Preskočiť na obsah
  |  

Scholzov telefonát s Putinom bola strategická chyba, vyhlásil estónsky minister zahraničných vecí

Margus Tsahkna na okraj zasadnutia ministrov zahraničných vecí EÚ uviedol, že rozsiahla medzinárodná kritika Scholzovho telefonátu odradí ostatných európskych lídrov od rozhovoru s Putinom.

Nemecký kancelár v piatok takmer hodinu telefonoval s Putinom. Išlo o ich prvý telefonát po takmer dvoch rokoch. Scholz rozhovor s ruským prezidentom obhajoval a povedal, že to bol spôsob, ako dať Putinovi jasne najavo, že podpora pre Ukrajinu sa nezníži.

Podľa estónskeho šéfa diplomacie však tento telefonát uškodil snahe Západu izolovať ruského prezidenta. "Bola to strategická chyba," povedal Tsahkna. "Dohodli sme sa na princípe, že budeme držať Putina v izolácii," dodal s tým, tento postoj by sa mal mal zachovať, kým ruský prezident neprejaví ochotu zúčastniť sa na zmysluplných rokovaniach a stiahnuť svoje jednotky z Ukrajiny.

Putin v súčasnosti robí pravý opak, povedal Tsahkna. Rusko po Scholzovom telefonáte s Putinom dokonca podniklo jeden z najtvrdších útokov na Ukrajinu za posledné mesiace.

"Len to oslabilo našu jednotu a naše pozície," vyhlásil estónsky minister zahraničných vecí.

(tasr)

  |  

Abcházsky prezident Aslan Bžanija odstúpil z funkcie

Rozhodol sa tak urobiť po rokovaniach s opozíciou.

"V záujme zachovania stability a ústavného poriadku v krajine... Odstupujem zo svojej funkcie," uviedol Bžanija v podpísanom dokumente, ktorý zverejnila jeho kancelária na sociálnej sieti Telegram.

Bžanija pritom v piatok ustúpil tlaku demonštrantov a stiahol návrh na ratifikáciu investičnej dohody s Ruskom, ktorá vyvolala napätie v regióne. Protestujúci minulý týždeň prenikli do parlamentu a sídla prezidenta v hlavnom meste Suchumi. Nespokojní obyvatelia požadovali rezignáciu aj ďalších vládnych predstaviteľov.

Navrhovaná hospodárska dohoda s Ruskom by Rusom umožnila kupovať v Abcházsku nehnuteľnosti. Aktivisti sa obávali, že by to viedlo k masovej výstavbe obytných komplexov v Abcházsku, ktoré by vlastnili ruskí občania. Región s horami a plážami pri Čiernom mori je pre Rusov obľúbenou turistickou destináciou.

Po krátkej vojne s Gruzínskom v roku 2008 uznala Moskva nezávislosť Abcházska a Južného Osetska. Oba regióny tvoria spolu asi pätinu gruzínskeho územia a sú silne závislé od Ruska. Ich nezávislosť okrem Ruska uznala len Venezuela, Nikaragua, Nauru a Sýria. Podľa západných krajín Rusko tieto dve gruzínske provincie fakticky anektovalo.

(tasr)

  |  

Rumunsko a Bulharsko sa do schengenu plne pripoja od januára 2025

K schengenu sa krajiny pripojili v marci tohto roka len čiastočne - pre ich obyvateľov sa po 13 rokoch čakania otvorila možnosť cestovať letecky a po mori bez hraničných kontrol.

Veto zo strany Rakúska však znamená, že voľný pohyb bez hraničných kontrol za nevzťahuje na pozemné trasy, keďže Viedeň vyjadrila obavy z možného prílevu migrantov. Preto počas tohto roka pokračovali rokovania o úplnom členstve Bukurešti a Sofie.

Maďarsko bude v piatok hostiť stretnutie ministrov vnútra Rakúska, Rumunska a Bulharska, oznámil ešte začiatkom mesiaca šéf kancelárie premiéra Viktora Orbána.

Podľa rumunského premiéra sa má v Budapešti uzavrieť záverečná dohoda o úplnom vstupe krajín do schengenského priestoru. Dokument bude musieť schváliť aj holandský parlament, ktorý bol proti vstupu Bulharska.

"Ale už máme dohodnutý harmonogram. Stane sa tak od 1. januára 2025. Tí, ktorí prídu domov na sviatky, potom odídu oveľa ľahšie," vyhlásil rumunský premiér Marcel Ciolacu.

(tasr)

  |  

Libanon a Hizballáh súhlasili s návrhom USA na prímerie s Izraelom

Osobitný americký vyslanec Amos Hochstein v utorok ráno prišiel do Bejrútu na rokovania o ukončení bojov, poradca predsedu libanonského parlamentu Alí Hasan Chalíl oznámil, že mu doručili písomnú odpoveď.

Šíitské hnutie Hizballáh podporilo svojho dlhoročného spojenca, predsedu parlamentu Nabíha Berrího, aby rokoval o prímerí. „Libanon predložil svoje pripomienky k návrhu v priaznivej atmosfére,“ povedal Chalíl.

„Všetky pripomienky, ktoré sme predložili, potvrdzujú presné dodržiavanie rezolúcie č. 1701 so všetkými jej ustanoveniami,“ vysvetlil s odkazom na rezolúciu OSN, ktorá zakazuje prítomnosť akýchkoľvek ozbrojených síl okrem libanonskej armády a mierových zborov OSN na juhu krajiny.

Chalíl spresnil, že úspech americkej iniciatívy teraz závisí od Izraela. Izrael dlhodobo tvrdí, že spomínaná rezolúcia nebola nikdy riadne vykonaná, pričom poukazuje na prítomnosť bojovníkov a zbraní Hizballáhu pozdĺž hranice. Libanon viní Izrael z porušovania vrátane preletov vojenských lietadiel v jeho vzdušnom priestore.

(tasr)

  |  

Dodávky obohateného uránu pre jadrové elektrárne v Spojených štátoch Rusko zakázalo

Vývoz do USA plánuje do budúcna Ruská federácia povoliť len vo výnimočných prípadoch.

"Bol zavedený zákaz vývozu," citovali ruské tlačové agentúry hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova. Ruská Federálna služba pre technickú a exportnú kontrolu môže povoliť výnimky, ale iba ak to bude v záujme Moskvy, dodal podľa agentúry DPA.

Približne štvrtina jadrových elektrární v USA dostáva ako palivo obohatený urán z Ruska. Americký prezident Joe Biden zaviedol tento rok v rámci sankcií proti Moskve zákaz dovozu obohateného uránu z Ruska. Platia však aj výnimky, a to prípadoch, keď sú USA závislé od ruského jadrového paliva.

Ruský prezident Vladimir Putin v septembri nariadil úradom, aby prehodnotili vývozné obmedzenia pre strategicky dôležité suroviny vrátane niklu a titánu, okrem uránu.

Vzťahy Ruska s USA sú na nízkej úrovni. Moskva sa sťažuje najmä na represívne sankcie Západu za jej inváziu na Ukrajinu. Kremeľ tvrdí, že sankcie sú nezákonné a opakovane uvalil odvetné sankcie proti západným krajinám a firmám.

Rusko je jedným z najvýznamnejších svetových dodávateľov obohateného uránu pre prevádzku jadrových elektrární. Ruský jadrový energetický holding Rosatom v tejto súvislosti oznámil, že ostatné exportné kontrakty s 33 zákazníkmi v 14 krajinách sveta budú splnené.

Rosatom neposkytol žiadne konkrétne informácie o exporte do USA, uviedol však, že holdingová spoločnosť pokrýva približne 17 percent celosvetového dopytu po jadrovom palive. Produkcia uránu vlani podľa Rosatomu dosiahla 2700 ton.

(tasr)

  |  

Rusko vetovalo návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o okamžitom ukončení bojov v Sudáne

Sudán od apríla 2023 sužuje občianska vojna medzi armádou a polovojenskými Silami rýchlej podpory (RSF).

V návrhu rezolúcie, ktorý pripravili Veľká Británia a Sierra Leone Bezpečnostná rada OSN obe strany vyzýva, aby "okamžite zastavili boje" a začali rokovania o "celoštátnom prímerí".

"Jedna krajina stála v ceste tomu, aby Rada hovorila jedným hlasom," vyhlásil britský minister zahraničných vecí David Lammy po hlasovaní. Za sa vyslovilo 14 členov, iba Rusko bolo proti. "Jedna krajina je nepriateľom mieru. Toto ruské veto je hanbou a opäť ukazuje svetu pravú tvár Ruska," dodal Lammy.

V roku 2023 vypukla v Sudáne vojna medzi armádou vedenou faktickým lídrom krajiny generálom Abdalom Fattáhom Burhánom a RSF, ktoré vedie Burhánov niekdajší zástupca Muhammad Hamdán Daklú. Podľa údajov OSN si konflikt vyžiadal desaťtisíce obetí a viac ako 11 miliónov ľudí muselo opustiť svoje domovy.

Pred pondelkovým hlasovaním jeden diplomat pod podmienkou anonymity pre agentúru AFP uviedol, že Rusko sa počas rokovaní o návrhu zrejme "viditeľne viac priklonilo" k táboru generála Burhána. AFP pripomína, že počas predchádzajúcich hlasovaní o konflikte v Sudáne sa Rusko v Bezpečnostnej rade OSN zdržalo hlasovania.

Aj v prípade prijatia rezolúcie by bol jej efekt otázny. Rezolúcia z marca, ktorá vyzývala na okamžité prímerie počas ramadánu mala len malý dopad. Podobne bola ignorovaná aj júlová požiadavka Bezpečnostnej rady OSN, aby RSF ukončili obliehanie mesta Fášir, kde uviazli tisíce civilistov.

Bezpečnostná rada OSN má 15 členov. Päť stálych členov (Rusko, USA, Veľká Británia, Francúzsko a Čína) má právo veta. Desať kresiel pre nestálych členov je vyhradených pre zástupcov regionálnych skupín členských krajín OSN a každý rok sa volí na dvojročné obdobie päť z nich.

(tasr)