Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruská protivzdušná obrana údajne zničila dva drony letiace na Moskvu

Cieľom útoku bezpilotnými lietadlami sa podľa ruských predstaviteľov stalo aj mesto Briansk v rovnomennej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou, píše agentúra Reuters.

„Podľa predbežných informácií nedošlo na mieste, kde dopadli trosky (bezpilotného lietadla), k žiadnym škodám či stratám na životoch“, napísal moskovský starosta Sergej Sobianin na platforme Telegram.

Protivzdušná obrana zneškodnila nad Brianskom celkovo 26 ukrajinských dronov, oznámil v pondelok skoro ráno gubernátor Alexandr Bogomaz. „Jednotky protivzdušnej obrany pokračujú v ochrane našej oblasti,“ zdôraznil Bogomaz na Telegrame bez uvedenia ďalších podrobností.

Agentúra Reuters nemohla tieto správy nezávisle overiť. Ukrajina sa k udalostiam bezprostredne nevyjadrila. Kyjev však zvyčajne uvádza, že dronové útoky sa zameriavajú na infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre vojnové úsilie Moskvy.

(tasr)

Minúta  |  

Trump nominoval kritika technologických gigantov Carra za šéfa regulačnej komisie

Federálna komisia pre komunikáciu (FCC) reguluje licencie pre americké médiá či ceny domáceho internetu, právnik Brendan Carr je v súčasnosti najvyššie postaveným republikánskym členom tejto komisie, píšu agentúry AFP a Reuters.

Carr „bojoval proti regulačným zákonom potláčajúcim slobody Američanov“ a do budúcna „ukončí regulačný nápor, ktorý ochromuje amerických poskytovateľov pracovných miest a inovátorov, a tiež zabezpečí, aby si FCC plnila záväzky voči americkému vidieku“, zdôraznil zvolený prezident Donald Trump vo vyhlásení.

V nedeľňajšom príspevku na platforme X Carr poďakoval Trumpovi a napísal, že mu bude „cťou slúžiť na pozícii predsedu FCC“, kde v minulosti pôsobil ako generálny poradca.

„Musíme odstrániť cenzorský kartel a obnoviť práva na slobodu prejavu pre bežných Američanov,“ napísal Carr v ďalšom príspevku na X. Verejne tiež súhlasil so sľubmi nastupujúcej Trumpovej administratívy, ktoré sa týkajú napríklad zníženia regulácie a potrestania televízií za údajnú politickú zaujatosť, píše AFP.

Na križovatke sociálnych médií a štátnej moci. Biely dom cenzuroval Facebook

Mohlo by Vás zaujímať Na križovatke sociálnych médií a štátnej moci. Biely dom cenzuroval Facebook

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko uvítalo povolenie použitia amerických zbraní dlhého doletu na Rusko

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dlho vyzýval Spojené štáty, aby Kyjevu povolili použitie taktického raketového systému ATACMS na zasahovanie vzdialenejších cieľov v Rusku, pripomenula agentúra AFP.

„Vzhľadom na zapojenie severokórejských vojsk do vojny a (nedeľňajší) rozsiahly raketový útok Ruska (na Ukrajinu) reagoval Biden jazykom, ktorému (ruský prezident) Vladimir Putin rozumie,“ napísal na platforme X poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. „Obeť agresie má právo brániť sa,“ dodal minister s tým, že „sila odrádza“, zatiaľ čo „slabosť provokuje“.

Zelenskyj reagoval rezervovane. „Mnohé média uviedli, že sme dostali povolenie prijať príslušné opatrenia. Údery sa však nevykonávajú slovami. Takéto veci sa neoznamujú. Rakety budú hovoriť samy za seba,“ povedal v nedeľu večer ukrajinský líder vo svojom príhovore.

Člen hornej komory ruského parlamentu Andrej Klišas na platforme Telegram v reakcii na dianie vyhlásil, že „Západ sa rozhodol pre takú mieru eskalácie (konfliktu), že by do rána mohla viesť k úplnému zničeniu ukrajinskej štátnej suverenity“.

Podpredseda zahraničného výboru Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, Vladimir Džabarov doplnil, že reakcia Moskvy bude okamžitá. „Ide o veľmi veľký krok k začiatku tretej svetovej vojny,“ citovala Džabarova ruská štátna tlačová agentúra TASS.

Prezident Putin už v septembri varoval, že pokiaľ Západ umožní Ukrajine zasiahnuť ruské územie raketami dlhého doletu, zapojí sa tak priamo do vojny proti Moskve. Podľa ruského lídra by takýto krok totižto zmenil povahu a rozsah konfliktu.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael zneškodnil hovorcu Hizballáhu v nedeľnom útoku, tvrdí armáda

Obranné sily Izraela (IDF) „uskutočnili presný útok na základe spravodajských informácií v oblasti Bejrútu a zlikvidovala teroristu Muhammada Afífa“, oznámili po útoku na južné predmestie libanonskej metropoly.

Afíf sa podľa IDF „priamo podieľal na teroristickej činnosti Hizballáhu namierenej proti štátu Izrael“, citovala vyhlásenie agentúra AFP.

Šíitské militantné hnutie taktiež potvrdilo smrť svojho hovorcu a na platforme Telegram ho opísalo ako „pilier“ mediálnej a politickej práce Hizballáhu. Podľa agentúry DPA bol hovorca zároveň dôverníkom bývalého vodcu skupiny Hasana Nasralláha, ktorý zahynul pri izraelskom nálete koncom septembra.

Bezpečnostné zdroje upresnili, že útok zasiahol budovu, kde sídlia kancelárie strany Baas. Údaje libanonského ministerstva zdravotníctva uvádzajú, že spomínaný nálet si vyžiadal tri obete a 14 zranených.

(tasr)

Minúta  |  

Pri útoku na mesto Sumy zahynulo najmenej desať ľudí, z toho dve deti

Ukrajinské záchranné služby oznámili, že po zásahu výškovej budovy v meste utrpelo zranenia ďalších 52 ľudí, píše agentúra Reuters.

„Nedeľňajší večer sa pre mesto Sumy stal peklom a tragédiou, ktorú Rusko prinieslo do našej krajiny,“ vyhlásil predstaviteľ tamojšej vojenskej správy na platforme Telegram.

Štátna pohotovostná služba Ukrajiny na Telegrame oznámila, že na mieste nešťastia naďalej zasahujú záchranári a všetky ďalšie potrebné služby. Úrady doposiaľ evakuovali vyše 400 ľudí. Na obrazových materiáloch zverejnených na sociálnych sieťach vidieť horiace autá i poškodenú fasádu viacposchodovej budovy.

Agentúre Reuters sa nepodarilo nezávisle overiť ukrajinské správy a Moskva sa k útoku bezprostredne nevyjadrila. Rusko však popiera, že by sa úmyselne zameriavalo na civilistov, hoci ich od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 zabilo či zranilo už tisíce.

Útok na Sumskú oblasť na severovýchode Ukrajiny nasledoval po rannom údere Ruska na celé územie krajiny 120 raketami a 90 dronmi, pričom o život prišlo najmenej sedem ľudí podľa Reuters. Cieľom rozsiahleho útoku bola energetická infraštruktúra.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj priznal personálnu krízu vo vláde. Ministri vraj v náročných podmienkach zlyhali

Počas stretnutia so študentmi uviedol, že problémy s personálom boli prítomné už pred vojnou, ale vojenský konflikt ich ešte zintenzívnil.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj priznal existenciu personálnej krízy vo vláde, ktorá sa výrazne zhoršila po vypuknutí vojny vo februári 2022.

„Pokiaľ ide o personálnu krízu, tá určite existuje. S vypuknutím vojny odišlo mnoho ľudí do vojny, a my sme im všetkým vďační. Žiaľ, sú tu aj veľké straty aj medzi odborníkmi, ktorí sa zranili alebo padli,“ povedal Zelenskyj.

Podľa prezidenta je práca v štátnej správe obrovskou výzvou, predovšetkým pre tých, ktorí prišli zo súkromného sektora. Mnohí ľudia s vysokým vzdelaním, zahraničnými titulmi a podnikateľskými skúsenosťami neuspeli na pozíciách ministrov. „Nie každý, kto prišiel do štátnych inštitúcií, uspel. Politická zodpovednosť je obrovská, práca je náročná a vyžaduje si neustálu angažovanosť,“ dodal.

Zelenskyj zdôraznil, že štátna správa by mala byť miestom pre mladých ľudí a študentov, ktorí sa podľa neho čoraz častejšie dostávajú do vedenia inštitúcií. "Vek našich kabinetov a inštitúcií je oveľa mladší ako predtým, ale to nie je koniec," uzavrel prezident.

(lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.