Preskočiť na obsah
  |  

Izrael posilňuje svoju vojenskú prítomnosť na Golanských výšinách

Obranné sily Izraela (IDF) nasadzujú ďalšie jednotky na okupovanom území hraničiacom so Sýriou na posilnenie obrany a v „záujme pripravenosti na rôzne scenáre“, citovala vyhlásenie armády agentúra Reuters.

Toto rozhodnutie podľa denníka Times of Israel súvisí s najnovším vývojom v Sýrii, kde protivládni povstalci za posledný deň z veľkej časti ovládli provinciu Dará ležiacu na juhu Sýrie, blízko izraelských hraníc.

V piatok večer Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) v Londýne, ktoré za pomoci miestnych informátorov monitoruje situáciu v Sýrii, uviedlo, že povstalecké frakcie ovládli viac ako 90 percent územia provincie Dará vrátane rovnomenného mesta.

Džihádisti majú pod kontrolou aj časť susednej provincie Suwajdá. SOHR a miestne médiá uviedli, že guvernér, policajní a väzenskí velitelia a vodca miestnej pobočky vládnucej strany Baas pred povstalcami ušli.

IDF už v piatok oznámili, že vzhľadom na vývoj v Sýrii rozmiestňujú na Golanské výšiny ďalšie pozemné a vzdušné sily.

(tasr)

  |  

V Haagu vybuchol obytný dom, hasiči hľadajú preživších

Na ulici Tarwenkamp v treťom najväčšom meste Holandska hasiči hľadajú ľudí pod troskami pavlačového domu, ktorý sa podľa denníka De Telegraaf čiastočne zrútil po pravdepodobnom výbuchu plynu.

Bezpečnostný región (veiligheidsregio) vyhlásil druhý stupeň ohrozenia, čo podľa Telegraafu znamená, že na miesto tragédie vyrážajú záchranné zložky aj z okolitých regiónov. Ide o regionálnu organizáciu, ktorá koordinuje záchranné, bezpečnostné či krízové zložky.

Haagskí záchranári predpokladajú, že pod troskami sa stále nachádza asi 20 ľudí. Sanitky pre určený počet ľudí už dopravili na miesto, oznámil región.

Štyri osoby medzičasom previezli do nemocnice. Zatiaľ nie je jasné, koľko ľudí je po výbuchu stále pod troskami.

Asi 15 ľahšie zranených obyvateľov domu už stihli evakuovať, oznámil policajt na mieste činu reportérovi Telegraafu.

(sab)

  |  

Rumunská polícia vykonala pre prezidentské voľby razie

Policajti zasahovali v sobotu ráno v troch domoch v meste Brašov v centrálnej časti Rumunska, píše agentúra AFP.

Prehliadky sa konali v rámci vyšetrovania podozrení zo spáchania trestného činu korupcie voličov, prania špinavých peňazí a pozmeňovania dokumentov uložených v elektronickej forme, uvádza sa vo vyhlásení prokuratúry.

Policajná akcia sa zamerala na osobu zapojenú do „nezákonného financovania volebnej kampane kandidáta na prezidenta Rumunska“, doplnila prokuratúra bez toho, aby uviedla meno inkriminovaného kandidáta.

Prokuratúra neuviedla ani totožnosť osoby, ktorej sa sobotňajšia policajná akcia týkala. Dodala však, že zasahovala aj pre podozrenie z porušenia zákona o zákaze organizácií a symbolov fašistického, rasistického alebo xenofóbneho charakteru.

Policajné razie v Brašove sa konali v súvislosti s vyšetrovaním údajných nezrovnalostí pri víťazstve pravicového outsidera Calina Georgesca v prvom kole prezidentských volieb, a to deň po tom, ako najvyšší súd anuloval výsledky ich prvého kola.

Prvé kolo volieb 24. novembra nečakane vyhral Georgescu, ktorý bol aj favoritom na víťazstvo aj v druhom kole túto nedeľu. Proti Georgescovi mala stáť centristická kandidátka Elena Lasconiová.

Dokumenty vypracované pre zasadnutie najvyššej bezpečnostnej rady po prvom kole hlasovania však „odhalili agresívnu propagačnú kampaň v rozpore s volebnou legislatívou a využívanie algoritmov na zvýšenie popularity Calina Georgesca v zrýchlenom tempe“.

Na základe týchto tvrdení ústavný súd v piatok jednomyseľne rozhodol o anulovaní výsledkov prvého kola prezidentských volieb i celého volebného procesu s cieľom zabezpečiť jeho „správnosť a zákonnosť“.

Georgescu, 62-ročný bývalý štátny zamestnanec, odsúdil toto rozhodnutie súdu ako „formalizovaný štátny prevrat“ a uviedol, že demokracia v Rumunsku je pod útokom.

Rumunský prezident Klaus Iohannis vyhlásil, že zostane vo svojej funkcii, kým sa nepodarí zostaviť novú vládu, ktorá vzíde z minulovíkendových parlamentných volieb a ktorá určí nový dátum prezidentských volieb.

V odtajnených dokumentoch bezpečnostných zložiek sa uvádza Rumunsko ako „cieľ agresívnych ruských hybridných operácií vrátane kybernetických útokov a hackingov, únikov informácií a sabotáží“. Podľa rumunských úradov bolo identifikovaných viac ako 85-tisíc kybernetických útokov.

(tasr)

  |  

Parlament by budúci rok mohol riešiť zmenu rokovacieho poriadku

Pracovná skupina pre zmeny rokovacieho poriadku už viackrát rokovala, doplnil podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer).

„Sedíme spoločne s opozíciou. Všetko, čo sme zatiaľ diskutovali, vyzerá, že sa spoločne na tom dohodneme,“ povedal novinárom. Diskutuje sa podľa neho napríklad o skracovaní lehoty v súvislosti s vystúpeniami v rozprave.

„Ešte na tom nepadla definitívna zhoda. Hovorili sme napríklad o tom, že vystúpenie písomne prihláseného poslanca by sa mohlo skrátiť z 20 na 15 minút,“ ozrejmil Gašpar.

Avizoval, že sa pracuje aj na etickom kódexe. „Chceli by sme ho schváliť, aby sme už reálne mohli hovoriť napríklad o tom, že požívanie alkoholu na pôde NR SR nebude dovolené,“ uzavrel.

Zástupcovia poslaneckých klubov mali počas októbra predložiť svoje návrhy na zmenu rokovacieho poriadku. Definitívny návrh novely rokovacieho poriadku do parlamentu ešte neprišiel.

(tasr)

  |  

TOI: Trumpovi poradcovia požiadali Katar, aby zrušil vyhostenie vodcov Hamasu

Na žiadosť tímu zvoleného prezidenta USA povolala Dauha naspäť lídrov palestínskeho militantného hnutia s cieľom opätovne začať rokovania o prímerí s Izraelom, povedali dva anonymné zdroje denníku Times of Israel (TOI).

Katar koncom októbra vyhostil vodcov militantov, ktorí 7. októbra 2023 spustili nečakaný útok na juh Izraela, čo začalo vojnu v Pásme Gazy. Emirát v Perzskom zálive tento krok označil za súčasť rozhodnutia pozastaviť svoju pozíciu sprostredkovateľa v rozhovoroch o prímerí.

Dauha prisľúbila obnovenie svojej mediátorskej úlohy po boku Egypta a Spojených štátov v prípade, že Hamas prejaví záujem o rokovania „v dobrej viere“. Zdroje z končiacej administratívy amerického prezidenta Joea Bidena však pre TOI priblížili, že vyhostenie Hamasu bolo výsledkom žiadosti Washingtonu.

Prechodový tím víťaza volieb Donalda Trumpa nedávno naliehal na emirát, aby rozhodnutie o vyhostení zvrátil. Medzitým totiž vodcovia hnutia odišli do Turecka, ktorého prezident Reçep Tayyip Erdogan vystupuje ako podporovateľ palestínskych záujmov na Blízkom východe, pričom obviňuje Izrael z genocídy.

Trumpovi poradcovia považujú sprostredkovateľské úsilie Kataru za rozhodujúce pre dosiahnutie dohody, ktorá by ustanovila celkovo druhé prímerie medzi bojujúcimi stranami a dosiahla prepustenie posledných 100 izraelských rukojemníkov – niektorých s dvojitým občianstvom iného štátu – výmenou za palestínskych väzňov, ktorí vo väzbe čakajú na súdny proces.

Republikánov tím tlačí na ďalšie rokovania, aby Izrael a Hamas dosiahli dohodu pred 20. januárom 2025. Donalda Trumpa vtedy čaká prezidentská inaugurácia.

Hamas a ďalšie militantné zoskupenia uniesli 251 ľudí z južného Izraela, predovšetkým z festivalu Nova v Negevskej púšti. Až 50 z nich Hamas prepustil počas prvého prímeria v novembri 2023. Z poslednej skupiny je pravdepodobne tretina už po smrti, tvrdí agentúra AP.

Trump počas svojej predvolebnej kampane vystupoval ako aktívny spojenec Izraela, jeho zvolenie vrelo privítal aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Prímerie medzi Tel Avivom a Hamasom by pre republikána znamenalo mimoriadne politické a diplomatické víťazstvo.

Ešte v júli pritom Trump Netanjahuovi povedal, že chce konflikt v Gaze ukončiť ešte pred svojou inauguráciou.

(sab)

  |  

Gruzínska polícia rozohnala protivládnu demonštráciu v centre Tbilisi

Jednotky osobitného určenia v noci na sobotu tak učinili po prvý raz za tri dni, píše portál stanice Echo Kaukazu s tým, že oficiálnym dôvodom pre zákrok polície bolo použitie pyrotechniky demonštrantmi.

Na zhromaždení bol zadržaný jeden z lídrov prozápadnej libertariánskej strany Girči – viac slobody a Koalície za zmeny – poslanec Cotne Koberidze. Po prepustení na slobodu povedal, že ho na polícii zbili.

Zadržali aj ďalších. Ich prípady sa riešia v správnom konaní na základe obvinenia z organizovania alebo účasti na skupinovom násilí, poškodzovania majetku, útokov na policajtov a prípravy výbuchu.

Protivládne demonštrácie sa v Gruzínsku konajú od 28. novembra, keď premiér Irakli Kobachidze vyhlásil, že vládna strana Gruzínska túžba sa rozhodla odložiť rozhovory o začatí prístupových rokovaní do EÚ na koniec roka 2028 a odmietnuť akékoľvek financovanie z Európskej únie. Išlo o reakciu na bruselskú kritiku októbrových parlamentných volieb, ktoré opozícia i EÚ považujú za zmanipulované.

Medzičasom ministri zahraničných vecí Weimarského trojuholníka – Francúzska, Nemecka a Poľska – vydali v piatok spoločné vyhlásenie k udalostiam v Gruzínsku, v ktorom odsúdili kroky vládnej strany a vyzvali na „inkluzívny dialóg“ so všetkými politickými silami a „zástupcami občianskej spoločnosti“.

Šéfovia diplomacií súčasne vyjadrili ľútosť v súvislosti s rozhodnutím Gruzínskej túžby odložiť diskusie o otázke členstva Gruzínska v EÚ a odmietnuť finančnú podporu z fondov EÚ. Ministri upozornili, že toto rozhodnutie je v „jasnom rozpore s ambíciami gruzínskeho ľudu“ i ústavou Gruzínska.

Vyjadrili obavu, že opatrenia prijaté úradmi vystavujú Gruzínsko vonkajšej a vnútornej nestabilite, a zdôraznili odhodlanie štátov Weimarského trojuholníka podporovať demokratické a európske snahy gruzínskeho ľudu.

Vo svojom vyhlásení ministri dôrazne odsúdili neprimerané použitie sily proti pokojným demonštrantom i útoky na predstaviteľov opozície a médiá, ako aj zatýkanie členov a sympatizantov opozície. Vyzvali rešpektovať základné práva vrátane slobody pokojného zhromažďovania a slobody prejavu.

Gruzínske médiá v sobotu informovali, že počas protestov zadržali už asi 400 ľudí, pričom viac ako 300 ich bolo vystavených násiliu zo strany policajtov. Vek zadržaných sa pohybuje od 15 do 60 rokov. Medzi nimi bolo aj sedem cudzincov.

(tasr)