týždeň rozsvecuje kostoly a kultúrne pamiatky na červeno na znak krvi veriacich ľudí, ktorých zabili či zranili v súvislosti s ich náboženským presvedčením. V minulosti takto očerveneli mnohé významné kultúrne i náboženské pamiatky vo svete a predpokladá sa, že aj dnes sa zapoja stovky budov, a to najmä kostoly v rôznych častiach sveta. Popri tom sa organizujú omše za prenasledovaných kresťanov, kampane na ich podporu a iné dobročinné aktivity.

Britská pobočka pápežskej nadácie informovala, že dnes v tamojšom parlamente predstaví publikáciu o ľuďoch väznených za svoju vieru s názvom Prepustite svojich zajatcov – správa o kresťanoch nespravodlivo zadržiavaných pre svoju vieru (Set Your Captives Free – A Report on Christians unjustly detained for their Faith). Pobočka Pomoci trpiacej cirkvi v Kanade tentoraz usporiadala online podujatie, na ktorom hovorili veriaci, ktorí zakúšajú perzekúciu. Španielska pobočka ponúkla farnostiam pomoc pri premietaní filmov a organizácii konferencií na túto tému.

Na Filipínach biskupi tento ročník podujatia nazvali Červená znamená lásku: Jedna cirkev proti COVID-19, a je tak určený aj tým, ktorí sa infikovali čínskym vírusom, tým, ktorí im pomáhajú, a tiež obetiam nedávnych ničivých tajfúnov.

Dnes večer sa má na červeno popri viacerých kostoloch rozsvietiť socha Krista nad brazílskym Rio de Janeiro, rakúsky parlament vo Viedni aj taliansky úrad vlády: Palazzo Chigi v Ríme. Taliansky premiér Giuseppe Conte a ministerka pre rovné príležitosti a rodinu Elena Bonetti sa pri tejto príležitosti zúčastnia na podujatí, ktoré sa bude naživo vysielať online. Podľa komuniké si však spomenú len na ženské obete násilia, nie na prenasledovaných veriacich.

Prenasledovaní kresťania z Iraku Mubarak a Agnesa vo Vatikáne. Foto: Bohumil Petrík/CNA

Červená streda na Slovensku a v Česku

"Som veľmi rád, že Slovensko sa konečne pripája ku krajinám, v ktorých je náboženská sloboda braná vážne a ako základné a neodňateľné ľudské právo," povedal Miroslav Dzurech, riaditeľ slovenskej kancelárie pápežskej nadácie pre TASR. Podľa neho verejnosť často zabúda hovoriť nahlas, že 300 miliónov kresťanov na celom svete žije v krajine, kde trpia alebo sú priamo diskriminovaní či prenasledovaní.

Večer od 18.00 u nás sčervenie Bratislavský hrad, Most SNP, Mestská veža v Banskej Bystrici, no predovšetkým sakrálne stavby naprieč Slovenskom. Podľa slovenskej pobočky pápežskej nadácie sa do krvava zafarbia Katedrálny chrám svätého Jána Krstiteľa v Trnave, Bazilika svätého Mikuláša v Trnave, rovnako Katedrála svätého Emeráma v Nitre, Katedrála Najsvätejšej Trojice v Žiline, ale aj ďalšie: Kostol svätého Martina v Trstenej, Kostol všetkých svätých v Ludrovej, Katedrála svätého Martina, ďalej Spišská kapitula, Bazilika na Mariánskej hore v Levoči, taktiež Dóm svätej Alžbety v Košiciach, Kostol Povýšenia svätého kríža v Sihelnom a Socha Krista v obci Klin.

Náboženské organizácie dnes v Prahe hostia konferenciu s názvom Pronásledování pro víru ve světě. Fakta a svědectví. Vystúpia na nej Ján Figeľ, bývalý osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ, aj arcibiskup Yohanna Petros Mouche z irackého Mosulu. Ten rozpovie viac o starobylom kresťanskom meste Karakoš, ktoré zničili teroristi. Iračanov z tohto mesta máme pritom i na Slovensku. Počas prenasledovania zo strany samozvaného Islamského štátu sa ich ujala aj naša cirkev a v súčasnosti sa príkladne integrovali do spoločnosti. Na konferencii vystúpia takisto nemenovaní ľudia rôzneho vierovyznania, ktorí zažili prenasledovanie či genocídu.