Kubíková: Je legitímne žiadať, aby si lekári bezplatné štúdium odpracovali na Slovensku

Ste prvou členkou poradného tímu ministra zdravotníctva. Máte zodpovednosť za oblasť vzdelávania na stredných zdravotníckych školách a lekárskych fakultách. Čo považujete v tejto oblasti za najväčší problém? 

Vzdelávanie je dlhodobý proces, odstrániť v ňom chyby sa nedá zo dňa na deň. Prekáža mi, že stredné zdravotnícke školy neprodukujú absolventov, ktorí dokážu v nemocniciach plnohodnotne fungovať. 

To je odvážne tvrdenie, môžete si ním poštvať žiakov zdravotníckych odborov.

Nemala som v úmysle uraziť žiakov týchto škôl. Narážam skôr na fakt, že v minulosti sme mali detskú sestru, všeobecnú sestru, zubného laboranta, farmaceutického laboranta a pôrodného asistenta a výučba spočívala v tom, že od druhého ročníka chodili do nemocnice. V maturitnom ročníku potom plne a samostatne zvládali výkony. 

V súčasnosti to podľa vás neplatí? 

Musíme sa prispôsobovať kritériám Európskej únie. Preto sú iné špecializácie odborov v rámci výučby v zdravotníckych školách ako v minulosti. Minulý rok som zmapovala všetky triedy na zdravotníckej škole v Bratislave. Tam mi povedali, že vo štvrtom ročníku nerobia výkony ako je odoberanie krvi a meranie tlaku, ale skôr sa venujú obväzovej technike či vyrábaniu sterilných tampónov. 

Diplomované sestry mi zas povedali, že v rámci nadstavbového dvojročného štúdia sa učia to isté, ako počas strednej školy, ale v skrátenej forme. Zdá sa mi, že na Fakulte ošetrovateľstva majú príliš veľa teórie a málo praktickej výučby. Po skončení štúdia získavajú bakalársky alebo magisterský titul s možnosťou stať sa vrchnými sestrami, ale nemajú potrebnú prax pre ošetrovateľský proces. Najhoršie je, že tieto vysokoškolsky vzdelané sestry často odchádzajú pracovať buď do susedných štátov, alebo mimo zdravotníckeho sektoru aj v rámci domácej pôdy.

Viac praxe pre žiakov si vyžiada aj zmenu učebných osnov. 

Áno. Budem komunikovať s ministerstvom školstva, aby sme našli prienik aj s európskou legislatívou. Mojou úlohou nie je riešiť súčasný krízový stav nedostatku zdravotníkov, ale predísť mu do budúcna. Opätovne navštívim aj zdravotnícke školy a tieto zmeny predebatujem na celoslovenskom seminári sestier. Až po týchto reakciách budem rokovať o tom, koľko hodín praxe treba žiakom pridať. Musíme sa zamerať aj na nové vyšetrovacie techniky, ktoré v osnovách chýbajú.

Stredné zdravotnícke školy sa sťažujú, že nemôžu prijímať viac žiakov, lebo im chýbajú výučbové lôžka v nemocniciach. Možno teda váš plán posilniť ich praktické zručnosti narazí na to, že ich nebudú mať kde získať.

Oddelenia sa síce zatvárajú, ale v minulosti sme nemali oveľa viac lôžok a študenti sa dostali k pacientom. Neverím, že sa na rozšírenú praktickú výučbu nedá vyčleniť dosť lôžok. Treba tiež skontrolovať, či žiakov a študentov učia pedagógovia s dostatočnou špecializáciou a skúsenosťami. 

Dnes sa už neoplatí byť učiteľom na lekárskej fakulte, lebo v nemocnici si po minuloročnom zvýšení platov zarobíte oveľa viac. 

Áno, tento problém majú aj lekárske fakulty. Vysokoškolský pedagóg (skončený lekár) si na plný úväzok na fakulte zarobí neporovnateľne menej, ako lekár v nemocnici, ktorý má navyše aj školský úväzok. Tu vidím riziko, či do budúcna bude dostatok vysokoškolských pedagógov, hlavne na teoretických ústavoch.

Treba stredoškolským sestrám zvýšiť kompetencie?

Dôležité je zabezpečiť, aby sa naučili potrebné zdravotnícke úkony v rámci chirurgie, internej medicíny či pediatrie. Osobne mi nie je jasné, prečo musí u nás aj sanitár študovať štyri roky. Podľa môjho názoru stačí sanitárovi základné vzdelanie, čistý trestný register a trojmesačný kurz. Nie je dôvod, aby u nás sanitár študoval dlhšie než rok. Ide len o pomocnú profesiu, ktorá zabezpečuje základné hygienické potreby, kŕmi, umýva a prebaľuje pacienta, chystá mu posteľ a vozí ho na potrebné vyšetrenia.

Aj vy ste to už spomenuli - až 55 percent absolventov vysokých škôl odboru ošetrovateľstvo nenastúpi do systému. Ako to chcete zmeniť?

Nenastúpia, lebo vidia nefunkčný zdravotnícky systém a s titulom sa uplatnia trebárs aj v úradníckom sektore a v iných oblastiach. Treba im zmeniť kompetencie a dať ich do vedúcich funkcií, v ktorých nemajú toľko styku s pacientom, ale nesú zodpovednosť za chod oddelenia. 

Pristavme sa pri lekároch. Tento rok sme ich prijali o 150 viac. Ako to vyzerá v praxi, keď už predtým sa medici sťažovali, že majú nedostatočný prístup k pacientom?

Medikov trochu obmedzuje fakt, že sa im nemá kto až tak veľmi venovať a veľa oddelení je zatvorených pre nedostatok personálu. Toľko študentov navyše nám však dáva nádej, že ich viac ostane na Slovensku. Nie je pravda, že mladí lekári húfne odchádzajú. Staviame nové nemocnice, a preto sa musíme pripravovať, aby v nich mal kto pracovať, keďže starší lekári odídu do dôchodku.

Nemuseli by sme riešiť takéto veci, keby sme odstránili ten najväčší neduh – že polovicu medikov u nás tvoria samoplatcovia. Vzdelávame lekárov pre zahraničné štáty. 

Robíme to, aby bolo na výplaty a chod vysokých škôl. 

Analytik František Mučka vyrátal, že rozdiel medzi samoplatcom a slovenským medikom je zhruba 30 percent na hlavu. Stačí, aby štát dal lekárskym fakultám jednotky miliónov navyše a namiesto zahraničných medikov môžeme vzdelávať raz toľko našich, ktorí tu aj ostanú pracovať. Prečo dekani viac netlačia, aby tieto peniaze dostali? 

Nemôžem hovoriť za dekanov, ale budem sa ich na to pýtať. Zahraniční študenti majú pre fakultu okrem prínosu financií aj iné benefity, ako napríklad šírenie dobrého mena našich fakúlt v ich domovských štátoch. 

Kedysi padli návrhy, aby lekári museli vrátiť časť peňazí zo štúdia, ak sa rozhodnú odísť pracovať do zahraničia. Považujete to za cestu?

Na Slovensku dlhodobo platí, že štúdium aj zdravotná starostlivosť sú zadarmo. Aj medici si musia uvedomiť a vážiť, že šesť rokov štúdia od štátu dostali zadarmo. Namiesto vracania peňazí za štúdium by som ich zaviazala, aby do atestácie neodchádzali zo Slovenska. Je legitímne žiadať, aby peniaze za štúdium odslúžili štátu.