Veľmi cenný by bol prehľad a vyhodnotenie dotácií na start-upy, kde bolo peňazí rádovo viac ako pri projektoch na konferencie alebo moderný tanec. Dodnes sme sa napríklad nedozvedeli, koľko stál štát Globsec len z verejných zdrojov a dalo by sa pokračovať.
Táto debata je potrebná zvlášť v dobe, keď štát ide zvyšovať dane a chce škrtať peniaze rodinám.
Lenže odvolaním Šimečku sa to všetko zabije.
Až donedávna bol tento talent hodný poslanca Blahu. Keď sa pustil do kritiky, vedel to urobiť ako nikto iný – problém zveličil, kritizovaný výrok či postoj nafúkol, a z objektu sa stala obeť. Nazvali sme tento talent kedysi "blahovaním".
Kým chceli za vyslovenie nedôvery Šimečkovi hlasovať iba poslanci Smeru a SNS, bolo to účelové politické divadlo. Ak sa pridá Hlas, bude to vážna politická chyba. "Blahovať" budú všetci.
Akonáhle totiž príde opozícia o zastúpenie vo vedení parlamentu, stáva sa z progresívneho klientelizmu s verejnými zdrojmi problém rádovo väčší. Kritike bude čeliť vláda, nie progresívci. A bude to kritika tvrdšia ako to, čo vidíme dnes, pretože príde z Bruselu, kde nám tlačia bankovky. Namiesto o desiatky či stovky tisíc eur pôjde o miliardy pre štát. Obeťou nebudú progresívci, ktorí si nájdu zdroje inde, ale všetci ostatní.
Hlas urobil chybu po voľbách, keď práve oni tlačili na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. A teraz robia ďalšiu chybu, keď namiesto pragmatizmu pri Šimečkovi, napodobňuje Šutaj Eštok svojich kolegov zo Smeru a SNS.
Začína sa nám tu opakovať jeden nepríjemný scenár.
Videli sme to pri odvolaní bývalej šéfky SNG. Alexandra Kusá nebola nijako zvlášť schopná ani úspešná riaditeľka, za mnoho vecí ju bolo možné oprávnene kritizovať. Napríklad za podobu inštalovaných výstav v SNG, jej správanie pri benátskom Bienále či za to, čo neurobila pre súčasných slovenských výtvarníkov (ako upozornil český výtvarník Jiří David, urobila pre nich za 14 rokov "jedinú výstavu v medzinárodnom kontexte“).
Namiesto presne mierenej kritiky však prišlo odvolanie takým spôsobom, ktoré z nej urobilo obeť, ktorej sa zastávajú aj tí, čo o nej vôbec nič netušia.
So Šimečkom to vyzerá podobne.
Málokto by bol ochotný uveriť tomu, že tento mladík by dokázal riadiť štát. Pozornejší si všimli, že ani vedenie SaS sa ho pri nedávnej kritike nezastávalo. Šimečka má problém aj s médiami, nie je ochotný čeliť kritickým otázkam, vyhýba sa Štandardu či Postoju; keď sme ho žiadali o rozhovor, iba opakoval, že „o tom nerozhodujem ja“.
Je to slabé miesto PS a ak sú v popredí strany politici ako on, je to pre kritikov progresivizmu malý darček.
Ak ho však parlament odvolá, už to nebude spor s progresivizmom. Nepôjde o agresívnu ideológiu, ktorej program odmieta väčšina voličov. Bude to spor so zastúpením opozície a deľbou moci podľa výsledkov volieb.
Od jednej parlamentnej schôdze, keď sa ujímal moci Vladimír Mečiar (a v sále ho za to kritizoval jediný opozičný poslanec Robert Fico) nikto nekádroval politické strany za to, akých kandidátov či neborákov dali do funkcií. Je to ich zodpovednosť a zodpovednosť voličov, ktorí im dali hlas. Rieši sa to vo voľbách a nikde inde. Až teraz, po Šipošovi a odvolanej Kolíkovej, prichádza hlasovanie o Šimečkovi.
Jeho odvolanie by bolo prekročením hranice, ktorá sa prekračovať nesmie a nemá.
