Tušíme, o čo ide
Zo správy sa nedozvedáme, o aké neoliberálne a aké tradičné ruské hodnoty ide. Ale veľmi dobre to tušíme.
Za čo je Rusko roky tvrdo kritizované liberálnymi, progresívnymi európskymi a americkými kruhmi? No predsa za to, že Rusko odmieta ideológiu LGBT+ a v istom rozsahu jej šírenie na svojom území dokonca sankcionuje.
V Rusku muž je stále mužom a žena ženou. Manželstvo je zväzok muža a ženy. Deťom a mládeži je zakázané vymývať mozog ideológiou, ktorá hlása niečo iné. Kto by proti tomu namietal? No a Rusi toto označujú za „ruské hodnoty“. Nech sa páči, v poriadku.
A je pravda, že drvivá väčšina krajín zo zoznamu sa nejako podieľa na šírení LGBT ideológie vo svete. Najmä USA a EÚ ako celok to robia dosť agresívne.
A to už veľmi dávno. Spomínate si na Deklaráciu o zvrchovanosti členských krajín EÚ v kultúrno-etických otázkach? Náš parlament ju schválil v roku 2002. Žiadali sme ňou Európsku úniu, aby nám nevnucovala hodnoty, ktoré sú nám cudzie.
Preto aj to, čo urobili teraz Rusi, by mohlo mať zmysel. Ale iba za podmienky, ktorú som uviedol.
Je tu totiž problém.
A čo umelý potrat?
A čo umelý potrat?
Odkedy stratil svoju príťažlivosť sovietsky typ komunizmu, ktorý oslobodzoval proletárov, nová ľavica začala hľadať skupiny na spôsob nového proletariátu, ktorých oslobodzovanie by bolo populárnejšie.
A jedno riešenie predsa bolo naporúdzi. Predsa oslobodzovať treba ženy od tehotenstva. Legalizácia umelého potratu bola síce nie hlavnou ideologickou témou, ale predsa len dôležitou, hneď po boľševickom prevrate v Rusku v roku 1917. Prvá Leninova vláda okamžite zlegalizovala umelý potrat ako prvá vláda na svete.
Ako rady začali siahať po téme legalizácie potratu komunistické, socialistické a liberálne politické strany v západnej Európe od 60. rokov, keď zistili, že ekonomickými témami neporazia kresťanských demokratov a konzervatívcov. A s témou potratov tieto strany naozaj začali konzervatívcov v parlamentoch porážať. V Taliansku, Francúzsku, západnom Nemecku, Belgicku, Holandsku...
Prestali byť marxisticko-leninskými, stali sa neomarxistickými.
Mimochodom, to, že komunisti v sovietskom bloku predbehli západoeurópskych ľavičiarov v legalizácii potratov takmer o dvadsať rokov, čo im tí západoeurópski mohli len ticho závidieť, vďačíme aj vtedajšiemu všadeprítomnému heslu „Sovietsky zväz, náš vzor!“
Ideológia LGBT je len mladšia sestra potratu
Keď sa vlna legalizácie potratov prevalila úspešne západnou Európou a Amerikou, prišla ideológia LGBT+, ktorá oslobodzovala sexuálne menšiny. Najprv to bolo iba LG (lesbičky a gayovia), išlo teda o homosexualizmus, ktorý chcel zaviesť registrované partnerstvá, potom manželstvá párov rovnakého pohlavia.
Aj to sa v západnej Európe podarilo a presadili to tie isté strany, ktoré presadili aj potrat. Komunisti, socialisti, liberáli, progresívci. Teda často bývalí marxisti-leninisti. A išlo len o pokračovanie oslobodzovania niektorých skupín. Oslobodzovania od čoho? No predsa od tyranie tradičných hodnôt, ako boli rodina, manželstvo, ochrana ľudského života.
Homosexualizmus bol len mladším súrodencom potratu. A po pribudnutí rodovej ideológie, teda po pribudnutí niekoľkých písmeniek sa ideológia LGBT+ stala ešte mladším súrodencom potratu.
Je tradičnou ruskou hodnotou ochrana nenarodeného života alebo potrat?
Ponúka sa teda otázka. Čo je tradičnou ruskou hodnotou? Ochrana nenarodeného života alebo právo na potrat?
Ak LGBT+ ideológia ohrozuje tradičné ruské hodnoty, a zároveň platí, ako tvrdím, že koreňom tejto ideológie je potrat, nemal by byť v rozpore s tradičnými ruskými hodnotami aj potrat? Nuž mal by byť, však?
Ale je? Aký stav v Rusku panuje v oblasti potratu? Nuž, komunizmus, ktorý ho v Sovietskom Rusku zaviedol, je už dávno mŕtvy, ale štatistika potratu je v dnešnom Rusku stále zlá. Počet potratov na tisíc žien síce za tridsať rokov výrazne poklesol, ale tento ukazovateľ je oveľa horší ako v drvivej väčšine krajín z Mišustinovho zoznamu.
Potrat je v Rusku v prvom trimestri života plodu legálny a na požiadanie a je možný za istých okolností aj v ďalších trimestroch. Je to typický liberálny zákon.
V súvislosti s potratmi ruský prezident Putin hovorí, že „práva a slobody žien treba rešpektovať“. Zákon sa zásadne meniť nebude.
Drobné signály zmeny k lepšiemu
Občas sa objavujú signály zmeny k lepšiemu, ale sú len kozmetické. V roku 2011 ruský parlament schválil zákon, ktorý zakazuje vydávať potrat za bezpečnú zdravotnú procedúru a prikazuje poskytovateľom potratov vynaložiť 10 percent svojej reklamy na opísanie nebezpečnosti potratu. Manželka vtedajšieho prezidenta Dmitrija Medvedeva Svetlana zaštítila kampaň „Daj mi život!“.
V roku 2013 bol v Rusku schválený zákaz reklamy propagujúcej potrat.
V niektorých regiónoch sa objavujú symbolické zákazy vykonávania potratov na niekoľko dní, napríklad roku 2016 v Prímorskom kraji na tri dni, v roku 2017 v Čuvašsku na Medzinárodný deň detí a tak ďalej.
Za prijatie legislatívy obmedzujúcej vykonávanie potratov sa vyslovuje Pravoslávna cirkev. Bez väčšej odozvy.
Vcelku však potratová mentalita ostáva hlboko zakorenená v ruskej spoločnosti.
Ozaj, čo Poľsko?
Na Mišustinovom zozname je kuriózna jedna vec. Je milé, že Slovensko a Maďarsko ruská vláda nepovažuje za krajiny ohrozujúce ruské tradičné hodnoty. Dokonca ako jediné dve krajiny z EÚ.
No to však znamená, že napríklad také Poľsko na zozname nechýba.
Ak nejaká krajina v Európe zviedla po páde komunizmu skutočne príkladný a úspešný zápas za tradičné konzervatívne hodnoty, tak je to práve Poľsko. Ak niekto tvrdí, že Poľsko ohrozuje ruské tradičné hodnoty, môžeme sa len trpko pousmiať.
Nie, Rusko nemá na zostavovanie takýchto zoznamov
To, že Rusko dokáže čeliť LGBT ideológii, je pozitívna skutočnosť a treba to oceniť. Avšak z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že Rusko nemá na to, aby zostavovalo zoznamy ako ten Mišustinov. A ani na to ešte dlho mať nebude.
Ako sme videli, poňatie tradičných hodnôt je u ruskej vlády rozporuplné a zaváňa to podvodom, ktorý je zahranično-politicky motivovaný.
Konzervatívci chránia všetky tradičné hodnoty
Konzervatívci, najmä kresťanskí, majú chrániť všetky tradičné konzervatívne hodnoty.
Keď sa pozrieme do zahraničia, vidíme, že Rusko síce nie je tým, za čo ho vydávajú západné médiá a západná politika, ale nie je ani tým ochrancom tradičných hodnôt, akým by sa ono samo rado videlo.
Podobne by mali byť ostražití aj konzervatívci u nás doma. Nie všetko, čo sa občas za konzervatívne vydáva, aj v skutočnosti konzervatívnym je.
Kolega Michal Čop si po Národnom pochode za život v názve svojho článku položil otázku, prečo na ňom chýbali politici vládnej koalície. Niektorí diskutujúci sa v diskusii pod článkom čudovali, že v texte Čop na tú otázku nedal odpoveď.
Možno preto, lebo na tú odpoveď každý príde ľahko aj sám.
