Vieme, kam až zašli médiá, ktoré si už budúceho prezidenta vybrali a robia kampaň. Neskrývane, otvorene.

Keď si otvoríte republikánske noviny, dozviete sa, že atentátnik Ryan Wesley Routh mal na aute nálepku Biden-Harris z minulých volieb, ak si otvoríte liberálnu tlač, toto ostane opomenuté a dočítate sa, že v roku 2016 mal voliť Trumpa. Iba pravicové noviny vám prinesú informáciu, že finančne podporoval demokratov. Na sociálnych sieťach sa vyhrážal Trumpovi, používal liberálne slogany Kamaly Harrisovej, že vo voľbách „ide o demokraciu“ a „nemôžeme prehrať“.

Americké médiá prekročili hranicu od momentu, keď oznámila kandidatúru Kamala Harrisová. Sú súčasťou kampane ešte viac, ako to u nás robí Denník N.

U nás sa progresívna tlač sústredí na negatívnu kampaň voči protikandidátom a mobilizáciu voličov, v Amerike už robia médiá aj priamu kampaň, používajú tie isté slová a slogany, vyberajú si prieskumy tak, aby mobilizovali. A nevšímajú si nič, čo by pokazilo dokonalý imidž ich kandidáta.

Kamala Harrisová sa v diskusii s Trumpom správala ako dokonalá herečka, písali sme o tom hneď po debate, bolo to vidieť. Ale až Fox News urobil video, kde tie jej naučené výroky ukázal aj z iného vystúpenia. Hoaxy sa počítali Trumpovi, ale nie Harrisovej. A najmä sa vytvorila ilúzia, že keď niekto o niečom hovorí (Kamala o hranici s Mexikom), tak to bude aj riešiť. Dokonalá ignorancia všetkého, čo o kandidátoch hovorí ich minulosť.

Američania majú väčší problém ako novembrové voľby, ich problém je stav establišmentu, osobitne médií.

Elegantne to vystihla podpora speváčky Taylor Swiftovej, ktorá podporuje rovnakého kandidáta ako Dick Cheney.

Keď sa na moment zastavíte, je to nevídaná vec.

Dick Cheney bol viceprezidentom mladšieho Busha a zrejme liberálmi najviac nenávidenou postavou. Medzi celebritami, hercami a umelcami, v Hollywoode aj na Manhattane. Bol pre nich zlom, ako to v týchto kruhoch často počuť. Vznikol o ňom negatívny film Vice, nenávideli ho za vojny, šírenie demokracie, štátnu korupciu v Iraku, bol skrátka temnou tvárou neokonov pred Victoriou Nulandovou.

K pointe: Cheney dnes podporuje rovnakú kandidátku na prezidenta, ako speváčka Taylor Swiftová a zástupy v Hollywoode aj na Manhattane.

Nenápadný triumf neokonov, čo poviete? Pritom v pozadí ide stále o vojnu, stále o šírenie demokracie a „hodnoty“. A tam kdesi, v tieni, stojí tá istá doktrína. Porazená na Blízkom východe, úspešná kúsok na sever.

Neokoni začínali ako sklamaní trockisti u demokratov, dnes sú zoradení za najľavicovejšou kandidátkou na prezidenta a demokratkou. Kruh bol dokončený.

Americké voľby vskutku začínajú byť o budúcnosti demokracie, ale inak, ako o tom počúvame zo CNN. Veď si to len zhrňte:

Na Trumpa mal byť už druhý atentát. Médiá šíria stranícku propagandu, v debate nevznikne diskusia a Dick Cheney volí rovnakú osobu ako Taylor Swiftová.

A na dôvažok, keby nebol Elon Musk kúpil Twitter, o väčšine z toho by sme ani nevedeli.

A teraz vážne. Starí Gréci nemali radi demokraciu, pretože podľa nich viedla k vláde podpriemeru. Čosi už o tom vieme aj u nás. Upadlá demokracia podľa Aténčanov viedla logicky k oligarchii a neskôr k vláde silnej ruky.

Bez ohľadu na americké voľby sa nám pomaly ale isto objavujú kontúry nového režimu. Strašidlo nemá meno populizmus, on (režim) ešte meno vôbec nemá. Len vieme, že sa rád zakrýva bojom za demokraciu, ale v skutočnosti ide o niečo úplne iné ako ten demos a jeho vládu.

Trumpove víťazstvo naberá na význame pre celý Západ. Ale to najdôležitejšie, ak Trump vyhrá, začne až potom.