TIS: Strany získali v roku 2023 až 15,2 milióna zo súkromných zdrojov, najviac Hlas

Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko v utorkovej správe konštatuje, že išlo o „najštedrejší“ rok vôbec, štátne príspevky ale aj tak predstavujú väčšinu z príjmov slovenských strán a hnutí.

Pracovný snem strany Hlas-SD v Košiciach Najviac z privátnych zdrojov investovala do kampane v roku 2023 strana Hlas, ktorej zakladateľom je Peter Pellegrini. Foto: František Iván/TASR

V období rokov 2002 až 2022 nadobudli politické subjekty 71,9 milióna eur, uviedla mimovládka v aktualizovanej správe o príjmoch strán. Za rovnaké obdobie však strany získali od štátu celkovo 295,7 milióna eur, čo je v pomere „orientačne asi 4 : 1 v prospech štátu“, zhodnotila organizácia.

V minulom roku však strany prijali zo súkromných rúk najvyššiu sumu na svoju činnosť, dodáva Transparency s tým, že dôvodom pre tento vývoj boli najmä predčasné parlamentné voľby, „ktoré strany stáli až 27 miliónov eur“.

Osem z 25 strán a hnutí investovalo do kampane viac ako dva milióny eur, predovšetkým Hlas, Progresívne Slovensko a Demokrati museli použiť „výlučne“ privátne zdroje. Hlas do kampane investoval 2,8 milióna eur, PS 2,4 milióna a Demokrati 2,1 milióna od súkromníkov.

Strana, ktorú založili odídenci od Igora Matoviča, tiež zaznamenala prvenstvo v pomere darov k úverom. Zatiaľ čo PS a Hlas si zobrali pôžičky v hodnote vyše dvoch miliónov eur a darmi kampaň dofinancovali len v hodnote niekoľkých stoviek tisíc, Demokrati v daroch vyzbierali asi 947-tisíc eur, pričom ich úvery boli v hodnote len asi 537-tisíc.

Súkromné financie prevažovali aj u hnutí Sme rodina a KDH, hoci neprekročili dvojmiliónovú hranicu. „Naopak, Smer a hnutie Slovensko (bývalé OĽaNO) vďaka vysokým štátnym príspevkom nepotrebovali získať zo súkromnej sféry ani jedno euro,“ dodala TIS.

Celkovo najštedrejším jednotlivcom – darcom sa stal kandidát Demokratov Ján Šubák, ktorý do kampane z vlastného vrecka investoval takmer 300-tisíc eur. Z tejto sumy mu strana stále dlží asi 100-tisíc eur, dodala Transparency.

Druhým najväčším prispievateľom bol člen hnutia Republika Miroslav Suja, ktorý v sledovanom období podporil nielen hnutie Milana Uhríka, ale aj Ľudovú stranu Naše Slovensko, a to celkovými príspevkami v hodnote približne 297-tisíc eur.

Financovanie Republiky však podľa Transparency bolo „málo uveriteľné“, keďže „verejné zdroje nenaznačujú, že by sa Sujovým firmám dario tak dobre“.

„Otázniky vzbudzovalo aj financovanie SNS, ktorej volebná kampaň stála na veľkých pôžičkách ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (250-tisíc eur) a poslanca Rudolfa Huliaka (218-tisíc eur),“ pokračovala Transparency s tým, že súkromné príspevky nefigurovali v záznamoch transparentných účtov.

„Kompletné údaje boli zverejnené až s časovým odstupom,“ uzavrela organizácia. Celkové informácie o príjmoch strán tiež zverejnila na svojom webovom sídle: https://volby.transparency.sk/financovanie

(red)