Katolícky líder tiež otvoril generálne zasadnutie talianskej cirkvi s názvom Hlásanie evanjelia v čase znovuzrodenia – začiatok synodálnej cesty. V tomto súvise sa publicisti pozastavili pri jeho čerstvom rozhodnutí preložiť celocirkevnú biskupskú synodu v Ríme s témou synodalita na rok 2023.
„František začína najdôležitejší katolícky projekt od Druhého vatikánskeho koncilu,“ neskrýva nadšenie teológ Massimo Faggioli. Prechádzame „od klerikálnej k synodálnej cirkvi“ založenej na spoluzodpovednosti všetkých pokrstených. Myslí si to jediná žena s hlasovacím právom v Synode biskupov Nathalie Becquartová, ktorú nedávno do funkcie nominoval argentínsky pápež.
Jeho synodalita, ktorú konkrétnejšie predstavil nečakane minulý týždeň, je „revolučná“, vyzdvihujú ďalej bergogliovci, lebo zahrnie diecéznu, kontinentálnu a univerzálnu fázu. Dôraz na konzultácie, dialóg a rozlišovanie s účasťou veriacich má viac a s lepšou prípravou zahrnúť všetky cirkvi do celocirkevného dialógu.
V tom vidieť nebývalý okamih pre miestnu cirkev, no kritici súčasného pontifikátu upozorňujú, že Bergogliova opakovaná výzva k synodalite zatiaľ nenachádza veľa odozvy. Tam, kde sa ujala, napríklad v Nemecku, produkuje turbulencie a protestantské návrhy, čo sa nepáči ani všetkým protestantom. Reformy a reformizmus sú politická a nie teologická či duchovná kategória, schladzujú kritici horúce nadšenie priaznivcov synodality.
V Nemecku, kde sa otvorene hovorí o schizme, už musí zasiahnuť František ako nástupca svätého Petra „z dôvodu pápežskej vážnej povinnosti, ktorú mu určil Kristus: strážiť jednotu univerzálnej cirkvi vo zjavenej viere“. Napísal to niekdajší prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Gerhard Müller v americkom magazíne First Things. „Pseudopožehnávanie homosexuálne aktívnych párov“ zo strany katolíckych duchovných, ku ktorému došlo v krajine 10. mája, je pre kardinála „rúhaním“.
Gerhard Müller tým kritizoval nemeckú verziu synodality, ktorá vraj zneužíva pontifikovu snahu o väčší dôraz na lokálne cirkvi, lebo aplikuje príliš liberálny pohľad na Bibliu a prax. Kardinál niektorých prelátov vo svojej vlasti obvinil z elitárskeho gnosticizmu a z toho, že s „ľuďmi zaobchádzajú ako s hlupákmi“. Odpor voči pápežovmu zákazu požehnávať spomínané páry je taktiež dôsledkom nepriateľstva nemeckej kultúry voči katolicizmu a „mnohí si myslia, že byť proti Rímu je znakom pravdy“, doplnil Gerhard Müller.
Sarahov nástupca má zamedziť liturgickým sporom
Rímsky biskup vymenoval nástupcu vplyvného konzervatívneho kardinála Roberta Saraha na čelo Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Novým prefektom bude doterajší tajomník úradu arcibiskup Arthur Roche. Považuje sa za pragmatického a menej ideologického ako jeho predchodca, ktorý otvorene upozorňuje na hrozbu islamizmu a podporuje takzvanú tradičnú latinskú formu omše. Inými slovami: pontifik nechce v závere svojho pontifikátu spory v liturgii, myslia si niektorí pozorovatelia.
Citát týždňa
Jorge Bergoglio, ktorého si svetové média obľúbili hneď, ako ho konkláve v roku 2013 zvolilo na čelo katolíckej cirkvi, rozdával tento týždeň rady svojim komunikátorom:
„Mám len jednu obavu. Existuje toľko dôvodov, prečo si robiť starosti s (Vatikánskym) rozhlasom a s denníkom, ale tá, čo mi veľmi leží na srdci, je: Koľkí počúvajú rádio a koľkí čítajú L'Osservatore Romano? Pretože našou úlohou je oslovovať ľudí. Otázka, ktorú si musíte klásť, je: Koľkých? Koľkých oslovujeme? Pretože existuje nebezpečenstvo pre všetky organizácie, že (hoci robí) dobrú prácu, nedostane sa tam, kam treba... Každý deň si položte otázku: Ku koľkým ľuďom sa dostávame?“
