Po karabašskom prímerí sa opustení Arméni primkli bližšie k Rusom

Dôvodom je mimoriadne rýchle a efektívne nasadenie ruských vojsk v Náhornom Karabachu. Zatiaľ čo v baroch Stepanakertu ponúkajú miešaný nápoj „ruský mierotvorca“, v Baku a Ankare si postupne začínajú uvedomovať možné dôsledky príchodu ruských vojakov do tohto strategicky dôležitého regiónu.

Zo zradcov spasitelia

Počas šiestich týždňov vojny, v ktorej museli arménske sily čeliť presile azerbajdžanského vojska podporovaného Ankarou a islamistami z krajín Blízkeho východu, mnohí Arméni očakávali, že Rusko v konflikte otvorene zasiahne v ich prospech a zvráti tak výrazný nepomer síl. Nádej v ruský vojenský zásah však bola viac želaním než racionálnym očakávaním založenom na faktoch, keďže Moskva opakovane zdôrazňovala, že jej garancie ochrany Arménska sa netýkajú separatistického Náhorného Karabachu.

Po podpísaní Moskvou sprostredkovaného prímeria, ktoré bolo v krajine vnímané ako kapitulácia, prepukla v arménskej spoločnosti panika. Nejeden bežný Armén veril, že Moskva a Jerevan zradili ich armádu, utečenci z Karabachu sa báli, že sa nebudú mať kam vrátiť a že ich stáročné kresťanské sakrálne pamiatky zničia.