Jaroslav Daniška

V New Yorku som po 25 rokoch. Strávil som tu vtedy letné prázdniny, program sa volal Work and Travel, rozhodli sme sa s kamarátmi zostať vo veľkomeste, žili sme v Queense, pracovali na Manhattane, prebíjali sme sa, bolo to leto plné prekvapení, opísal som to ešte v Postoji.

Odvtedy som tu bol len raz, na dva dni, mesto sa výrazne zmenilo. Všade cítiť sladkú vôňu, najmä popoludní a večer, takmer sa jej na Manhattane nedá uniknúť. Ulice sú čisté, stolíky v Starbuckse špinavé, Times Square dnes znamená niečo iné, viac o tom napíšem na záver cesty v samostatnom texte. Nezmenila sa len vôňa metra. Zákony podzemia sú asi silnejšie, tam to nejde.

Dohodol som si stretnutie s Paulom Martinkom, je fotografom pravicového denníka New York Post, ktorý patrí Murdochovi, je to štíhly, svižný, športový typ, hovorí pokojne. Stretnime sa o štvrtej, dáme si pivo v Trump Tower, navrhne. Páči sa mi to.

Vonku na druhej strane cesty protestuje asi desať ľudí, okolo budovy sú pripravené zátarasy, niekoľko policajtov, jeden má psa. Pozornosť budí jeden šašo v modrom obleku s realistickou maskou Trumpa na hlave, napodobňuje Trumpove gestá, atmosféra by bola. Budova je možno 200 metrov od Central Parku, vedľa Gucci, Bulgari, Louis Vuitton. Vnútri je všetko Trump: reštaurácia Trump Grill, lahôdky Trump Sweets, tričká, mikiny, dáždniky, golfové oblečenie... Všetko samý Trump. K tomu zrkadlá, lesknúca leštená meď (akoby zlato), mramor, obrovská americká vlajka, kvety. Prichádzajú turisti, aj fanúškovia. Predavač v obchodíku so šiltovkami a všemožným gýčom pozná meno víťaza.