Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Výstavba nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach by mala priniesť veľa výhod

Ďalší jadrový zdroj má podporiť stabilitu dodávok energie na Slovensku a v Európe, pričom pomôže aj pri dekarbonizácii a klimatických cieľoch EÚ.

Výstavba nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach má zabezpečiť stabilný a spoľahlivý zdroj elektriny, znížiť riziko výkyvov v dodávkach energie a podporiť energetickú bezpečnosť Slovenska a okolitých krajín. Vyplýva to z návrhu na postup prípravy a výstavby nového jadrového zdroja, ktorý schválila vláda.

„V prípade nerealizácie výstavby nového jadrového zdroja by bola táto bezpečnosť priamo ohrozená, pretože sa predpokladá, že do roku 2040 môže dopyt po elektrickej energii v Slovenskej republike vzrásť na dvojnásobok," vyplýva z materiálu predloženého Ministerstvom hospodárstva (MH) SR.

V materiáli sa uvádza, že takýto nárast by mohol spôsobiť nedostatok výrobnej kapacity na pokrytie domácej spotreby. Tento predpoklad je podporený aj potrebou vyradiť neudržateľné energetické zdroje a tie, ktoré čoskoro dosiahnu koniec svojej životnosti.

Saková: Slovenské jadrové elektrárne majú dostatok paliva na ďalšieho 2,5 roka

Mohlo by Vás zaujímať Saková: Slovenské jadrové elektrárne majú dostatok paliva na ďalšieho 2,5 roka

Dôležitú úlohu by mala výstavba nového jadrového zdroja zohrať aj v súvislosti s dekarbonizáciou a klimatickou neutralitou. Jadrová energia pritom predstavuje bezemisný a spoľahlivý zdroj, ktorý pomáha vyrovnávať výkyvy v dodávkach z obnoviteľných zdrojov závislých na počasí, doplnil rezort hospodárstva.

Jadro má významný podiel na energetickom mixe SR, kde by sa malo 85 percent vyrobenej elektriny produkovať z nízkouhlíkových zdrojov, pričom jadrová energia by mala predstavovať viac ako 61 percent z tohto podielu.

Nový jadrový zdroj na Slovensku by mal taktiež prispieť k energetickej integrácii v rámci jednotného európskeho energetického trhu, čím by sa mala zvýšiť energetická bezpečnosť celej Európskej únie a podporiť znižovanie emisií oxidu uhličitého (CO2) na úrovni celej Európy.

„Takéto projekty sú nevyhnutné na to, aby Európska únia splnila svoje ciele v oblasti klimatických zmien a súčasne si udržala konkurenčnú výhodu v oblasti čistej energie," špecifikovalo MH v predloženom materiáli.

(tasr)

Minúta  |  

Susko zvažuje zavedenie špecializácie súdov pre tlačovú agendu

Boris Susko uviedol, že reforma súdnictva nezabezpečila očakávané zlepšenie dostupnosti k súdom, preto zvažuje zriadenie špecializovanej agendy na ochranu osobnosti, ktorá by urýchlila dlhé súdne konania.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) pripustil úvahy o zriadení špecializácie na súdoch zameranej na tlačovú agendu. Zámer odôvodnil dĺžkou konaní týkajúcich sa ochrany osobnosti, pre ktoré, podľa jeho slov, ich výsledok nespĺňa účel a zmysel.

Susko vylúčil, že by takéto zriadenie bolo využívané na šikanu médií. „Je to súdne rozhodnutie, takže ako by ste chceli súdnym rozhodnutím niekoho šikanovať," pýtal sa. Nesúhlasil ani s tým, že by týmto zriadením boli médiá „zavalené" žalobami.

Podľa ministra spravodlivosti robia všetko pre lepšiu dostupnosť k súdom, pretože reforma súdnictva, ktorá bola zavedená bývalou vládou, nedosahuje očakávané výsledky. Sudcovia sa sťažujú na ťažkosti pri prístupe k súdom a predlžovanie súdnych procesov, tvrdí Susko.

„Žiaľbohu, ten systém je nastavený aj z hľadiska plánu obnovy tak, že s tým len veľmi ťažko vieme momentálne niečo robiť, ale hľadáme alternatívy a spôsoby, akými by sa to dalo zrýchliť," deklaroval Susko.

(tasr)

Minúta  |  

Cena silovej elektriny pre domácnosti sa v budúcom roku nezvýši

Domácnosti zaplatia za silovú elektrinu v budúcom roku približne rovnakú cenu ako v súčasnosti, a to na úrovni 61 eur za megawatthodinu (MWh).

Vyplýva to zo všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ) na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny pre domácnosti v Slovenskej republike v roku 2025, ktorý schválila vláda.

„VHZ tkvie predovšetkým v zabezpečení ceny dodávok elektriny a spočíva vo výrobe a ponuke na predaj elektriny výrobcom Slovenské elektrárne (SE). VHZ nadväzuje na Memorandum o porozumení o implementácii mimoriadnych opatrení na elimináciu dôsledkov nárastu cien elektrickej energie na vybrané skupiny odberateľov," uviedlo Ministerstvo hospodárstva SR v schválenom materiáli.

Slovenské elektrárne majú podľa VHZ dodať v budúcom roku pre domácnosti elektrinu vyrábanú z jadrových zdrojov za určenú cenu 61 eur/MWh v objeme šesť terawatthodín (TWh). VHZ nadväzuje na Memorandum o porozumení o implementácii mimoriadnych opatrení na elimináciu dôsledkov nárastu cien elektrickej energie na vybrané skupiny odberateľov medzi Ministerstvom hospodárstva SR, Ministerstvom financií SR a Slovak Power Holding.

Predpokladaná spotreba domácností v roku 2025 je 6,0 TWh, pričom 5,9 TWh bude vyhradených pre súčasných dodávateľov elektriny a 0,1 TWh pre nových dodávateľov alebo zvýšenú spotrebu. Rozdelenie množstva elektriny medzi dodávateľov určí spoločnosť OKTE.

Na rozdiel od predchádzajúcej schémy dodávatelia nebudú povinní sa na nej zúčastniť. Dostanú len produkt baseload a diagram dodávky si musia zabezpečiť priamo na trhu cez SE, čím sa odstráni úloha Slovenského plynárenského priemyslu ako sprostredkovateľa.

(tasr)

Minúta  |  

Dvaja z troch moslimských imigrantov v Dánsku sú na predčasnom dôchodku

Prisťahovalci z moslimských krajín majú medzi poberateľmi predčasného dôchodku najvýraznejšie zastúpenie v kategórii 50 a viac rokov, vyplýva to z analýzy Konfederácie dánskych zamestnávateľov.

Analýza, ktorú citoval prominentný denník Berlingske, zistila, že 65,9 percenta imigrantov z Iraku starších ako 50 rokov poberá predčasný dôchodok. Túto sociálnu vymoženosť pritom využíva len 11 percent občanov dánskeho pôvodu nad 50 rokov.

Z ďalších krajín pôvodu predčasných dôchodcov sú to Libanon, Turecko, Somálsko, Alžírsko a Afganistan. Pri prepočte na ľudí v pracujúcom veku (od 18 do 67 rokov) je až 29 percent predčasných dôchodcov z týchto šiestich štátov – pôvodných Dánov je v tomto prípade len 6,6 percenta.

„Nemôžeme sa na to nečinne prizerať. Zatiaľ čo 6,6 percenta občanov dánskeho pôvodu je v predčasnom dôchodku, v niekoľkých skupinách obyvateľstva s inou národnosťou je tento podiel výrazne vyšší,“ napísala dánska poslankyňa Sólbjørg Jakobsenová na sieti X. Vyzvala tiež opozičné stredopravé strany, aby žiadali revíziu dôchodkového systému.

Ministerka práce Ane Halsboe-Jørgensenová v reakcii na tieto údaje uviedla, že „predčasný dôchodok je celoživotnou výhodou, o ktorú sa mnohí usilovali. Preto musíme byť aj politicky zhovievaví“.

Dodala však, že bude sledovať, ako sa bude situácia vyvíjať. Viaceré ďalšie strany, napríklad Dánska ľudová strana a Liberálna aliancia, vyzývajú ministrov, aby vo svetle nových údajov prehodnotili odchod do predčasného dôchodku.

V máji oznámila vládna strana Venstre, že chce prehodnotiť sociálne dávky rozdeľované nezápadným prisťahovalcom, „aby viac ľudí mohlo získať prácu“.

Hovorca sociálnych demokratov Christian Rabjerg Madsen vtedy povedal, že jeho vláda je ochotná o tejto otázke diskutovať, ale je dôležité, aby sa chorí občania nebáli, že prídu o predčasný dôchodok.

Dánsko má jedny z najštedrejších sociálnych dávok na svete. Tí, ktorí sú v jeho dôchodkovom systéme, môžu každý rok zarobiť takmer toľko, koľko zarobili vo svojom predchádzajúcom zamestnaní, pripomína Berlingske.

(sab)

Minúta  |  

Na Slovensku môže vzniknúť regionálne centrum OSN

Zriadenie centra OSN UN-HABITAT by mohlo priniesť mnohé príležitosti pre odborníkov, univerzity aj podnikateľov.

Na Slovensku by mohlo vzniknúť regionálne centrum OSN UN-HABITAT pre projekt Udržateľná odolnosť miest pre ďalšiu generáciu (SURGe). Návrh na jeho zriadenie schválila vláda na rokovaní.  

Podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) v nadväznosti na schválený návrh ohlásil dohodu so zástupkyňou generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov a výkonnou riaditeľkou programu OSN pre ľudské sídla Anacláudiou Rossbach o zriadení centra.

Taraba zvýraznil, že sa Slovensko týmto spôsobom dostáva do popredia jednej z najvýznamnejších politík OSN, čo vytvára jedinečnú príležitosť nielen pre zviditeľnenie Slovenska.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR ako predkladateľ návrhu uviedlo, že spoločnou víziou OSN UN-HABITAT a ministerstiev - okrem envirorezortu i Ministerstva cestovného ruchu a športu SR - v rámci projektu Udržateľná odolnosť miest pre ďalšiu generáciu (SURGe) je byť koordinátorom spoločných globálnych cieľov v oblasti zmeny klímy.   

„Zriadenie regionálneho centra OSN UN-HABITAT na území SR s pôsobnosťou pre celú Európu je jedinečnou príležitosťou pre Slovenskú republiku byť koordinátorom významnej aktivity na úrovni OSN," upozornil envirorezort.

„Predstavuje príležitosť pre slovenských odborníkov a akademickú obec, ako aj vedecké inštitúcie, pričom súčasne znamená podporu a možnosť spolupráce so slovenskými univerzitami a aj významné možnosti pre podnikateľské prostredie," dodalo ministerstvo.

Hlavnou úlohou regionálneho centra OSN UN-HABITAT na Slovensku by bolo zabezpečovanie regionálnej koordinácie v Európe, spolupráca s OSN vo Viedni, Európskou úniou, jej členskými štátmi a ďalšími európskymi partnermi.

Projekt bude spolufinancovaný aj z rozpočtových zdrojov Ministerstva životného prostredia SR a Ministerstva cestovného ruchu a športu SR.

(tasr)

Minúta  |  

Newyorská prokuratúra súhlasí s odročením rozsudku proti Trumpovi

Sudca Juan Merchan, ktorý posudzoval prípad podplácania pornoherečky Stephanie Cliffordovej, pôvodne plánoval odročiť prípad na neurčito, žaloba ho však vyzvala, aby rozsudok vyhlásil v roku 2029, teda po uplynutí prezidentovho mandátu.

Prokuratúra navrhla sudcovi, aby dal obom stranám čas do 9. decembra na preskúmanie prípadu a prípadné ďalšie podania vo veci. Predbežný dátum vynesenia rozsudku je 26. november, televízia BBC očakáva ďalší odklad.

Porota newyorského súdu ešte koncom mája uznala Donalda Trumpa za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade podplácania Cliffordovej výmenou za jej mlčanlivosť v predvolebnej kampani v roku 2016. Exprezident s ňou mal údajne pomer, a advokátovi Michaelovi Cohenovi mal nariadiť, aby jej zaplatil za nezverejnenie informácií.

S prípadom súviselo aj falšovanie obchodných záznamov, keď Trump údajne maskoval platby pre Cohena ako jeho pravidelné odmeny v celkovej výške 130 miliónov dolárov. Hoci prokurátor nepreukázal rozdiel medzi platbami pre Cohena a platbami pre Cliffordovú – ktorá vystupuje pod menom Stormy Danielsová –, porota ho uznala vinným.

Najvyšší súd USA však v júli v inom prípade rozhodol, že americkí prezidenti a exprezidenti majú „absolútnu imunitu“ v súvislosti s výkonom funkcie a „prinajmenšom predpokladanú imunitu pri skutkoch v širšom okruhu úradných povinností“.

Sudca Merchan minulý týždeň vyhovel žiadosti manhattanského okresného prokurátora Alvina Bragga o pozastavenie všetkých konaní vo veci s cieľom zvážiť, ako k prípadu pristupovať vzhľadom na blížiacu sa Trumpovu inauguráciu 20. januára 2025.

Obhajoba chce, aby Merchan rozsudok úplne zrušil na základe rozhodnutia o prezidentskej imunite, a tiež vzhľadom na blížiace sa funkčné obdobie nového prezidenta.

Newyorská prokuratúra však argumentuje, že obvinenia v tomto prípade nesúvisia s oficiálnymi prezidentskými aktivitami. Zdôraznila, že súdne konanie aj výrok poroty prišli ešte pred júlovým verdiktom Najvyššieho súdu.

„Ľudia si hlboko vážia úrad prezidenta, uvedomujú si požiadavky a povinnosti spojené s týmto úradom a uznávajú, že inaugurácia obžalovanej osoby vyvolá bezprecedentné právne otázky. Takisto hlboko rešpektujeme základnú úlohu poroty v našom ústavnom systéme,“ píše sa v podaní prokuratúry.

(tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.