Katolícka cirkev má nových kardinálov a staré problémy

Pápež je pritom zástanca protipandemických opatrení. V apríli uvítal vládny dekrét v Taliansku ohľadom karantény: „Prosme Pána, aby dal svojmu ľudu, nám všetkým, milosť prezieravosti a poslušnosti k týmto nariadeniam, aby sa pandémia nevrátila.“ Jeho slová vtedy odporovali Talianskej biskupskej konferencii, ktorá apelovala na sprístupnenie bohoslužieb.

Jeho obhajobu prísnych opatrení voči pandémii má dokazovať tiež nová kniha Let Us Dream (Nechajte nás snívať), o ktorej sme písali v súvise s jeho údajnou podporou Black Lives Matter a prenasledovaných Ujgurov v Číne. Apropo, východoázijská krajina tiež dostala nového katolíckeho biskupa: Thomas Chen Tianhao je vraj „poslušný náboženskej politike vlády“ v Číne.

Františkov nejasný postoj ohľadne usporiadania konzistória v čase zúriacej globálnej pandémie azda sčasti vysvetlil bývalý vatikanista magazínu L´Espresso Sandro Magister: Pápež chce vybrať pápeža podľa svojich predstáv i napriek pandemickej hrozbe. Pripomeňme, že išlo už o siedme konzistórium tohto pontifikátu, takže Bergoglio už dosasil vyše polovicu kardinálov, ktorí sú oprávnení zvoliť budúceho lídra katolíckej cirkvi v konkláve.

Prvý afroamerický kardinál arcibiskup Washingtonu DC Wilton Gregory dúfa, že nájde spoločnú reč s nastupujúcou administratívou v USA. Rovnako sa chce z novej pozície angažovať v dialógu medzi afroamerickou komunitou a cirkvou vo svete. Povedal to pre niekoľko amerických korešpondentov v Ríme. Jeden z nich pripomenul, že niektorí americkí biskupi navrhujú, aby novozvolenému prezidentovi odmietli podávať sviatosť oltárnu.

Úspešný prezidentský kandidát Joe Biden je totiž katolík a hoci pravidelne chodí do kostola, podporuje potraty. Osobne ich odmieta, no vraj nemôže svoj názor pretláčať ostatným. Pre túto „ťažkú a komplexnú otázku“ Konferencia biskupov v USA zriadila pracovnú skupinu na preskúmanie „Bidenovho katolicizmu“. O tomto kritickom bode spolupráce biskupov a prezidenta novinári už písali.

Afroamerický prelát je taktiež kritik súčasného prezidenta Donalda Trumpa a protesty hnutia Black Lives Matter sú podľa neho nádejou a „odlišným prechodným momentom“.

O ďalších kontroverzných menách, ktoré od pápeža získali červený biret, informovali vatikánski pozorovatelia v uplynulých týždňoch, čomu sme sa venovali v samostatnom prehľade.

Smrť „boha futbalu“ a protagonistu kauzy Vatileaks

Pozornosti žurnalistov neuniklo, že pontifex pamätá v modlitbe na „boha futbalu“, svojho zosnulého krajana Diega Maradonu. Svetoznámy futbalista ho navštívil vo Vatikáne a zahral si aj na medzináboženskom zápase v Ríme. Smrť zastihla aj komorníka pápeža Benedikta XVI., Paola Gabrieleho, čomu sa vatikanisti venovali viac, nakoľko bol protagonistom kauzy Vatileaks. V roku 2012 ho odsúdili za únik citlivých dokumentov a neskôr ho Benedikt XVI. omilostil.

V Taliansku hneď po jeho smrti vyšla dlhšie pripravovaná „Čierna kniha Vatikánu“ (Il libro nero del Vaticano). Jej autor Gianluigi Nuzzi už v minulosti zverejnil neverejné dokumenty od Paola Gabrieleho aj iných anonymov, začo ho súdil vatikánsky súd. Autor opäť „hádže špinu“ na Vatikán a snaží sa odhaliť škandály a boj o moc. Avšak pre viacerých vatikanistov má tento novinár „chabé vedomosti o Vatikáne“, „skreslené názory“ a „neovláda všetky fakty“:

„Nuzzi chcel vytvárať auru tajomstva o jasných a verejných veciach... Ak nechodí na vatikánsku webstránku a tlačové konferencie, tak samozrejme píše sci-fi romány,“ kritizovala jeho nepatričný prístup dlhoročná vatikanistka Angela Ambrogetti.

Citát týždňa je tentoraz od mexického neokardinála, ktorý sa sťažoval na povinnú izoláciu v Dome sv. Marty pred konzistóriom, lebo dúfal, že možno budú výnimky. Felipe Arizmendi Esquivel pre agentúru Associated Press vyhlásil: „Povedali mi, že to bude takto, ale nemyslel som si, že to bude až také striktné. Tu nezáleží na tom, či ste kardinál, alebo pápež, vírus neberie ohľad na nikoho“.