Keby boli hodnoty kĺzavého priemeru prekročili hranicu 150 μg.m-3, museli by vyhlásiť výstrahu pred smogom, čo však vtedy ešte nebolo potrebné.
Monitorovacie stanice disponujú niekoľkými prístrojmi, ktoré merajú viacero znečisťujúcich látok. Nielen PM, ale aj oxid uhoľnatý (CO), oxid dusičitý (NO2), oxid siričitý (SO2), ozón (O3) či benzén.
No PM10 a PM2,5 - označujúce tuhé častice s aerodynamických priemerom menším ako 10 a 2,5 mikrometrov (μm) - sú hlavným ukazovateľom kvality ovzdušia.
Tieto častice sú dostatočne malé na to, aby mohli prenikať do dýchacieho systému človeka. Najviac ohrozenou skupinou sú osoby so srdcovocievnymi chorobami a s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, napríklad astmatici. V prípade zhoršenia životných podmienok sa odporúča obmedziť pobyt vonku aj vetranie.
„Najhoršia kvalita ovzdušia je celoročne na základe monitoringu vo Veľkej Ide. Dôvodom sú vysoké emisie znečisťujúcich látok z neďalekej priemyselnej výroby (US Steel). V zimnom období je to Jelšava a Plášťovce. V tomto prípade sú dôvodom vykurovanie domácností tuhým palivom v kombinácii s nepriaznivými rozptylovými podmienkami,“ vysvetľuje Mináriková.
Povolený počet prekročení denných limitných hodnôt PM10 (50 μg.μm-3) je 35 dní v roku. V období od 1. januára do 4. decembra 2024 boli v tomto smere najhoršie Jelšava (okres Revúca) so 43 prekročeniami, Veľká Ida (okres Košice-okolie) ich mala 42 a Plášťovce (okres Levice) 35.
V najbližšom období sa nepredpokladá, že by sa takýto neblahý stav mohol rozšíriť o ďalšie stanice, a tak by sa nemala zopakovať situácia spred pár rokov, keď počet prekročení hlásilo až 12 monitorovacích staníc na Slovensku.
Ďaleko nie iba US Steel
Hlavnými znečisťovateľmi sú sami obyvatelia. Veľkým problémom nie je len vykurovanie tuhým palivom, ale aj nesprávny postup, keď sa na vykurovanie používa nedostatočne vysušené drevo, alebo dokonca nevhodné materiály či priamo odpad, no nezanedbateľne ovzdušie ovplyvňuje aj nedostatočná údržba komínu a vykurovacieho telesa (pece, krbu, kotla).
Účinné dodržiavanie zákona 146/2023, ktorý umožňuje preverovať správnu vykurovaciu prax, by pomohlo zlepšiť kvalitu ovzdušia.
Naopak, opačný účinok má používanie pyrotechniky na Silvestra. SHMÚ vykonával rozbor nameraných koncentrácií znečisťujúcich látok zo 61 monitorovacích staníc počas silvestrovských osláv na prelome rokov 2009/2010 až 2022/2023.
„Bol potvrdený významný vplyv ohňostrojov a pyrotechniky počas silvestrovských (novoročných) osláv na krátkodobé koncentrácie PM10 a PM2,5 častíc v ovzduší takmer na všetkých miestach na Slovensku, kde prebieha kontinuálne monitorovanie kvality ovzdušia,“ potvrdil nám zamestnanec SHMÚ Dušan Štefánik z úseku emisií a kvality ovzdušia.
Podľa neho cieľom monitoringu na staniciach nebolo merať náhodne distribuované zdroje, no napriek tomu v prípade PM10 a PM2,5 došlo k výraznému zvýšeniu koncentrácií počas silvestrovských osláv.
Ohňostroje a pyrotechnika mohli zvýšiť krátkodobé koncentrácie PM10 o viac ako 100 μg.m-3. Aké výrazné bolo navýšenie, to záviselo od meteorologických podmienok, lokality a konkrétneho roku.
Vlani na prelome rokov zaznamenali najvyšší nárast koncentrácie PM10 v Liptovskom Mikuláši, Ružomberku a Plášťovciach. To bolo ešte predtým, ako novela zákona o sprísnení pravidiel ohľadne predaja a používania pyrotechniky vstúpila do platnosti.
