Fico s Dankom chcú robiť s novinármi poriadok. Opozícia hovorí o biči na neposlušných

Rada pre mediálne služby vykonáva dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb a platformami poskytujúcimi zdieľanie obsahu.

Nový úrad, ktorý vláda plánuje založiť, má mať takú istú štruktúru. Jeho rada má byť takisto volená v parlamente, doplnil Michelko.

Podľa poslanca sú v súčasnosti o pripravovanom zákone známe iba hrubé črty. „Národný mediálny úrad by mal všetky kompetencie od vydávania licencií vrátane toho, čo sa teraz včlenilo do Rady pre mediálne služby. Čiže dozor nad médiami elektronickými, respektíve webovými,“ poznamenal poslanec.

Inšpirácia z Nemecka

Andrej Danko sa na platforme YouTube pre Mimi Šramovú vyjadril, že navrhované mediálne zákony majú byť totožné s tými v západnej Európe. „Zoberieme si nemecké a francúzske zákony a urobíme s novinármi taký poriadok, aký je v krajinách, ktoré považujú [novinári, pozn. red.] za vyspelé,“ povedal predseda SNS.

Inšpiráciu legislatívou iných krajín naznačil aj premiér. „Musíme sa vrátiť k pravidlám aké sú v iných krajinách, pretože taký mediálny bordel, ako je na Slovensku, neexistuje v žiadnej európskej krajine,“ povedal v utorok Fico.

Poslanec Michelko priblížil, že národný mediálny úrad sa má inšpirovať pravidlami pre novinárov v Nemecku. „Vzor je nemecký zákon,“ ozrejmil Michelko.

Kto je to novinár?

Fico a Danko naznačili, že chcú zákonom upraviť členstvo novinárov v stavovských organizáciách, od čoho si sľubujú väčšiu objektívnosť médií. Najstaršou takouto organizáciou je Slovenský syndikát novinárov. Medzi jej členov zväčša nepatria žurnalisti veľkých slovenských online denníkov, ktoré obaja politici často kritizujú.

Členmi syndikátu sú zväčša fyzické osoby, ktoré sa venujú slovenskej lokálnej žurnalistike a zahraniční korešpondenti slovenských médií. Predseda syndikátu Daniel Modrovský pre Štandard uviedol, že novinári veľkých online denníkov nepotrebujú právne zastupovanie, ktoré organizácia ponúka, pretože ich zamestnávatelia majú vlastných právnikov.

Takisto nemajú záujem o usmerňovanie v oblasti novinárskej etiky, keďže každé väčšie médium má svoje vlastné etické štandardy.

Podľa Modrovského sa politici snažia o reguláciu novinárov dlhodobo. „Je to tu od roku 2018. Tá myšlienka nie je nová, preto aj pochybujem, že k niečomu takému príde,“ komentoval Modrovský snahy politikov s tým, že v Európe fungujú hlavne samoregulačné mechanizmy.

V súčasnosti viacerí ľudia publikujú infomácie na sociálnych sieťach a častokrát majú tisícky sledovateľov. Podľa Modrovského je v tejto oblasti priestor na mini reguláciu. „Mali by sa určiť nejaké práva a povinnosti, aby sa odlíšilo kto je novinár,“ povedal predseda syndikátu. Muselo by sa však podľa neho upraviť zadefinovanie v zákone, čo je novinárske dielo.

Syndikát pri žiadosti o členstvo vyhodnocuje skúsenosti žiadateľa v novinárskej práci. Ďalej sa zaujíma, či jeho hlavný príjem pochádza z novinárskej činnosti a či sa v minulosti riadil etickým kódexom syndikátu.

Online médiá majú voľnejšie pôsobenie

V súčasnosti sa vplyv takzvaných „starších médií“, ako sú tlačené noviny a televízia znižuje v prospech online denníkov a sociálnych sietí. Podľa Modrovského existuje v médiách disproporcia povinností a regulácie medzi online prostredím a „staršími médiami".

Pokutu za nedodržanie objektívnosti v televíznom vysielaní môže udeliť Rada pre vysielanie a retransmisiu. Stanoviská k porušovaniu zásad žurnalistiky vydáva samoregulačný orgán novinárov Tlačovo-digitálna rada, ktorá však nemá kompetenciu udeľovať pokuty.

Veľkým problémom online médií je podľa Modrovského takzvaná dezinfoscéna. „Väčšina nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich informácií pochádza z tohto priestoru,“ povedal Modrovský.

Cenzorský úrad goebbelsovského štýlu

Založenie nového mediálneho úradu kritizoval aj sudca krajského súdu v Bratislave a člen Súdnej rady Peter Šamko. „To mi pripomína [snaha o založenie národného mediálneho úradu, pozn. red.], že to bude absolútne cenzorský úrad, taký goebbelsovský štýl, že ja vám budem určovať čo môžete a čo nemôžete písať,“ povedal Šamko pre Mimi Šramovú.

Šamko takisto tvrdil, že médiá nedodržiavajú zákonné ustanovenia týkajúce sa práva na opravu alebo odpoveď a tento stav treba zmeniť. Sudca prízvukoval, že politik dotknutý konaním novinára má možnosť podať žalobu na súd. Problém však vidí v tom, že rozhodovanie súdov je pomalé. Žaloby sa prejednávajú dlhé roky a kým sa človek dočká, že mu dá súd za pravdu, tak už o tom nikto nevie.

Cestu preto vidí v podávaní žalôb, ale za predpokladu, že súdy budú rozhodovať rýchlejšie. „A ak by súd rozhodol, že médiá človeka zlikvidovali na základe vymyslených vecí, tak potom aj sankcie voči tým médiám by mali byť obrovské, aby to pocítili,“ uzavrel Šamko.

KDH: Ide o totalitné praktiky

Zriadenie národného mediálneho úradu má byť podľa opozičného KDH bičom na všetkých neposlušných novinárov.

„Podmienku povinného členstva v stavovskej žurnalistickej organizácii si naposledy pamätáme z čias totalitného vojnového Slovenského štátu a je viac ako smutné konštatovať, že mocichtivosť súčasnej vládnej koalície siaha až k manierom totalitných režimov,“ uviedlo v stanovisku KDH.

Kresťanskí demokrati kritizujú politickú angažovanosť niektorých novinárov, avšak ako uviedli, je úlohou Tlačovej-digitálnej rady a Úradu pre mediálne služby, aby na mediálny priestor dohliadali.

Hnutie Slovensko otázku o kvalifikácii novinárov odmieta. „Novinár je slobodné povolanie. Podstatné je, aby si každý žurnalista robil vyváženú, objektívnu prácu založenú na pravde a faktoch,“ uviedlo hnutie.

Poukázalo na to, že vláda má spriaznené médiá, ktoré sú neobjektívne. „Bohužiaľ, v súčasnosti má práve vláda Roberta Fica naklonené množstvo médií, ktoré nekriticky informujú o situácii vo vláde a doslova jej robia pozitívne PR,“ dodal hovorca hnutia Matúš Bystriansky.