Ukrajina podľa Sikorského. A prečo jeho zmysel pre realitu upokojuje
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski patrí k hlavným európskym jastrabom pripraveným bojovať s Ruskom do posledného Ukrajinca. Súčasne z času na čas vidíme, že dôsledne rozlišuje medzi rétorikou a analýzou. Na rozdiel od mnohých iných, ktorí sa strácajú v propagande vlastného tábora, Sikorski napriek tomu, čo hovorí, netrpí žiadnymi ilúziami a je schopný tvrdo bojovať za záujmy svojej krajiny.
Poland first
O jeho realizme sa dozvedáme opakovane: keď pred mnohými rokmi tento presvedčený atlantista vyhodil svojho námestníka po tom, čo po rokovaniach s Američanmi usúdil, že námestník nadŕža Američanom; keď s európskymi ministerskými kolegami sprostredkoval dohodu medzi ukrajinským prezidentom Janukovyčom a lídrami Majdanu alebo keď sa pred desiatimi rokmi v tajne nahranom rozhovore v luxusnej varšavskej reštaurácii sťažoval, že vzťahy s Američanmi nestoja za nič a že Poliaci sa k nim správajú ako vazali.
Keď ako europoslanec komentoval výbuch plynovodu Nord Stream tweetom „Vďaka, USA“, vybočil z propagandistických nôt, podľa ktorých si plynovod Rusi zničili sami, a zároveň odklonil pozornosť od Poľska, ktoré v celej operácii určitú úlohu pravdepodobne hralo. Pri svojej poslednej návšteve Kyjeva sa s najvyššími ukrajinskými predstaviteľmi pohádal, lebo od nich žiadal uctenie si pamiatky poľských obetí Volynského masakru spáchaného banderovcami počas druhej svetovej vojny. Poľská verejnosť to po všetkej svojej pomoci Ukrajine považuje za nevyhnutný krok, ktorý si však ukrajinský režim, závislý od banderovských milícií, môže len ťažko dovoliť.
Ukrajinské vyhliadky: propaganda verzus realita
Sikorského realizmus sa opäť preblysol zverejnením telefonického rozhovoru, ktorý mal na jar tohto roku s dvoma ruskými podvodníkmi vydávajúcimi sa za bývalého ukrajinského prezidenta Porošenka. Čo všetko Sikorski údajnému Porošenkovi prezradil? Vysvetlil, že Poľsko nie je pripravené priamo sa zapojiť do konfliktu. Nevylúčil však zmenu v prípade, že ukrajinský front skolabuje a Rusi otvoria postup na západ. Varšava tiež nechce nahrať ruským tvrdeniam, že má zálusk na niekdajšie poľské územie, ktoré obsadil po druhej svetovej vojne Sovietsky zväz. Ukrajinu varoval pred stratou Odesy a pred multilaterálnymi formátmi, kde ju môžu prinútiť, aby sa vzdala územia. Upozornil, že ak sa potvrdí, čo sa hovorí o ukrajinskej korupcii, Kyjev si zavrie prístup k európskym peniazom. S blížiacou sa zimou očakáva ďalšiu vlnu ukrajinských migrantov, keďže v čase rozhovoru mal informácie, že ukrajinská elektrická sieť je na sedemdesiat percent zničená.
Vstup Ukrajiny do NATO neočakáva. Západnú rétoriku považuje za vyjednávací žetón, ktorý USA použijú na vynútenie si ústupkov od Ruska. Ani s EÚ to nebude jednoduché, keďže Ukrajina by na seba stiahla veľkú časť prostriedkov na spoločnú poľnohospodársku politiku, a naviac by mala spolu s Poľskom v európskych inštitúciách väčšiu váhu ako Nemecko. Aj keby sa Ukrajine podarilo prekonať všetky prekážky, skôr ako za desať rokov sa do EÚ nedostane. Takisto neočakáva zmenu režimu v susednom Bielorusku, keďže Lukašenko má veci pod kontrolou. Výzvy prezidenta Dudu, aby Američania rozmiestnili v Poľsku jadrové zbrane, považuje za nezmyselné a nežiaduce, pretože Poľsko by nad nimi nemalo kontrolu.
Informačný únik potvrdil, aké pochmúrne sú ukrajinské vyhliadky a aká falošná je rétorika západných predstaviteľov, keď hovoria o ukrajinskom víťazstve a členstve v EÚ a NATO. Na druhej strane, zmysel pre realitu, ktorý si tento atlantický a protiruský jastrab do istej miery zachováva, pôsobí v prostredí kolektívneho šialenstva európskych lídrov takmer upokojujúco.