Šimkovičová chce upraviť zákon o štátnom jazyku. Maďarské strany dôvod na zmenu nevidia

Ministerstvo kultúry tvrdí, že legislatívne úpravy neobmedzia používanie jazykov národnostných menšín. Šéfka kultúry Martina Šimkovičová sa v stredu stretla s členom Maďarskej aliancie Györgym Gyimesim, aby zákon prediskutovali.

šimkovičová Martina Šimkovičová. Foto: Jaroslav Novák/TASR

„Opäť sme v situácii, keď chce istá časť verejnosti, za výraznej podpory opozície, hrotiť situáciu a vzbudzovať vášne v súvislosti s národnostnou otázkou. Som preto veľmi rada, že György Gyimesi na stretnutí akceptoval naše argumenty a dôvody potreby novelizácie zákona o štátnom jazyku. Je z nich totiž zrejmé, že nejde o žiadny útok na akúkoľvek národnostnú menšinu, ale výhradne o ochranu nášho štátneho jazyka,“ uviedla Šimkovičová s tým, že stretnutie zorganizoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS).

Gyimesi si myslí, že ministerstvo kultúry dolaďuje návrh novely, aby sa národnostných menšín negatívne nedotkol. Mal by im, naopak, poskytnúť dostatočnú ochranu pred rozširujúcim sa vplyvom amerikanizmov.

Rezort zdôraznil, že pokuty za porušenie jazykového zákona sa nebudú týkať fyzických osôb. To isté podľa neho platí aj pre dohľad nad dodržiavaním legislatívy.

Návrh je podľa Zsolta Simona namierený proti maďarskej menšine

Zámer novelizovať jazykový zákon v stredu kritizovali predstavitelia opozičnej SaS aj predseda mimoparlamentnej strany Maďarské fórum Zsolt Simon. Vyhlásili, že návrh je namierený proti maďarskej menšine, a obávajú sa zavedenia pokút pre fyzické osoby.

Ministerstvo kultúry argumentuje, že potreba zákon novelizovať vyplynula z aplikačnej praxe. Tá poukazuje na nerešpektovanie niektorých ustanovení zákona o štátnom jazyku ako dôsledku možnosti ich nejednoznačného výkladu a zároveň na opakované porušovanie rovnakých ustanovení zákona tými istými osobami. To bolo spôsobené obmedzenými kompetenciami orgánu dohľadu a nízkymi sadzbami pokút, ktoré doteraz mohol tento orgán v zmysle zákona uložiť za porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovení zákona.

Cieľom návrhu zákona je podľa ministerstva upevniť postavenie štátneho jazyka vo vybraných oblastiach úradného a verejného styku, a to pri rešpektovaní medzinárodných zmlúv a potreby rozvíjania národnostných jazykov menšín na Slovensku. Štátny dohľad nad dodržiavaním ustanovení zákona o štátnom jazyku sa netýka fyzických osôb, platí to aj o prípadných pokutách uložených za nedodržiavanie ustanovení zákona.

Dôvod na zmenu nevidí ani Maďarská aliancia

Dôvod na zmenu a sprísnenie zákona nevidí ani Maďarská aliancia. „Dominancia štátneho jazyka je právne dostatočne, ba až nadmieru zabezpečená, nevidíme dôvod na sprísnenie ochrany slovenčiny,“ vyhlásil predseda Maďarskej aliancie László Gubík.

Avizované zmeny v zákone, zvýrazňujúce aj sprísnenie sankcií, môžu podľa jeho slov spôsobiť návrat napätia v slovensko-maďarskom spolužití z 90. rokov. Chápe snahu brániť národný jazyk voči silnejúcemu vplyvu amerikanizmov, myslí si však, že ministerstvo kultúry by v tomto smere malo skôr motivovať a apelovať na dodržiavanie spisovnej slovenčiny.

Vníma tiež vyjadrenia rezortu, že legislatívna úprava nie je namierená voči menšinovým jazykom. „Veríme, že je to tak, zároveň žiadame, aby v tejto otázke ministerstvo konzultovalo so splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny Ákosom Horonym,“ dodal Gubík.

Predstavitelia Maďarskej aliancie sa zhodujú, že ak má prísť k novelizácii jazykového zákona, malo by ísť o modernú zmenu, ktorá nahradí jedným zákonom súčasné dva – o štátnom jazyku a o používaní jazykov národnostných menšín.

„Potrebujeme nový zákon, ktorý bude hovoriť o rovnoprávnom postavení úradných jazykov, teda by aj týmto spôsobom reflektoval používanie jazykov národnostných menšín ako úradných jazykov v obciach s príslušným zastúpením národnostných menšín,“ vysvetlil podpredseda Maďarskej aliancie Péter Őry.

Príkladom pre Slovensko by mohlo byť podľa neho napríklad Slovinsko a jeho ústava.

(tasr)