Novembrová správa sa s tou májovou v mnohom podobá. Už vtedy regulátor konštatoval, že zlyhania úverov nerástli ani pri vyšších sadzbách. Naznačil aj obavy z geopolitického vývoja či diania na poli verejných financií. Kým to prvé trvá, krotenie dlhu je nateraz na dobrej ceste.
Zastabilizovaná produkcia hypoték sa za tých pár mesiacov zmenila a počet poskytnutých úverov mierne rastie. V máji avizované problémy na trhu komerčných nehnuteľností sa potvrdili. Aj úvery pre podnikateľov naďalej klesajú. A i keď riziká začali vďaka nižším sadzbám a inflácii opatrne ustupovať, nezmizli z dohľadu úplne.
Výhľad hospodárskeho rastu je preto neistý, napriek tomu analytici centrálnej banky očakávajú zlepšovanie situácie. "Mohli by sme povedať, že po niekoľkých rokoch rýchleho rastu zadlženosti a cien nehnuteľností máme za sebou veľmi mäkké pristátie," konštatuje guvernér NBS Peter Kažimír.
No pripomína, že riziká v sektore podnikov, komerčných nehnuteľností aj domácností zatiaľ ostávajú na zvýšenej úrovni. "Nielen slovenská, ale aj globálna ekonomika čelí veľkej neistote a vývoj na Ukrajine a Blízkom východe ju naďalej zvyšuje," vysvetľuje šéf centrálnej banky.
Inak povedané, podľa neho letíme síce v spoľahlivom stroji s dostatkom pohonných hmôt, ale predpoveď počasia je plná neistoty. "Turbulencie budú skôr pravidlom ako výnimkou," upozorňuje s dôvetkom, že je čas na opatrnosť, čas zachovať obozretný prístup v nastavení nástrojov makroprudenciálnej politiky.
Regulátor víta konsolidáciu
Z pohľadu finančnej stability sa teda podmienky zlepšili. "Lepšia inflácia, lepšie sadzby. Náznaky oživenia na trhu hypoték a trhu nehnuteľností," vymenúva pozitíva člen Bankovej rady NBS Vladimír Dvořáček. I keď sa riziká zmierňujú, sú podľa neho stále prítomné.
Prognóza je totiž zahmlená prevažne pre geopolitické riziká, ktoré na nás ako na malú otvorenú ekonomiku číhajú pre vplyv komplikovanejšej situácie v Nemecku či hroziacich obchodných vojen a podobne. Opomenúť sa totiž nedajú ani prípadné protekcionistické opatrenia. To všetko zapríčiňuje, že NBS zatiaľ o uvoľnení niektorých opatrení neuvažuje.
Výhľad do budúcnosti preto jasný nie je a aj keď dlžníci splácajú dobre, portfólia úverov sú na prípadné šoky predsa len citlivejšie. Čo sa na stabilite podľa centrálnych bankárov určite prejaví pozitívne, je konsolidačný balík. "Sú tu však aj negatívne 'sideefekty', najmä na strane ziskovosti firiem," dodáva Dvořáček.
Veľká dráma to podľa neho nebude. "Konsolidačný balík sa premietne aj do vyšších nákladov pre finančný sektor, neočakáva sa výraznejší negatívny vplyv na finančnú stabilitu ani na schopnosť domácností a podnikov splácať svoje úvery," konštatujú analytici v správe s dôvetkom, že snaha o udržateľnosť verejných financií je však behom na dlhé trate a do budúcna budú potrebné ďalšie opatrenia najmä vzhľadom na nepriaznivý demografický vývoj.
"Podstúpená konsolidácia síce z krátkodobého hľadiska oslabí ekonomický rast, keď v budúcom roku uberie z rastu HDP približne 0,6 p. b., a, naopak, prispeje k vyššej inflácii približne o 0,8 p. b.," konštatuje regulátor v správe.
V strednodobom horizonte by však mala prispieť k zlepšeniu situácie, keďže bez jej realizácie možno očakávať zvýšenie rizikovej prirážky na slovenské dlhopisy s následným negatívnym vplyvom na financovanie ekonomiky v podobe vyšších úrokových sadzieb.
Kľúčové teda bude, či sa aj v ďalších rokoch podarí presadiť opatrenia na zvýšenie dlhodobej udržateľnosti slovenských verejných financií, ktorá je aktuálne - aj v dôsledku očakávaných demografických zmien a nákladov spojených so starnutím obyvateľstva - podľa NBS najslabšia spomedzi krajín EÚ.
Ziskovosť bánk poklesla
Pre zavedenie bankového odvodu a 6-percentný nárast prevádzkových nákladov sa zisky bánk mierne znížili. "Ziskovosť bánk od mája 2024 zaostáva za rokom 2023. K septembru 2024 dosiahol zisk domáceho bankového sektora úroveň 831 milióna eur, čo je medziročne o osem percent menej," vyčísľuje regulátor.
Odolnosť je podľa Dvořáčka stále veľmi vysoká a je založená práve na tom, že si banky zachovávajú ziskovosť. Tým totiž rastie kapitálová primeranosť.
Ostatným položkám výkazu ziskov a strát sa však darí tento negatívny vývoj do značnej časti kompenzovať. Na ziskovosť pozitívne vplýva vývoj oboch tradičných pilierov výnosovosti – čistých úrokových výnosov (+11 percent) a čistých výnosov z poplatkov a provízií (+9 percent).
Retail sa opätovne stáva dominantným zdrojom čistého úrokového výnosu bánk. "Ich dynamika však postupom roka spomaľuje. Na výsledok sektora medziročne pozitívne vplýva aj čistá tvorba opravných položiek a rezerv, je nižšia takmer o polovicu (-45 percent)," upozorňuje NBS.
Odolnosť bánk je aktuálne blízko svojich rekordných úrovní. Ukazovatele kapitálu a likvidity dosiahli počas prvého polroka 2024 úrovne blízko svojich historických maxím. Banky vykazujú vysoké prebytky krátkodobej likvidity aj štrukturálneho financovania. "Majú slušnú likviditu, ktorá je vysoká aj pri stresovom testovaní," dodáva Dvořáček.
To, čo rezonuje, je mierne oživenie na poli hypoték. Ako však člen Bankovej rady doplnil, v rámci novoposkytovaných hypoték sa dvojciferné rasty, na aké boli v minulosti zvyknutí, neočakávajú. A i keď domácnosti na vývoj na trhu podľa Mareka Ličáka, riaditeľa úseku dohľadu a finančnej stability NBS, na znižovanie sadzieb zareagovali, dramatické nárasty sa nedejú.
Z analýzy zároveň vyplýva, že podiel úverov ku vkladom ostáva v roku 2024 skôr stabilný a je na najnižších úrovniach za uplynulého 2,5 roka. "Pri rozšírení menovateľa o vydané dlhopisy je pohľad ešte pozitívnejší," konštatuje materiál. Naďalej je však na zvýšených úrovniach v porovnaní s vývojom spred pandémie, ale aj v porovnaní s ostatnými štátmi eurozóny.
Čo presne sa bude diať sa však nedá do detailu predpokladať. Ličák napríklad upozorňuje, že ak budú presunuté vklady do zahraničia, môže to mať významný vplyv na likviditu bánk.
Ekonomiku potiahli slovenské domácnosti a verejná správa
Slovenská ekonomika si v prvom polroku 2024 udržala reálny rast nad úrovňou dvoch percent. "K šiestemu najrýchlejšiemu rastu spomedzi ekonomík EÚ prispeli spotrebnými výdavkami domácnosti, ktorým po pribrzdení cien vzrástli ich reálne príjmy," vysvetľujú analytici.
K rastu ekonomiky prispel svojou spotrebou aj verejný sektor, ktorému sa zvýšili výdavky na zamestnancov a zdravotníctvo. Po dočerpaní eurofondov z predchádzajúceho rozpočtového obdobia sa príspevok investícií k rastu ekonomiky v tomto roku podľa NBS zmiernil.
Ceny tovarov a služieb na Slovensku sa dostali na dohľad inflačného cieľa ECB, v posledných mesiacoch sa však ich rast opäť zrýchlil. Ako už NBS avizovala, v budúcom roku očakáva rast konsolidácie k piatim percentám. To, samozrejme, domácnosti pocítia.
Pozitívnym sprievodným javom je, že trh práce je v dobrej kondícii. Počet nezamestnaných, ktorí sú evidovaní, sa už takmer rok pohybuje pod úrovňou 170-tisíc osôb. "Miera nezamestnanosti sa tak výraznejšie nemení a osciluje neďaleko svojho historického minima, okolo úrovne piatich percent," eviduje regulátor. To podporuje tlaky na rast miezd aj v ďalšom období.
Vplyvom oslabeného zahraničného dopytu sa však slovenskému exportu nedarí rásť tak ako v predchádzajúcom roku. "Ekonomika Slovenska by mala aj v ďalšom období pokračovať v umiernenom raste, jej zásadnejšiemu rozletu však bude brániť potrebná konsolidácia verejných financií," uzatvára centrálna banka.