Dánsko postupne zavádza jeden z najprísnejších prisťahovaleckých systémov v krajinách EÚ. Krajina chce takto úplne odradiť migrantov, aby prichádzali na jej územie. Momentálne dánsky parlament schválil nový zákon o prijímacích centrách mimo Európy.
Na základe tohto zákona uchádzači o azyl budú musieť odovzdať žiadosť osobne na dánskych hraniciach a potom ich letecky prevezú do azylového centra mimo Európy, pričom ich žiadosť bude zatiaľ posudzovať a spracovávať hostiteľská krajina.
Ak bude žiadosť o azyl schválená a osobe udelia štatút utečenca, muž alebo žena dostanú právo žiť v hostiteľskej krajine, ale nie v Dánsku. Ak bude žiadosť zamietnutá, migrant bude musieť hostiteľskú krajinu opustiť.
Rokovania trvajú
Zákon predložili sociálni demokrati premiérky Mette Frederiksenovej. Napriek kritike niektorých humanitárnych organizácií i ľavicových politických strán bol návrh zákona prijatý v pomere 70 hlasov k 24.
Spoluprácu s Dánskom neschválila ešte žiadna krajina, ale vláda tvrdí, že vedie rokovania s piatimi až desiatimi krajinami - nemenovala ich však konkrétne. Dánske médiá spomínali ako možnosti Egypt, Eritreu a Etiópiu.
Medzitým bola zverejnená informácia, že Dánsko o tom rokuje s Rwandou. Obe krajiny podpísali memorandum o porozumení v oblasti azylovej a migračnej spolupráce, hoci dokument konkrétne nespomína vonkajšie spracovanie žiadostí o azyl.
Bude ich nasledovať Európa? V OSN sa toho obávajú
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) kritizoval zákon ako "protiklad k zásadám medzinárodnej spolupráce v ochrane utečencov". Podľa UNHCR môže takáto drastická a reštriktívna zmena v dánskej utečeneckej legislatíve vyvolať domino efekt.
Následne by mohli aj ďalšie krajiny v Európe a v susedných regiónoch zvažovať obmedzenie prítomnosti utečencov na svojom území, uviedol pre tlačovú agentúru Ritzau zástupca UNHCR pre severské a pobaltské krajiny Henrik Nordentoft.
Dánska vláda sa v posledných rokoch silno postavila proti nekontrolovanej migrácii. V roku 2015 napríklad nechala zverejniť v libanonských denníkoch sériu reklám zameranú na odradenie migrantov od cesty do Dánska. Reklamy informovali Libanoncov o nedávno schválených zákonoch, ktoré skresali finančné príspevky pre novoprichádzajúcich utečencov a žiadateľov o azyl až o polovicu.
Tvrdý prístup
Dva roky po zverejnení spomínaných reklám prijali v Dánsku takzvaný šperkový zákon (jewellery law), podľa ktorého si utečenci prichádzajúci prvý raz do krajiny môžu nechať peniaze a šperky v maximálnej hodnote 1 300 eur. Všetko nad touto hranicou mohol štát skonfiškovať na pokrytie výdavkov spojených s ich prijatím.
Ani výmena vlády nezmenila kurz dánskej prisťahovaleckej politiky. Zákon z marca tohto roku má napríklad zabrániť vytváraniu cudzineckých get v dánskych mestách. Podľa návrhu by v každom okrese mohlo byť maximálne 30 percent obyvateľov nezápadného pôvodu. Je to zrejme snaha, aby situácia v krajine nedosiahla úrovne Švédska, kde sa môžu stať domáci Švédi menšinou vo vlastnej krajine do 50 rokov.
Dánsko tiež ako prvá európska krajina začne s posielaním sýrskych utečencov späť do ich domovskej krajiny. Podľa vlády je stav niektorých oblastí v Sýrii dostatočný na to, aby sa migranti vrátili späť. Kroky Kodane sa už tradične nestretli s pochopením niektorých migrantov a proimigračných organizácií.
(tasr, jor)