„Korunované“ kostoly Slovenska

Prvýkrát sa koruna dostala na vežu Dómu 15. októbra 1765 na počesť menín panovníčky Márie Terézie. V roku 1760 udrel do starej gotickej veže blesk a poškodil ju. Bratislavčania sa rozhodli vežu prestavať do reprezentatívnejšej podoby, keďže v tej dobe už nemusela slúžiť ako súčasť opevnenia mesta.

Model kráľovskej koruny vyrobili z medi, vankúš mal plochu štyri štvorcové metre a celková váha bola 300 kg. Na veži vydržala až do roku 1833. Osudným sa jej stal, zhodou okolností, opäť zásah blesku, ktorý zapálil strechu veže a medená helmica s korunou spadli na zem a zničili sa.

Po oprave veže, ktorej podoba sa zmenila na neogotickú, osadili súčasnú korunu na jej vrchol 15. novembra 1846, teda 16 rokov od poslednej korunovácie v Dóme. Vyrobili ju z medeného plechu a pozlátili. Podľa legendy mala byť koruna taká veľká, že sa na nej dokázal otočiť kôň s kočom; ďalšia zasa opisovala veľkosť vankúša pod korunou ako dĺžku stola, za ktorý by sa posadilo a rozpažilo ruky dvanásť mužov. Skutočnosť je, samozrejme, oveľa skromnejšia. Koruna na vankúši je vysoká 156 cm (uvádza sa aj údaj 164 cm), strana vankúša je dlhá 120 cm a spolu aj s korunou vážia 160 kg.

Korunu odvtedy sňali len dvakrát – vždy pri oprave Dómu. Stalo sa tak v roku 1905 a v roku 2010. Okrem toho na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia pri pamiatkovej obnove korunu priamo na vrchole veže opätovne pozlátili.

V roku 2010 sa zistilo, že strešné trámy veže sú už v zlom stave, takže bolo potrebné pristúpiť k oprave. V rámci nej sňali korunu a opravili ju. Zistilo sa totiž, že nesie stopy po priestreloch, ktoré pochádzali s najväčšou pravdepodobnosťou z roku 1968 od sovietskych vojakov. Koruna bola ošetrená ochranným náterom a opätovne pozlátená. Vložili do nej dokumenty o obnove, kópie starších materiálov aj USB kľúč s ich elektronickou verziou. Na vrchol veže vo výške 85 metrov ju vrátili 4. novembra 2010.

Balog nad Ipľom

Druhým chrámom, ktorý sa môže pochváliť uhorskou korunou na veži, je pôvodne románsky Kostol svätého Mikuláša z 2. polovice 13. storočia v dedinke Balog nad Ipľom. Leží v regióne Hont tesne pri hraniciach s Maďarskom asi 20 kilometrov východne od Šiah.

Podľa miestnej tradície sa osudy kostola a kráľovskej koruny pretli začiatkom 14. storočia, v roku 1304 počas zápasu o uhorský trón medzi Karolom Róbertom z Anjou a českým kráľom Václavom II. a jeho synom Václavom, ktorého korunovali za uhorského kráľa Ladislava V.

Český kráľ sa aj so synom a uhorskými korunovačnými klenotmi v auguste toho roku vracali do Českého kráľovstva a ich cesta mala viesť, vraj 14. augusta, cez Balog nad Ipľom. V tunajšom neveľkom kostole bola koruna spolu s ďalšími korunovačnými predmetmi a cennosťami na jednu noc uložená v tajnom otvore v stene.

Kópia koruny sa potom podľa tradície vraj na vrchol kostolnej veže dostala už v roku 1464 za vlády Mateja Korvína, ktorý nariadil jej umiestnenie ako pripomienku spomínanej udalosti.

Podľa súčasného stavu poznania sa toto datovanie nepodarilo potvrdiť. Pravdepodobnejšou verziou bude, že kópia koruny bola umiestnená na vežu kostola niekedy koncom 19. storočia, v období zvýšeného národného cítenia Maďarov. Isto sa tak stalo pred rokom 1906, keď sa už spomína v diele Samu Borovszkého Magyarország vármegyei és városai (Župy a mestá Uhorska) v kapitole venovanej Hontianskej župe. Súčasná koruna nahradila staršiu pri obnove kostola v rokoch 1979 – 1980.

V kostolíku je od roku 2005 uložená kópia uhorskej kráľovskej koruny a v obci sa každoročne koná slávnosť Dni kráľovskej koruny. V tomto roku išlo už o okrúhly 20. ročník.

Dolné Orešany

O korune na vrchole veže Kostola nanebovzatia Panny Márie v obci Dolné Orešany sa toho v dostupnej literatúre uvádza najmenej. Chrám tu stojí od 14. storočia a predstavuje pomerne vzácne zachovaný príklad gotického slohu v širšom regióne Trnavy.

Rozsiahlymi prestavbami prešiel objekt v neskorogotickom období, keď bola zaklenutá loď a pristavaná západná veža. O čase jej výstavby v rokoch 1518 – 1521 svedčia vyryté letopočty na jednotlivých poschodiach.

Ku korune na veži kostola sa neviaže žiadna známa tradícia. Len vo všeobecnosti sa predpokladá, že kráľovská koruna sa mohla dostať do chrámu pri niektorom z jej presunov do či z Českého kráľovstva. Dolné Orešany totiž ležia neďaleko známej Českej cesty (Via Bohemica), ktorá od stredoveku spájala Prahu a Budín, pričom viedla aj cez Trnavu a Trstín.

Koruna je umiestnená na štvorhrannom vankúši so strapcami v rohoch. Jej horná časť je trocha disproporčne veľká v porovnaní s dolnou. Celková výška aj s vankúšom môže byť zhruba 170 – 180 cm. Na rozdiel od koruny v Bratislave či Balogu nad Ipľom je bez výzdoby či zlátenia, len v čiernej, už dosť zašlej a na kov ošúchanej farbe.

Nie je známe, kedy bola koruna umiestnená na vežu. V diele Kiskárpáti emlékek (Malokarpatské spomienky) z roku 1882 kňaz a regionálny historik Pavol Jedlička (Jedlicska Pál) už uhorskú korunu spomína.

Naproti tomu v už spomenutom diele Samu Borovszkého Magyarország vármegyei és városai v kapitole venovanej Bratislavskej župe z roku 1904 sa pri opise kostola nespomína, čo bude podľa všetkého nepresnosť.

V rokoch 1965 – 1966 sa z iniciatívy miestneho farára dona Františka Kollára realizovala veľká obnova kostola. Pri nej bola v roku 1966 znesená z veže na opravu aj koruna. Našli sa v nej staré mince a poškodené dokumenty. Po opravení a natretí farbou bola koruna opätovne osadená na vrchol veže. V súčasnosti sa v obci diskutuje o možnosti natrieť ju zlatou farbou podľa vzoru koruny na veži bratislavského dómu.

Jediný v Maďarsku

Kým na Slovensku máme tri kostoly s uhorskou kráľovskou korunou na veži, v Maďarsku sú na tom skromnejšie. Podľa maďarského historika umenia Tamása Horogszegiho bola korunou ukončená veža barokového Kostola svätého Štefana Kráľa postavená v Ostrihome na hradnom kopci v rokoch 1768 – 1771. Symbolicky to malo pripomínať skutočnosť, že to bol práve ostrihomský arcibiskup, kto korunoval uhorského kráľa. Kostol dnes už neexistuje, zbúrali ho ešte v roku 1821.

Jediným dodnes zachovaným chrámom s uhorskou korunou na veži v Maďarsku tak zostal pôvodne gotický Kostol nanebovzatia Panny Márie v meste Jászberény, ktoré leží východne od Budapešti v historickej Jasovsko-veľkokumánsko-solnockej župe (Jász-Nagykun-Szolnok vármegye). V druhej polovici 18. storočia postavili novú kostolnú vežu, ktorá dostala v rokoch 1802 – 1803 nové zastrešenie. Na vrchol veže vtedy umiestnili repliku uhorskej kráľovskej koruny, ktorá mala symbolizovať vernosť etnickej skupiny Jasov Uhorsku.

Článok pôvodne vyšiel na stránke DoKostola.sk.