Go, Čepček, go!

Nie som veľkým priaznivcom sólových jázd a poslanec Čepček navrhuje tento zákon sám. Na strane druhej tiež nevidím veľkú ochotu u iných poslancov pripojiť sa k nemu, tak túto výhradu voči sólo jazde dávam bokom.

Ako to už býva, začal slovný súboj pro-life a pro-choice táborov. Poslanec Čepček bol v denníku Postoj na videorozhovore, ktorý s ním viedol Michal Magušin. Ten sa pýtal Čepčeka na jeho protiargumenty na obvyklé argumenty zástancov legálnosti potratov. Čepček sa držal statočne a cítim potrebu podporiť a doplniť jeho postoje.

Načo to navrhujete, keď to aj tak neprejde?

Asi hlavným argumentom zástancov potratov je práve otázka: Načo je to dobré? K čomu to vedie? Veď to aj tak neprejde.

Isteže, pravdepodobnosť, že Čepčekov návrh bude schválený, je rádovo tak jedna ku tisíc. Tak potom načo to, však? Lenže potom prečo sa o tom vôbec diskutuje? Prečo to vzbudí okamžité reakcie v liberálnych médiách, od posmešných po výstražné? Prečo agentúry vydajú o tom správu? Načo sa ktokoľvek unúva protirečiť navrhovateľovi, ak je jasné, že návrh neprejde?

No preto, lebo je to Téma. Nie obyčajná, ale s veľkým T. A na rozdiel od iných krajín, na Slovensku je to aj téma politická. Žije nielen v srdciach zapálených proliferov, existuje stále aj v politike. Stále sa v parlamente nájde niekto, kto taký zákon navrhne.

Myslíte si, že by to navrhol nejaký poslanec v rakúskom parlamente alebo nemeckom Bundestagu? Nie, žiadny taký tam nie je. V Rakúsku presadili potraty v roku 1975 socialisti kancelára Bruna Kreiského, pričom katolícka ÖVP bola proti, tak ako aj vždy predtým. František Mikloško v svojej knihe Čas stretnutí píše, že keď bol v roku 1992 predložený Čarnogurského vládou návrh na zrušenie potratov, na stretnutí s poslancami ÖVP mu títo hovorili, že oni si už nevedia predstaviť, že by niekto v Rakúsku takýto návrh v parlamente predložil.

Áno, stačila ani nie jedna generácia a zo strany, ktorá ochraňovala nenarodený život, sa stali ustráchanci. A podobná situácia je vo všetkých európskych krajinách na západ od nás. Tam už niet poslanca, ktorý by v parlamente čosi také navrhol. Nanajvýš sa tam zídu stovky, v lepšom prípade tisícky proliferov, ktorí manifestujú za život, ale nemajú svojich zástupcov v parlamente.

Na Slovensku je to inak. KDH navrhovalo už spomínaný Rakúsov zákon v roku 1992. V roku 2001 KDH využilo prerokovanie zmien v ústave a v rozprave navrhlo doplňujúci návrh, ktorý staval každý umelý potrat mimo zákon. V roku 2016 bol predložený návrh trojice poslancov Štefan Kuffa, Jozef Mikloško a Marián Kvasnička. V predchádzajúcom volebnom období to bol Kotlebov návrh, potom Vašečkov návrh, potom Krajniakov návrh. Nie vždy sa jednalo o kompetentne pripravený návrh, ale to je už iná otázka.  

Neslobodno ešte zabudnúť na postoje KDH, ktoré boli akýmsi ekvivalentom navrhovania pro-life zákona. V roku 2003 KDH pohrozilo pádom vlády, ak by prešiel návrh Pavla Ruska na legálnosť potratov postihnutého plodu až do šiestich mesiacov tehotenstva. V roku 2006 odišlo KDH z vlády kvôli zmluvách o výhrade vo svedomí.

Nuž a na čo to všetko bolo? Na to, aby sme si na potrat nezvykli. NEZVYKLI. Aby sme si stále boli vedomí, že ten potrat je zlá procedúra, že ide o ľudský život.

A nato je aj Čepčekov návrh. Nezvykneme si. Hlasovanie môžeme prehrať ešte veľakrát. Aj prehráme. Ale skutočnou prehrou by bolo, ak by sme si zvykli a už by nám ani nenapadlo zákon o ochrane nenarodených navrhnúť. 

Čepček správne spomenul, že každé predloženie takého návrhu vychováva.   

Záborskej návrh a Čepčekov návrh si nekonkurujú, dopĺňajú sa

V rozovore s Magušinom došlo aj na otázku, či si Čepčekov návrh a Záborskej návrh nekonkurujú. Čepček to vyvrátil poukázaním na to, že oba návrhy sú takpovediac z iných kategórií. Záborskej návrh označil za „sociálny“ a svoj za „pro-life“. Záborskej návrh kládol dôraz na zodpovednejšie rozhodovanie ženy a na motivovanie jej rozhodnutia v prospech ponechania si dieťaťa. Nie je to návrh, ktorý by akýkoľvek doteraz legálny potrat urobil nelegálnym. Donedávna sa pod pro-life návrhmi chápali práve tie návrhy, ktoré aspoň časť potratov stavali mimo zákon.

Je správne podporiť oba návrhy, lebo oba umenšujú zlo. Netreba ich však považovať za vzájomne konkurenčné, lebo z vyššie uvedeného plynie, že sú medzi nimi veľké rozdiely. Domnievam sa tiež, že ich preto nemožno považovať za návrhy v tej istej veci. Preto by nemalo byť porušením rokovacieho poriadku, ak medzi ich prerokovaniami uplynie doba kratšia ako pol roka.

Stavať ich proti sebe nie je rozumné i z toho dôvodu, že Čepčekov návrh nebude na júnovej schôdzi jediným návrhom čiastočne zakazujúcim potrat. Bude ním aj návrh ĽSNS. Naozaj by nebolo šťastné, keby sa opakovala situácia z roku 2018, keď Kotlebovci svojím pro-life návrhom prekvapili parlamentných kresťanov. (A povedzme úprimne, že nielen prekvapili, ale potom aj inšpirovali podávať podobné návrhy).

Treba sa zmieniť aj o jednej ďalšej nie zanedbateľnej veci.

Kotlebovým návrhom z roku 2018 začalo obdobie podávania návrhov, ktoré stavajú mimo zákon časť umelých potratov, nie však všetky. Encyklika Evangelium vitae pápeža Jána Pavla II. z roku 1995 hovorí, že je správne navrhovať a hlasovať za takéto návrhy, lebo síce neodstraňujú zlo úplne, ale ho aspoň umenšujú, pričom pravdepodobnosť ich schválenia môže byť vyššia ako pravdepodobnosť schválenia návrhu na úplný zákaz.

Encyklika však múdro kladie katolíckym politikom na srdce, že pri hlasovaní za čiastočný zákaz by mala verejnosť byť oboznámená so skutočnosťou, že títo politici sú ochotní hlasovať aj za úplný zákaz potratov. Nemal by totiž vzniknúť dojem, že títo politici navrhujú čiastočný zákaz preto, lebo s úplným nesúhlasia. Ak by totiž vznikol dojem, že podľa katolíckych politikov nevinný nenarodený život možno za istých okolností zámerne zničiť, oslabilo by to argumentáciu ochrany života nenarodených aj za všetkých ostatných okolností. Nie vždy predkladatelia čiastočných zákazov vnímajú túto požiadavku encykliky. 

Vraj teraz na to nie je vhodný čas

A ešte jeden argumentačný evergrín zaznel proti Čepčekovmu návrhu. Teraz na to nie je vhodný čas, nie je tá správna doba. Viete, kedy som tento argument počul po prvýkrát? V dávnych deväťdesiatych rokoch. A potom ešte veľakrát. Jedná sa o samoterapiu, ktorú si naordinujú inak dobrí kresťania vo chvíli, keď sa im nechce bojovať. Možno to niekedy myslia úprimne. Že neskôr sa to navrhne. Ale už som to počul toľkokrát, že viem, že tento argument znamená, že tá vhodná doba nebude nikdy.

Nuž, ako sa to vezme. Vzhľadom na to, aké reakcie a útoky môže predkladateľ pro-life návrhov očakávať, tak vhodný čas tu naozaj nebude nikdy. Zase vzhľadom na to, čo potrat naozaj je, tak vhodná doba na predloženie návrhu je vždy.

Pánovi poslancovi Čepčekovi prajem vytrvalosť, silu a čo najviac hlasov pre návrh.