Keď sa skončí vírusová kríza, spočíta nám, ako sme škrtili biznis

S nástupom epidémie na jar tohto roka, keď sa zatvárali prevádzky, prišla vláda s opatreniami na pomoc zamestnávateľom, podnikateľom.

Prvé rozhodujúce oparenie sa zacielilo na zamestnávateľov, ktorí prišli o tržby. Štát sa rozhodol, že zamestnanosť udrží za každú cenu. A tak začal firmám, ktoré o to požiadali, vyplácať na zamestnancov 80 percent ich hrubej mzdy. V praxi to znamenalo, že zamestnanec, ktorý ostal bez roboty, ale ponechali ho v pracovnom pomere, si zarobil 80 percent pôvodnej mzdy. Zamestnávateľovi ostala iba povinnosť platiť odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Druhá pomoc smerovala k živnostníkom a spoločnostiam s ručením obmedzeným s jedným členom. Tu štát kompenzoval stratu príjmov pevnou mesačnou sumou, ktorá sa odvíjala od toho, aký veľký prepad v príjmoch živnostníci zaznamenali. Úrady práce im vyplácali od 180 do 540 eur mesačne.

Po prekonaní nábehových problémov sa takáto pomoc dostávala k zamestnávateľom a živnostníkom plynule. Potvrdzujú to napríklad v spoločnosti MIP, ktorá podniká v Prievidzi a zamestnáva 20 ľudí. Od marca čerpali pomoc na udržanie pracovných miest, teda spomínaných 80 percent z hrubej mzdy na každého zamestnanca.