Ivan Hoffman

Vo všeobecnosti platí, že očakávať dnes od politika čosi pozitívne je naivné. Z každého pravidla ale jestvujú výnimky. Občas sa nedopatrením k moci dostane niekto, komu nejde o osobný prospech a vadí mu organizovaný zločin, ktorý prerástol do politiky. Bude zaujímavé sledovať, či sa farmaceutickej loby v USA podarí zabrániť tomu, aby sa ministrom zdravotníctva v Trumpovej vláde stal Robert F. Kennedy junior.

Už jeho nomináciu sprevádzal pokles akcií farmaceutických spoločností. Príčinou je hrozba, že budú musieť preukazovať bezpečnosť respektíve funkčnosť vakcín štúdiami, z ktorých bude zrejmé, či ich produkty riešia viac problémov, než spôsobujú. Kennedy si koleduje o osud svojho strýka, ktorý tiež mal tendenciu kaziť tým najbohatším (v jeho prípade išlo o FED) biznis. Kennedy junior si trúfa nahlas konštatovať, že dnes v USA nie je nič výnosnejšie než choré dieťa.

Poisťovne, nemocnice, lekári a farmaceuti zarábajú najviac na chronicky chorých. Konkrétne 4,3 bilióna dolárov ročne. Za niekoľko posledných dekád sa počet chronicky chorých Američanov zvýšil zo šiestich percent na 60 percent. Počet autistov sa z pomeru jeden na 10 000 zmenil na jeden na 34. A Kennedy otvorene hovorí, že z pohľadu cynického zdravotníckeho biznisu čím prv je dieťa choré, tým lepšie: „Nechcú ho zabiť. Chcú, aby bolo choré po zvyšok svojho života.“

Kennedy je právnik, ktorý o spoločnostiach Pfizer, Glaxo, Merck a Sanofi bez obalu hovorí ako o odsúdených a sériových zločincoch, ktorí za posledných 10 rokov zaplatili 35 miliárd dolárov na pokutách, odškodneniach a sankciách za falšovanie vedeckých údajov, podvody, klamstvá a zabitie stoviek tisíc ľudí. Ako je možné, že sa niečo také stalo a stále trvá?