Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Odkaz Novembra 1989. Opozícia varuje pred opakovaním totalitnej minulosti

Hnutie spomína ukončenie rokovaní NR SR, postoj ministra Šutaja Eštoka k študentom a kroky v kauze evidencie Andreja Babiša vo zväzkoch ŠtB. Poukazuje na dôležitosť presadzovania demokratických princípov a pranierovania ich porušovania.

Aj 35 rokov po páde totalitného režimu si trpkú históriu musíme pripomínať, poučiť sa z nej a nezabudnúť na ňu, aby sa nikdy viac nezopakovala. Upozornilo na to opozičné hnutie Slovensko v súvislosti s 35. výročím Nežnej revolúcie. Poukazuje pritom na to, že i v súčasnosti možno vidieť konanie politikov, ktorí popierajú odkaz Novembra 1989.

"Každý deň v opozícii odvážne bojujeme za slobodu a spravodlivosť, aby ľudia poznali pravdu. Verím, že na Slovensku je stále väčšina demokraticky zmýšľajúcich ľudí, ktorí si nenechajú vziať pravdu," uviedol predseda hnutia Igor Matovič.

Predseda poslaneckého klubu hnutia Slovensko, Za ľudí a KÚ Michal Šipoš práve v tom vidí dôležitosť pripomínať si udalosti zo 17. novembra 1989. "Aby sloboda a základné ľudské práva neboli potláčané, a aby mohli ľudia slobode voliť, vyznávať svoju vieru a hovoriť vlastný názor," upozornil.

Hnutie si Deň boja za slobodu a demokraciu pripomenie v nedeľu o 17.11 h na Devíne pri Bráne slobody. Vyjadriť chce úctu obetiam totalitného režimu a zároveň pripomenie zápas o základné ľudské práva a slobody, ktoré boli v komunistickom Československu potláčané.

(tasr)

Minúta  |  

Trudeau podporuje Scholzov rozhovor s Putinom

Podľa Trudeaua bude ukončenie vojny na Ukrajine vyžadovať určité zapojenie ruského lídra.

Kanadský premiér Justin Trudeau vyjadril podporu rozhodnutiu nemeckého kancelára Olafa Scholza viesť priamy rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Je dobré mať otvorenú komunikačnú linku s Putinom. Všetci si uvedomujeme, aké dôležité je ukončenie násilia na Ukrajine a konfliktov na celom svete,“ uviedol Trudeau počas samitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce v Peru. Podľa jeho slov je nevyhnutné viesť dialóg aj s partnermi, s ktorými nesúhlasíme.

Trudeau zároveň zdôraznil, že Kanada a jej spojenci aj naďalej podporujú Ukrajinu a pracujú na jej víťazstve. „Ukončenie konfliktu bude vyžadovať podporu Spojených štátov, ktorá bude kľúčová,“ povedal, pričom zdôraznil, že stiahnutie tejto podpory by malo fatálne následky pre Ukrajinu.

Scholzov telefonát s Putinom, ktorý sa uskutočnil 15. novembra po dvoch rokoch, vyvolal zmiešané reakcie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ho označil za „Pandorinu skrinku“, zatiaľ čo opozičný politik Jürgen Gardt považuje tento krok za znak slabosti. Generálny tajomník SPD Matthias Mearsch však obhajoval Scholzovu rozhodnutie ako potrebný krok k dialógu.

Scholz opätovne bránil svoje rozhodnutie telefonovať s Putinom

Mohlo by Vás zaujímať Scholz opätovne bránil svoje rozhodnutie telefonovať s Putinom

(lup)

Minúta  |  

Polícia zastrelila opitého muža. Na predmestí sa vyhrážal a kričal „Alláhu akbar"

Policajtov privolali približne o šiestej hodine ráno na juhovýchodné parížske predmestie Villeneuve-Saint-Georges s tým, že tam ozbrojený muž búchal na dvere.

"Alláhu akbar" v arabčine znamená „Boh je najväčší" a niektorí islamistickí extrémisti využívajú tento výraz ako bojový pokrik - napriek tomu, že v skutočnosti ide o ústrednú náboženskú formulu islamu, ktorú už po stáročia používajú moslimovia po celom svete.

Z prvotných informácií o incidente vyplýva, že muž mal u seba atrapu zbrane a bol „veľmi opitý", uviedol nemenovaný zdroj.

Muž pohrozil polícii „namierením ručnej zbrane a kričaním „Alláhu Akbar". Jeden z policajtov následne vytiahol svoju zbraň a muža zastrelil. Niektoré zdroje uvádzajú, že policajt vystrelil dovedna trikrát, muža však trafil iba raz. Celý incident bol natočený na policajnú kameru.

Muž vo veku 30 rokov sa v roku 2019 „ospravedlnil za terorizmus", dodala polícia. Policajta, ktorý ho zastrelil, podrobili testom na alkohol a drogy s negatívnym výsledkom.

V roku 2022 zomrelo v dôsledku policajných zákrokov vo Francúzsku dovedna 28 ľudí, 22 z nich zastrelili.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán na zhromaždení frakcie Patriotov v Paríži vyzdvihol vlastenectvo

Založenie PfE ako aliancie krajne pravicových strán v EP inicioval Orbán spolu s českým expremiérom Andrejom Babišom.

Predseda maďarskej vlády a vládnej strany Fidesz Viktor Orbán na prvom valnom zhromaždení europarlamentnej frakcie Patrioti pre Európu (PfE) v sobotu v Paríži zdôraznil význam vlastenectva a silnej Európy.

"Bývalý prezident Donald Trump, ktorý je sám vlastencom, sa po prestávke jedného volebného cyklu vracia k moci. Môžeme teda hrdo povedať, že my, vlastenci, sme väčšinou západného sveta," povedal Orbán.

Podľa jeho vyjadrenia je ponaučením, že ľavica by urobila čokoľvek, aby pravicu politicky, morálne a právne zničila, ako sa o to snažila aj v Trumpovom prípade.

"Ľavicové strany boli pri moci, ale pod ich vedením Amerika a Európa slabli. Zle riešili infláciu, energetický manažment, bezpečnosť, vojnu, vzdelanie, civilizačné výzvy a samozrejme imigráciu. Sú prekážkami toho, aby sa Amerika, Maďarsko a Európa stali opäť veľkými," podčiarkol maďarský ministerský predseda.

Dodal, že vo voľbách do Európskeho parlamentu vyslali voliči jasný odkaz, že chcú zmenu v Bruseli. "Teraz sme (PfE) treťou najväčšou silou v EP, ale existuje veľká šanca, že do konca cyklu budeme najsilnejší. Zvíťazili sme už vo Francúzsku, Česku i v Rakúsku a pokračujeme v tom ďalej," podčiarkol.

Založenie PfE ako aliancie krajne pravicových strán v EP inicioval Orbán spolu s českým expremiérom Andrejom Babišom. Má 86 členov v 720 člennom EP. Okrem maďarského Fideszu, českého hnutia ANO a Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) k nim patria aj francúzske krajne pravicové Národné združenie (RN), španielsky Vox, portugalská Chega, holandská Strana za slobodu (PVV), Dánska ľudová strana (DF) a belgický Vlaams Belang (Flámsky záujem).

(tasr)

Minúta  |  

Scholz opätovne bránil svoje rozhodnutie telefonovať s Putinom

Scholz na berlínskom letisku tesne pred odletom na summit skupiny G20 v Brazílii reportérom povedal, že stálo za to porozprávať sa s Putinom, aby podľa neho rozptýlil ilúzie ruského prezidenta, podľa ktorých by Západ upustil od podpory Kyjeva.

Nemecký kancelár Olaf Scholz v nedeľu uviedol, že v jeho piatkovom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nezaznamenal žiadny náznak posunu v názoroch Putina ohľadne vojny na Ukrajine. Zároveň ďalej obraňoval svoje rozhodnutie zatelefonovať do Kremľa, ktoré vyvolalo vlnu veľkej kritiky.

Scholz na berlínskom letisku tesne pred odletom na summit skupiny G20 v Brazílii reportérom povedal, že stálo za to porozprávať sa s Putinom, aby podľa neho rozptýlil ilúzie ruského prezidenta, podľa ktorých by Západ upustil od podpory Kyjeva.

Ako dodal s odvolaním sa na nadchádzajúci návrat novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu, nebolo by podľa neho dobré, aby bol Washington v priamom kontakte s Putinom, a žiaden z európskych lídrov by tak neurobil.

"Rozhovor bol veľmi detailný, prispel však k zisteniu, že v názoroch ruského prezidenta na vojnu sa zmenilo len málo - a to nie sú dobré správy," podotkol nemecký kancelár.

Zároveň opätovne potvrdil podporu svojej krajiny pre Ukrajinu a uistil, že žiadne rozhodnutie o ukončení vojny s Ruskom nemôže padnúť bez účasti Kyjeva. "Ukrajina s nami môže rátať... Žiadne rozhodnutie nepadne za chrbtom Kyjeva," vyhlásil podľa agentúry AFP.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha označil nedeľný masívny ruský raketový a dronový útok na územie celej krajiny so zameraním na energetickú infraštruktúru na "skutočnú odpoveď" Moskvy tým svetovým lídrom, ktorí komunikovali s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Podľa agentúry Reuters ide o zjavnú narážku na nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorý v piatok s Putinom telefonoval vôbec prvýkrát od konca roka 2022.

(tasr)

Minúta  |  

Pellegrini apeluje na voľbu predsedu parlamentu, slová Fica ho znepokojujú

Vyplýva to z vyjadrenia prezidenta Petra Pellegriniho v diskusnej relácii STVR O 5 minút 12.

Je znepokojený vyhláseniami premiéra Roberta Fica (Smer), že to nie je priorita štátu.

„Ja si myslím, že je prioritné mať troch riadne zvolených ústavných činiteľov s plnými kompetenciami. Ja by som bol veľmi rád, keby konečne parlament voľbu vykonal, aby sme nejakého predsedu parlamentu mali," poznamenal prezident. Myslí si, že je to zlým signálom pre občanov SR aj pre zahraničie.

Pellegrini hovoril aj o situácii v parlamente po odchode poslancov okolo Rudolfa Huliaka z koaličného poslaneckého klubu SNS. Myslí si, že stabilita či väčšina koalície je krehkejšia. „Môžem to komentovať, ale v rámci mojich ústavných kompetencií môžem zasiahnuť až keď bude treba," deklaroval.

V diskusii sa dotkol aj prijatých konsolidačných opatrení i súčasnej situácie v zdravotníctve aj v školstve. Zároveň si myslí, že dané oblasti by mali byť premiérskou témou. „Zásadné témy tejto krajiny by mal riešiť premiér a nezakrývať sa za ministrov - hoc z iných koaličných strán a tváriť sa, že sa ho to netýka," dodal.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.