Podľa vládneho návrhu zákona má vo vrcholových orgánoch firiem menej zastúpené pohlavie dosiahnuť hranicu 40 percent pozícií nevýkonných riadiacich pracovníkov, alebo hranicu 33 percent pozícií všetkých riadiacich pracovníkov.
Legislatíva, ktorú má na stole slovenský parlament, sa zameriava iba na kótované spoločnosti – firmy, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ a majú sídlo na Slovensku. V dôvodovej správe k zákonu sa uvádza, že zákonodarcovia cielene vybrali veľké spoločnosti, pretože podliehajú verejnému záujmu a majú dosah na celé hospodárstvo.
Rovnaké hlasovanie, rôzne názory
Dve najväčšie koaličné strany Smer a Hlas však majú rozdielne názory na otázku, či by kótované spoločnosti mali zaviesť minimálny počet menej zamestnaného pohlavia vo vedení.
Strana Smer uviedla, že s povinnými kvótami sa vôbec nestotožňuje. "Zákon sme prijali s krútením hlavy," napísala Štandardu v stanovisku strany Smer Ľubica Končalová z tlačového oddelenia.
Poslanci Smeru za návrh zákona zahlasovali iba preto, že nechcú riskovať spor Slovenska s EÚ. "Ide o transpozíciu európskej smernice, ktorá bola prijatá počas minulého volebného obdobia. Nepovažujeme za rozumné riskovať infrídžment zo strany Európskej komisie," dodala Končalová.
Hlas považuje za správne, že europarlament prijal smernicu o kvótach pre všetky štáty EÚ. “Hlas podporuje tento zákon, nakoľko sme plnohodnotným členom EÚ,” povedal poslanec parlamentu a predseda ústavnoprávneho výboru Miroslav Čellár (Hlas).
Na otázku Štandardu, či Hlas nepovažuje zavádzanie kvót za progresivistické opatrenie, ktoré predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok opakovane kritizuje, odpovedal Čellár záporne.
“Aj v našom právnom poriadku poznáme niektoré situácie, keď by sme mali ako keby vyrovnávať zastúpenie medzi pohlaviami,” povedal Čellár.
Ako príklad uviedol takzvaný antidiskriminačný zákon, na základe ktorého môžu orgány verejnej správy prijať dočasné vyrovnávacie opatrenia na odstránenie diskriminácie z dôvodov príslušnosti k rodu alebo pohlaviu.
Zákon nestanovuje, že pokiaľ pri určitých pracovných pozíciách nemajú pohlavia rovnaké zastúpenie, ide o diskrimináciu. Na otázku či pohlavie je jediná kategória, keď je správne zavádzať kvóty, ako napríklad pri kategórii sexuálnej orientácie, čo je praxou v západnej Európe, Čellár odpovedal, že pri tomto probléme je potrebná diskusia.
Kvóty urážajú ženy, tvrdia SaS a Slovensko
Opozičné poslenecké kluby hlasovali pri návrhu zákona rôzne. Väčšina klubu Progresívneho Slovenska hlasovala za (28), dvaja poslanci neboli prítomní.
Väčšina klubu Slovensko, Kresťanská únia, Za ľudí sa zdržala hlasovania, Anna Záborská (KÚ) bola proti. "Podľa nás je pre ženy urážajúce, keď dostanú pozíciu iba preto, že sú ženy, a nie pre svoju kvalifikáciu a schopnosti," povedal hovorca hnutia Slovensko Matúš Bystriansky.
Podľa hnutia Slovensko je na slobodnom rozhodnutí mužov aj žien, pre akú profesnú oblasť sa rozhodnú. Pokiaľ by podobné návrhy postupovali aj do ďalších oblastí, môže sa stať, že niektoré profesie ostanú úplne nefukčné, uviedlo hnutie.
Opozičná SaS mala pri hlasovaní voľnú ruku. Janka Bittó Cigániková (SaS) za zákon nezahlasovala. Pre Štandard uviedla, že dôvodom bolo, že ju zákon urážal ako ženu, političku a aj ako podnikateľku. "Ženy si zaslúžia svoje miesta, pretože sú dobré. Potom to dopadne tak, že ak sa šikovná žena niekam dostane, tak sa na ňu pozerajú, že je to tá, ktorá len napĺňa kvóty," povedala Bittó Cigániková.
"Ak sa chlapi posnažia, tak vedia byť rovnocenní so ženami,“ dodala poslankyňa SaS.
S kvótami nesúhlasím, hovorí Škripek z KDH
Poslanec Branislav Škripek (KDH) povedal, že v dravom svete biznisu sa dlhodobo pre súťaživosť mužov nedarilo presadzovať ženám na rovnocenné akceptovanie vo vedúcich pozíciách. „Toto je však nesprávne myslenie v spoločnosti, ktoré je potrebné meniť a podnecovať, aby ženám bola priznávaná rovnaká podpora a ekonomické ohodnotenie za rovnakú prácu, ako mužom. Nadradenosť mužov a ponižovanie žien sú neakceptovateľné skutočnosti,“ zhodnotil Škripek.
S myslením európskych úradníkov, ktorí nariaďujú povinnosť, koľko žien musí byť vo vedení spoločností nesúhlasí, „pretože spôsobuje nezmyselné situácie - administratívne a podobne a spoločnosti budú ,Bruselom' vystavené takémuto tlaku“.
Zákon ovplyvní dve firmy
Podľa Analýzy dopadov na podnikateľské prostredie, čo je dokument, ktorý bol predložený spolu s návhom zákona, právna úprava sa dotkne dvoch spoločností. Má isť o spoločnosť Tatra Banka a Tatry mountain resorts (TMR). Iba tieto spoločnosti spĺňajú podmienku, že svoje akcie ponúkajú na trhu EÚ a majú sídlo na Slovensku.
V článku portálu O peniazoch, publikovanom v apríli sa uvádza, že pomer žien a mužov v predstavenstve Tatra banky je 2 : 5 a v dozornej rade 2 : 7. Horší pomer v dozornej rade je v TMR, kde je pomer 0 : 9, pričom v jej predstavenstve je pomer pohlaví 1 : 2.
Štandard oslovil obidve firmy so žiadosťou o vyjadrenie. Tatra Banka sa odmietla vyjadriť, TMR do publikovania článku neodpovedala.
Zvýšenie zastúpenia menej početného pohlavia má podľa dôvodovej správy zákona viesť k vyšším príjmom týchto firiem. Legislatíva takisto upravuje, že pokiaľ by sa na rovnakú pozíciu vo vrcholových orgánoch spoločnosti hlásili kandidáti oboch pohlaví, má dostať prednosť záujemca menej zastúpeného pohlavia.
Pokuta 100-tisíc eur
Spoločnosti majú zaviesť transparentný výber kandidátov. Do 31. decembra tohto roka musia poskytnúť ministerstvu práce informácie o zastúpení pohlaví v ich vedení. Pokiaľ nedosahujú stanovené kvóty, musia takisto poskytnúť vysvetlenie a návrhy opatrení na dosiahnutie týchto cieľov.
Pokiaľ by si spoločnosť nesplnila túto informačnú povinnosť, dostane pokutu 100-tisíc eur.
